<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<item xmlns="http://omeka.org/schemas/omeka-xml/v5" itemId="3170" public="1" featured="0" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://omeka.org/schemas/omeka-xml/v5 http://omeka.org/schemas/omeka-xml/v5/omeka-xml-5-0.xsd" uri="http://occitanica.eu/items/show/3170?output=omeka-xml" accessDate="2026-04-26T19:27:18+02:00">
  <fileContainer>
    <file fileId="1670" order="1">
      <src>http://occitanica.eu/files/original/8159b72f8f203ab1d68e35bd96f546a0.jpg</src>
      <authentication>13e2c0dfb4a899427e63b98e122bdbd3</authentication>
      <elementSetContainer>
        <elementSet elementSetId="5">
          <name>Omeka Image File</name>
          <description>The metadata element set that was included in the `files_images` table in previous versions of Omeka. These elements are common to all image files.</description>
          <elementContainer>
            <element elementId="74">
              <name>Bit Depth</name>
              <description/>
              <elementTextContainer>
                <elementText elementTextId="242087">
                  <text>8</text>
                </elementText>
              </elementTextContainer>
            </element>
            <element elementId="75">
              <name>Channels</name>
              <description/>
              <elementTextContainer>
                <elementText elementTextId="242088">
                  <text>3</text>
                </elementText>
              </elementTextContainer>
            </element>
            <element elementId="73">
              <name>Height</name>
              <description/>
              <elementTextContainer>
                <elementText elementTextId="242091">
                  <text>842</text>
                </elementText>
              </elementTextContainer>
            </element>
            <element elementId="79">
              <name>IPTC Array</name>
              <description/>
              <elementTextContainer>
                <elementText elementTextId="242092">
                  <text>a:2:{s:6:"byline";s:1:"0";s:11:"object_name";s:24:"L'ormogna d'</text>
                </elementText>
              </elementTextContainer>
            </element>
            <element elementId="78">
              <name>IPTC String</name>
              <description/>
              <elementTextContainer>
                <elementText elementTextId="242093">
                  <text>byline:0
object_name:L'ormogna d'</text>
                </elementText>
              </elementTextContainer>
            </element>
            <element elementId="72">
              <name>Width</name>
              <description/>
              <elementTextContainer>
                <elementText elementTextId="242094">
                  <text>1231</text>
                </elementText>
              </elementTextContainer>
            </element>
          </elementContainer>
        </elementSet>
      </elementSetContainer>
    </file>
    <file fileId="139908" order="2">
      <src>http://occitanica.eu/files/original/7759692906e0dd27e20bd1fc044bdb35.pdf</src>
      <authentication>acd474674a3585898cffebe53b77e257</authentication>
      <elementSetContainer>
        <elementSet elementSetId="9">
          <name>PDF Text</name>
          <description/>
          <elementContainer>
            <element elementId="175">
              <name>Text</name>
              <description/>
              <elementTextContainer>
                <elementText elementTextId="639025">
                  <text>L'OIÌMOGNA D'í FÉÇOUYRIÍ

Q£li€.RSÍ

��FÉÇOUYRIE
Pér lou bel On d éi bon DIËOU

Fosén lou bc tautqué pouden,
Pouirén toujoar, mèra'cn risén. »
Lou Fáçouîuií.

;.!.U.U
!F71F R!

COUOSTO

10

SOOU

Sé trobo vès Privas, éi buréou à'ci
Mai un paou ptrtout.

« PATRIOTO »,

Privas, Imprimerie Uu fatriole, brevetée.

OFFICE REGIONAL

DE LA CULTURE

��Préfaço qu'es dé légi
Quand l'idéio mé vériguè., l'on possa, de faïrè dé
« chrounicos patoisos » per lou « Patrioto » dïn
l'intérêt dé mous coulègos, lous féçouyriés dé l'Ordécho, mé sério jomaï éimogina qu'oco n'én vénguessé
o restré légi émè ton dé goû ; et surtout, té countavé
pas mai dé faïrè un Ormogna, qué dé dévéni députa!
Fugué rien qué proqui éntour lou 2 nouvémbré qué
l'Ormogna sé décidé.
M'es doun un véritablé plosi, dé rémorcia tout dé
bouo, loui noumbrousés lectur qué m'on ton bien éncouroja ; et surtout, félicité dé tout cur, loui bravés
et counscienciousês éléturs qué séguèroun mous coussel, en voutén bien. — QUARANTO CÏN MILO ! ! Mais,
co's superbé ! Et, oquéloï voix ooumen, poudén diré
qué fuguèroun pas rooubados ! Per loi voix coumo
per l'aouré, loui voulurs soun toujour dé l'aoutré
cousta.
Dïn touléi lous cas, moui bouos omis, bouon couragé ! Sén sûr pér lou co qué vé. Soulomén, ni o qué
n'on pa'ncaro prou potl.
Iaro, coumo cholio sé li oténdré, n'i o fouorço, qu'on
critica moun paroouli.
Loui gron sobéntassés, on critiqua moun ortographo. Lous escrupulousés, sé soun pion dé mo monièro dé diré los caousos pér liour noum. — Lous
poourousés, sé soun mescla 'mé loui républicains, pér
broma, caouso qué disio lo vérita sans ona quêré
miéijour o 14 houros. L'i o qué loui véritablès féçouyriés qué on ri, on oprouva, on coumprès qu'ovon
tout, mé prépoousavé dé lous instruiré en lous omusén, et dé loui défendré d'oquélo bando dé gobion-

�6

—

dassés, qué lous orouvinoun én lous troumpén toujours et de touto monièro. Olor, on dit : Bravo ! Vivo
lou Féçouyrié ! Oquèl d'oqui, ooumén lious ou mostéjo pas ! ! !
Ei doun pas, sou mé semblo, o mé retrocta dé rien.
Os sobèn, diréi : Escrivé pas Portographo coumo
chaou, et selon l'étymologie d'oï mots. Oco's véraï,
ou sabé. Ojusté mémo. « Que ou faou exprès, » —
Et pérqué doun ? mé diré. — Et parço qué dé toutés
oquélous qué m'ocupoun quand escrivé, vous aoulrés
sé loui doriés. Sabé très bien qué si voulô vous instruiré, et réçooupré dé couusél, onoré pas vous
odréissa én d'un paouré féçouyrié coumo iéou ! Mais,
én dé libres bien éscris én bouon français. — Mo sulo
préoccupotiêou, es d'essé légi focilomén, et bien
coumprèsd'éi puplé dé los campagnes, et d'os bravés
ouvriès dé noslos pétitoï viilos. — Co's caouso d'oco,
qu'escrivè tout sïmplomén loui mots coumo sé pronounçoun, et qué n'én garé ou li ojusté séloun qu'oco
loui rén miéi coumprénablés. (1)
Ainsi per exemplé, escrivé «jomaï » o luo dé « djomaï » ; « chi », o luo dé « tsi » ou « tchi » ; parço qué
tout nommé qué parlo hobituelloméu én patoi, s'ovisoro jomaï dé prounounça oqui, j ou ch coumo dïn
lou français, mais dj et ts ou tch. Perqué doun voulè
qué ou éntrobouillé dé toutos oqueloï létros qu'émpachoun dé légi couromén?
Escrivé : « Mais, — ainsi, — homè, — quand, —
et. — etc., coumo én français, o luo dé me, — insi,
— orné. — can, — è, — etc., parço qué oquel qué sa
légi lou patoi, sa légi certainomén lou français ; et én
troubén oquéloui mots, noun soulomén lous prounounçoro bien tout dé mémo, mais lous coumpréndro
miéi, o caouso dé lious réssémblenço ém'oquélous d'éi
français.
Per lou mot mais, supaousé, én bouon patoi, déou(1) Faou talomén paou oténciéou ó l'orlographo, qu'ové pougu
rémorqua caoucc fès qué lou mémo mot êro escri diféromén dïn
lou mêm' ortielé.

�rio s'escriouré mè ; car ai, ourdénariomén sé prounounço a-ï én paloi. Hé bé, préféré escriéouré mais
coumo én français, parço qué sabé bé d'ovonço, qué
toutès moui lectur diron mè, sans sounda'no briso, et
qu'au mén, véiron tout dé suito lo diffèrenço éntré
mais (conjonction) et mè (me, pronom pers.) Per lou
mot maï (aussi ou davantage) lou tréma (••) suffi per
fa prounounça aï. — Dé mémo per oi coumo d'ïn patoi, o luo dé oua patoua.
Per lou mot un (adj. num.) sabé qu'én patoi sé dit
èn. Ex. : « èn homé ; èno fénno, » escrivé quand
mémo : « un homé ; uno fenno, » per lou distingua
dé èn (en, proposition).
Mais si, coumo ou vésè, mé gèiné pas pér Iéissa
béouco dé létros inulilos, per fovourisa lo coumprénèlo, mé géiné pas maï pér n'én gora fourço quand
sé pouo, pér estrô légi pu couromén. — Ainsi escriôouréi : « Co's tel qué divèndr'èi moti, fugué 'no
bouon'éigoromad'o soun chon- » O luo dé : « Co es
iel qué divèndrè èi moti, foguè uno bouono èigoromado o soun chon. »
Enfin, un mot os escrupulousés. Dévé dabouor lous
bien ovèrti, qué si éi dit qué éscrivio pas moun patoi
per loui sobén, l'escrivô éncaro bien mén per iélous.
M'ocupé avon tout, d'oquèlous én eu m'odréissé, et
parlé coumo iélous iton qué poussiblé, afin qué loui
rosounomén qué liou oduèsé, lious siajoun pu fomiliès, pu intéresson, et counformés o lious souciéta.
Quand escriguèré d'ïn lou journal oquesto phraso :
a Loï doumisèlos laïcos (nio bé d'aoutros) pouortoun dé kiou coumo lo bouosso d'un choméou... —
Lou bouochi d'èi Ginestè, loschè'no pétorado. —i Lo
Morianno ès uno bougressé, — foutraou ou foutré (1) ». — Vô m'oqui qué dé pertout, lous escrupulousés, et los escropulousos surtout, sé métèroun o
broma, toutés escondolisas !"— Pamén, co's ègaou ; ni
(1 ) Ei dit tout oco, mais jomaï rien au délai. — D'aillur, lou
Féçouyrié o eserit rien qué ei qué s Hgnu,

�èn mètoun dé tro fouortos ! déourion pas léissa imprima d'ïn lou journal counservatur dé caousos poreiilos... Co jurotro !... L'an pouo pas légi 'co dovon
tout lou moundé !..• etc., etc.
Mais gron bénézés qué sé, si ovè tan soulomén tréva
dïn los compagnos ou dïn lous quortiès ouvriès, ové
dégu veyré qué l'i o pa 'no counversocièou, dé caou
qué siagé, qué noun dé mous coum'oco li vénioun o
tout moumén, et sans aucuno moliço.
Es-qué vous sé ovisas dé voui n'én scondolisa ?
Coumo sé di : « lou toun faï lo chonsou. » Et sério
bien dé souhaita qué toutoï los counversocièou fuguessoun ilon inoucôntos qu'oquélos qué parlé, et què
sé fon ton bouonomén vès nostè bravé moundè dé lo
compagno.
Cè qué l'iodé bien certain, co's qué si los chrounicos
potoisos, soun ton estadoï légidos, co's préeisomen
parço qué oquèloï bouonoï gén éroun toutés fier dé
trouba'n journal qué porlessô lo mémo caouso qué
iélous.
Si doun, encaro'no fès, trouba qué vous Jaqué ou
Jaquélino, poudé pas hounestomen ou légi, et qué n'i
o d'oquélous qué vous escoutoun, qué sêrons ooufènsas dé ou énténdré ; éh bé! rien dé pu coumodé :
« Fosé coumo lou Camilou, — soouta-ou ! ! »
Lou patoi, coï lou porla fomillé dé lo grondo mojourita dé nostous compatriotos. — Oquél porla, es
très expressif ; rompli dé coumporosous superbos ; dé
mots qu'empouortoun pôço ; dé countour dé phrasos
qué sé pouodoun pas trouba en d'unluomaï. — Oquél
patoi (lou vèritablè) co's pas l'horaè sobèn, l'home
d'éi moundè fi, què lou parlo lou miéi ; l'i énten ré du
tout. Ou bé, l'estroupio én lou mesclén mita français,
ou bé, di dé bestigés. Coï lou poison. Et mén sa dé
français, miéi parlo soun patoi. Souvén vous es.touno per sous termés bien ehoousis et soun rosounomén.
Eh bé ! vous ou répété, soui d'ovis qué, per essê intèresson (tout én s'escortén pas per trop, pamén), nosté

�—

9

—

patoi déou s'escriéourè tout-o-fait dïn soun noturel,
coumo lou parlo lou poison, sans rien li chonja.
Lous sobèn, lous amatur dè patoi fi, lous escrupulousès, etc.. què n'en voudron dé proupourciouna o
lious finesso, o liôus éducociéou, o lious goût dolica,
trouboron toujour dé què sé sotisfaïré, èn légissén
lous félibrés célébrés et véritablés, taous qué : MM.
Mistral, Aubanel, Favre, Roumanille, etc., etc.
M'es esta di qué mos chrounicos oyon fa caouqué
paou dé bé dïn lou genré dé souciéta qué s'odréissavoun. — Faïrè dé bé tant qué poussiblé éi puplé, o
l'ouvriè, tout en l'omusén, lou fosén riré, coï mo déviso. Lo sègréi enjusc'o lo fi. Oquélous en caou oco
counvéndro pas, légiron loui béou journaou dé Poris,
escrils én superbé français, vounté li auro pa'n mot
què passé mai qué l'outré, léissoron lous paourés féçouyriés tronquilés, et déngu lious trouboro o diré.
Lou FÉÇOUYRIÉ.

��L'ONNADO 1887

COMPUT ECCLÉS1AST1CO

eu eolcul d'éi tén qué sier per régla los festos moubilos, et lous ufflcès
clïn chasc' onnatlo.

NOUMBRÉ
D'OR,
(espaço dé 19 ons, per que
l'onnado dé lo luno sé récouontré ém' oquélo d'éi
soulel.)
VII
EPACTO (Noumbré dé jour qué lou .soulel o dé
maï que l'onnado dé lo luno.) Sièr pèr colcula contouï jour dé l'onnado lo luno séro vieillo ou jouino,
et pér Irouba lou jour qué toumbo lo festo dé
Pascho
VI
CYCLÉ SOULAIRO. (CO'S lou lén qué mé lou soulel
pér faïré soun tour. Li mét 28 ons pér révéni éi
mémo point, dïn lou ciel. Nio béléou fouorço qué
sobion pas qué lou soulél fosio un bel tour dïn
l'espaço)
XX
LÉTTRO DOMINICALO.
(Indico loui démïncliés dïn
l'onnado. Si voulè sooupré, supaousé, canté jour
séro lou lo dé Fébrié 1890, cercha dïn vosté libre
dé messo, lo Table (tes Fêtes mobiles. Lo lettro qu'es
soubró oquél' onnado. sé copito E. Ona dïn lou
colondriè d'cï mésés. Véiré qué lou 2, lou 9 et lou
16 toumboun un démïnche. Porté d'oqui ; lou 15
qué cercha, es un dissaté.)
B

�—

Í

12

—

D'éi Corénio, lou ì, 4 et 5 mar.
Dé Jo Pantécousto, lou 1, 3 et 4 juin.
Dé Sétémbré, lou 21, 23 et 24 sept.
D'os Ovéns, lou 14, 16-et 17 décemb.
FESTOS CHOTUODISSOS

(Que chonjoun dé jour chasqu'onnado.)

Septuagésimo, lou 6 fébriè.
Los Céndrés, 23 fébriè.
Pasco, 10 obriéou.
Rogosou, 16, 17 et 18
niai.

Osçonsiéou, 19 maï.
Péntécousto, 29 maï.
Trinita, 5 juin.
Festo-Diéou, 9 juin.
1er Démïnchéd'osOvéns,
27 nouvembré.

COUJ1ÉÇOMÉN DÉ CHASCO SOSOU

Prinlén lou 20 mar o 4 houros 36 m. d'éi vespré.
Estiéou lou 21 juin o 1 h. monco 10 m. d'éi vespré.
Autouno lou 23 sétémbré o 3 h. 14 m. d'éi moti.
Hiver lou 21 décémbré o 9 h. 29 m. d'éi vespré.
ESCL1SSÉS

Ni auro quatré, oquest'on. Doui dé soulel, et
doui dé luno.
Lou 7-8 Fébriè, esclissé portiel dé luno, invisiblé
dïn l'Ordécho.
Lou 22 Fébriè, esclissé onnulairodé soulel, invisiblé dïn l'Ordécho.
Lou 3 d'Ovoû, esclissé portiel dé luno, vésiblé
dïn l'Ordécho. Couménçomén o 6 h. 21 m. d'éi vespré ; miton, o 8 h. 58 m. : fi, o 11 h. 35 m. Ocotoro
o paou près lo mita dé lo luno.
Lou 18 d'Ovoû, esclissé total dé soulel, én portido vésiblé dïn l'Ordécho.
Iéou sous pa'ncaro prou sobén pér bien voui diré
l'houro d'oquest'esclissé. Sabé que séro lou vespré
ou lou fiaoti, mais pas éi miton d'éi jour. Régorda
lous aoutrés Ormognoçous én français, qué soun pu
sobén qu'oquél d'éi Féçouyrié.

�Un mou d'overtissomén.

Lou colondriè d'oquest' Ormognoçou, es fa d'oprès lou colondriè d'ëi dioucèso dé Viviès. Per nous
aoutrés de l'Ordécho, co's un ovontagé bien dé
counsidéra.
L'i ovén pas morca, pamén los octavos ou jour
d'octavo ; soun pas défécilés o trouba, si loui voulè
sooupré.
Loui démïnchés, saints et festos d'ooubligociéou,
ou dé dévouciéou, soun escris en bêloï LETROS.
Loui saints ou festos qu'oporténoun porticulièromén o nosté déportomèn, soun escris en létros
italicos ; enfin, loui saints ou festos qué pér nosté
pois toumboun pas lou mémo jour qu'entuconmaï,
soun escris én ourdénarios, mais un paou pu BÈLOS.
Lou tout, es coumpléta per L'indicociéou dé los
festos chonjodissos ou porticuliéiros o certains démïnchés dé l'onnado.

�JAHVIÈ
Prumiè qiiortiè, lou 2.
Pleino luno, lou 9.
Doriè quortié , lOU 16.
Nouvèlo luno Iou 94.

i
2
l
i
5
6
7
8
9
10
11
12
15
1Ì
15
16
17
18
19
20
21
22
25
24
25
26
27
28
29
50
31

diss.
DÉM.
dû.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
&lt;lij
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.

Loui jour auméntoun dïn tout
lou mes, dé 22 ménutos lou moti
et dé 43 ménutis lou vespré.
En tout, 1 1 . 5 m.

CIRCOUNCÏSIÉOU
Clar
ito Génévivo
s. Florent
s. Séméiouo Stylilo
LOUI RÉI
s. Lucien
s. Sè^èrin
s. Julièn
s. Guillaoumé
s. Téodòso
s. Gospard
sto Vèronico
s. Hilairo
s. Paul, 1" hérmilo
s. Morcéou
8. Antoino
CH. DÉ S. PIÈRÉ OR.
s. ATCOÏIÇQ) ov ae' Viviè
s. Sobostiè
sto Agnès
s. VÌNCÈN, p. d'éidioc.
MORIAGÉ DE LO Sto V.
s. Timothée
Counv. de s. Pa ul
s. Polycarpo
s. Jan Chrysostomo
sto Césàrio
s. Couslant
sto Morlino
s. Picré dé Nolasco

FESTO

s.

CBONJODISSO

S. Noun dé Jélou i 6, sègoun
dàminchéopres loui
8u,

�Prumié quortié, lou 1".
Pleino luno, lou 8.
Dorié quortié, lou 15.
Nouvélo luno, lou 22.

1
2
S
i
5
6
7
8
0
10
1 •
12
13
14
15
16
17
18
1«
20
21
22
25
24
25
26
27
28

dim.
dira.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.

dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.

Loui jour auméntoun dïn tout
lou niés, dé 48 ménutos lou moti,
et dé 46 ménutos lou vespré. En'
tout, 1 h. 34 m.

s.

Ignàço
LO CHONDÉLOUSO
s. Blaiso
sto Jano dé Valois
sto Gato
SEPTUAGÉSIMO
s. Romuald
s. Jan dé Mala

s. François dé Salo
sto Colastico
s. André Corsini
s. Avit
SEXAGESIMO
s. Canut
s. Onostaso
s. Reýmoun ilèPign.
s. Cérilo d'Olexandrie
s. Séméioun
s. Valié
QU1NQUAGÉSIMO
s. Féli
Cliairo dé s. Pièré vès Ant.
CÉNDRÉS
s. Motias
s. Oleissandre
s. Victorin
1er DÉ CORÊMO
s. Cassién

FESTOS
ÇHOSJODISSOS

I'0 PR1ÈRO DÉ
N.-S. dïn lou Jordi
d'os Ouliviers, lou
divéndré i 1.
MÉMOiRO DÉ
LO
POSSIÉOU,
lou divéndré t 8.
S,0COURONNO
DÉ N.-S., lou divéndré, 25.

�Prumié quortié, lou 3,
Pleino luno, lou 9.
Dorié quortié, lou 16.
Nouvélo luno, lou 24.

i
2

dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.

3
H
5
6
7
8
9
10
1 1
12
15
1-1
15
16
17
18
19
20
21
22
25
2J
25
26
27
2S
29
30
31 dij.

Loui jour auméntoun dïn tout
lou més, dé 1 h. 4 m. lou moti,
et dé 47 ménutos lou vespré. En
tout, 1 h. 51 m.

sto Antounino
s. Sirr.plicé, Q. T.
sto, Cunegoundo
s. Casimir
s. Adrien
2° DÉ CORÉMO
s. TOUMA D'OQUIN
s. Jan dé Diéou
sto Françoiso
Lous 40 Martyres
sto Constanço
s. Grégoiro
5» DÉ CORÉMO
s. Lubin
s. Zacharie
sto Rosino
s. Patriço
s. GABRIEL,
s. JOOUSÈ
1° DÉ CORÉMO
s. Benoît
sto Léa
s. Vilorin
s. Artémoun
ONOUNCIOCIÉOU
s. E manuel
POSSIÉOU
s. Gountran
s. Sist
s. Amédé
s. Benjamin

FESTOS

cnowoDissos
Sto LANÇO et
SS. CLOVÉÒU dé
lu Possiéou, lou
divéndré 4*.
S. LIiSÇOOUV
qué pléjè N.-S.
oprès so mouor,
lou divéndré 1 1.
LosCIN PLAIOS
de N.-S., lou divéndré 18.
PRÉCIO US
SONG dé N.-S.,
lou divéndré 25 .

�—

47

OBPÒIÉOXJ

Prumié quortié, lou 1er.
Pleino luno, lou 8.
Dorié quortié, lou 15.
Nouvélo luno, lou 23.
Prumié quortié, lou 30.

t
2
S
1
S
6
7
8
9
10
11
12
15
U
15
16
17
18
19
20
21
22
23
21
25
26
27
28
29
30

div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.

Loui jour auméntoun dïn tout
lou més, dé 58 ménutos lou moti
et dé 45 ménutos .leu vespré. En
tout 1 h. 43 m.

s. Hugoun
s. Françoi dé Paulo
ROMÉOU
s. Isidoro
s. Vincén Férié
s. Prudén
JOOU SON
Vendré son
SATÉ SON
PASCO
s. Léon
s, Jùlo
s. Herménégildo
s. Bcnezet
s. Frutuous
s. Anicét
QUASIMODO
s. Parfait
s. Timoun
s. Astié
s. Anséoumé
ss. Sooutaïré et Caïug
ss. Fèli, Fourtuna et Ach.
s. Fidèlé
s. MAR, évang.
N.-D. DÉ BOUON COUS.
s. Jouorge
ss. Clet et Marcélin
s. Aulo, ov. dé Viviè
slo Cotorino dé Sièno

FESTO
CH0NJOBISSO

Los 7 DOULOU
dé lo sto VIERJO,
lou divéndré 1"r.

S

�—

18

—

2s£JL±
Pleino luno,'lou 7.
Dorié quortié, lou 14.
Nouvélo luno, lou 22.
Prumié quortié, lou i)0.

,

1
2
3

4
5
6
7
8
9

10
11
12
15
14
15
10
1 7
18
19
20
21
22
23
2 1
25
20
27
28
29
50
51

I

DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM,
.lit.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.

Loui jour auméntoun dïn tout
lou mes, dé 40 ménutos lou moti
et dé 40 ménutos lou vespré. En
tout 1 h. 20 m.

s. JAQUÉ et s. FÈLIPO
s. Analàso
LA Sto CROU TROUBADO
sto Mounico
s. Pie V, papo
s. Jan Pouorto Lotino
s. Estanilas
Oporiciéou de s. Micliéou
s. Grégóri dé Nazianço
s. Antonin
s. Mamert
s. Proncaci
s. OlllUÔOU
s. Pièi'é, inarÈ.
•s. Isidoro, féçouyrié
ROGOSOU
s. Jan Népornucèno
s. Venan
QSÇONCIÉOU
s. Bernordïu dé Sièno
s. Poscaòu Boilou
s. Emilo
s. Didier
N.-D. SÉCOUR d'os CHR.
s. Grégoiro
s. Féiipo dé Néri
sto Modéloun dé Pazzis
s. Gustin dé Cantorbéry.
Î'ELNTECOUSTO

s. rèii
N.-D. de GRAÇO

FESTO
CHONJOD1SSO

POTROUNAGÉ
dé S. JOOUSÉ,
fou dèmïnchê 1er.

�- 49 i

—

JTJÏÏsT
Pleino luno, lou 5.
Dorié quortié, lou 13.
Nouvélo luno, lou sO.
Prumié quortié, lou 28.

t
2
5
4
5
6
7
8
9
tu

a
12
15
14
15
16
17
18
19
20
21
22
25
21
25
26
27
28
29
50

dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
d.l.
dim.
dim.
dij.

Loui jour auméntoun drn tout
lou niés, dé 6 ménutos lou moti
et dé 13 ménntos lou vespré. En
tout 19 ménutos.

sto LAURO, Q. T.
s. Pothin
sto Clotildo, reino
s. François Caracciolo
TRIN1TA
s. Noibert
s. Jérémie
s. Médard
FESTO-DIÉOD
sto Félicita Morgorido
s. BORNOBE
s. Jan dé Facoundo
s. Àntoino dé Podou
s. fiosile
s. Kcluni, ov. dé Viviè
s, FR.-RÈGI
s . Ciriço
s» Morcou
SACRÉ-CUR
s. Sylvèré
s. LOUIS DÉ GOUNZAGO
s. Ooubouo
s. Jacob
s. JAN-BOTI3TO
s. Guillaoumé
ss. Jan et Paul, m.
s. Créscent
s. Iréné
s. P1ÈRÉ et s. PAUL
Coum. dé s. Paul

�—

20

—

JTTLIIÉ
Pleino luno, lou 5.
Dorié quortié, lou 13.
Nouvélo luno, lou 50.
Prumié auortié. lou 27.

1
■2
3
4
S
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
51

div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
&lt;li.i.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.

Loui jour déménissouu dïn tout
lou més, dé 31 ménutos lou mcti
et dé 27 ménutos lou vespré. En
tout 58 ménutos.

sto Noro
LO VÉSITOCIÉOU
s. Léon II
s. Fourtunat
s. Oustian, ■prêtre dé Viv.
sto Angèlo
sto Sévère
sto Lisabèto
N.-D. d'oî MIRACLÉS
Sè Fraïrés, m.
s. Pie
s. Jan Galbert
s. Onoclet
s. Bouoncvénturo
s. Henri
N.-D. dou M. CARMEL
s. Alèssi
s. Camilo dé Léli
s. VINGÈN DE PAUL '
s.. Jéromo Sîiani
s. Viîor
sto MODOLÉNO
s. Polinèro
sto Crésîino
s. JACQUÉ
sto AN ISO
s. Pautaléioun
s. Victor
sto Marto
s. Abdoun
s. Gérmo

FESTOS
CHOJUODISSOS

PRÉCIOU SONG,
Ion dèmïnclw 5.
TODTEI LOUS
SS. PAPOS lou
dém'inché 1 0.

�ovou
!
I
J

,

Pleino luno, lou 3.
Dorié quortié. Jou II.
Nouvéio luno, ton 19.
Prumié quortié, lou ÎS.

8
S)

10
11
I 2
1?
I 1
I 5
(G
I 7

18
19
20
21
22
25
21
25
26
27
2S
29
ô()
31

dil.
dini.
(Jim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dm.
dim.
dij.
div.

diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div,
diss.
DÉM.
dd.
dim.
dim.

Loni jourdéménissoud di'n tout
lou niés, dé 43 ménutos lou tpoti
et dé 53 ménutos lou vespré. 1
tout 1 h. S8 m.

s. PiÉRÈ énlsodéna
s. Alphonso dé I.igori
Invenciéou de s. Estevé
s, DOUM1NICO
N.-D. dé loi NÉOU
TRONSFIGUROCIÉOU
s. Gaétan
s. Cyriaqué
s. Yenanço, ov. dé Viviè
s. Laurèn
s. Ignaço
s!o Clèro
s. Polito
s. Usèbo
OSSOUMI'CIÉOU
s. Rocli
s. Mamès
s Hyacentho
s. Sé'bal
s. BERNARD
sto FRAÎSÇOISO dé CHON.
s. Timotîié
s. Phélipo Bénili
s. Bourioiimiéou
s. LOUIS, réi dé Franco
s. Ginéy
s. Cesári
s. GUST1N
s. Jan dcscopita
s;o Roso
s. Rejmoun

FESTOS
CHOSJODISSOs

S. JOUACHI,
lou démïnché 21.
T. S. COR DÉ
MARIE, lou dèm'inchi 28.

�—

Pleino luno, lou 2.
Dorié quortié, lou 10.
Nouvéio luno, lou 17.
Prumié quortié, lou 24.

1
2
5
4
5
6
7
8
9

to
11
12
13
U
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30

dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.

22

Loui jour déménissoun dïntout
lou niés, dé 43 ménutos lou moti
et dé 1 h. 3 m. iou vespré. En
tout 1 h. 46 m

N.-D. dé BOUON SÉCOUR
s. Estèvé
s. Joousé Calasan
s. Julio
s. Laurén Justinien
s. Amable
s. Clovel
NOSTO-DAMO
s. Gorgonius
s. Nicoula dé Touléntino
s. Promus
s. Raphaël
s. Aimé
EXOLTOCIÉOU dé lo CR.
s. Nicoumèdo
s. Cournèli
Stigmatos dé s. François
s. Joousé dé Cupertino
s. Janviè
s. Ustacho
s. MOTH1ÉOU, Q. T.
s. Mòourisè

s. Lin
N.-D. dé Io RÉCOUMP.
s. Lou
s. Tourna dé Vill ju.
ss. Cosmè e Damién.
s. Wînceslas
s. M1CHÉOU
s. Jiraoumé

FESTOS
CBONJOD1SSOS

S. NOUM dé lo
Sto VIERJO, lou
dèminchè 11.
N.DAMOdé lus
SE DOU1.0U, lou
ixêmïnehé 1 8.

�OTOBRE
Pleino luno, lou 2.
Dorié quortié, lou 10.
Nouvélo luno, lou 16.
Dorié quortié, lou 23,
Pleino luno, lou 31.

1
2
3
4
g

6
7
8
9
10
11
12
13
11
15
16
17
18
19
20
21
22
23
21
25
26
27
28
29
30
51

diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.

diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dd.
dim.
dim.
d,j.
div.
diss .
DÉM.
dil.

Loui jourdéménissoun drfj tout
lou niés, dé 48 ménutos lou moti
et dé I li, lou vesaré. En tout 1
h. 48 m.

s. Rémi
ANGÉS GARDIENS
s. Cyppien
s. Françoi d'Assiso
s. Polinairo
s. Bruno
s. Marc, pnpo
sto Brégito
s. Dénis
s. Françoi dé Borgia
s. Fimiin, ov. de Vicie
s. Veran
s. Edoùar
s. Calisto
sio Trèso
s. Giral
sto Edwidjo
s- LU
s. Pièré d'Olcontara
s. Jan dé Kant
sto Orsulo
s. Mcloun
s. Jésu Rédémptur
s. Raphaël
s. Crespi
s. Evaristo
s. Salvian
s. SIMOUN et s. JUDO
s. Narcisso
s. Lucan
s. Christòou

FESTOS
CHOIUODISSOS

S. ROLSAIRO,
lou dèmïnchè 2.
MOTERNITA
dé lo Sto V1ERJO,
lou dèmïnchè 9.
PURÉTA dé Ho
Sto VIERJO, lou
dèmïnchè 1 6.
POTROUNAGÉ
dé lo Sto VIERJO,
lou dèmïnchè 23.

-

�—

Dorié quortié, lou 8.
Nouvélo luno, lou 15,
Prumié quortié. lou 22.
Pleino luno, lou 30.

1
2
3
4
5
6
7
8
g
10
il
12
15
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30

dim.
dim.
dij.
div.
diss
DEM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DÉM.
dil.
dim.
dim.

24

—

Loui jour démcnissoun dût tout
lou més, dé 46 ménutos lou moti
et dé 35 ménutos lou vespré. En
tout 1 h. 21 m.

TOUSSON
LOUI MOUOR
s. Morcèou
s. Charlé
Toutéi lous ss. d'éi dioucèso
s. Estève
s. Ernesto
Lous 40 couronnas
Dédicaco dé s. Sauvodou
s. André Vélini
s. Morli
s. Rufé
s. STANISLAS KOSTKA
s- Mountan
slo Gertrudo
s. Morti, papo
s. Grégoiro louï miroolaïré
Gleizo de ss. Pièré et Paul
s. Sévérin
s. Fèli de Valoi
PRESENT, dé N.-DAMO
sto Cécilo
s. Clémènt
s. Jan dé lo Crous
slo Cotorino
sto Lisabet
OYÈN
s» Josaphat
s. Solurnin
s, ANDRÉ

FESTOS
CHONJODISSOS

Stoï RELICOS,
lou déminché 6. !
DEDICAÇO DE
TOUTOS
LOS
GLEISOS
D'EI
DIOliCÈSO
DÉ
VIVIÊ, lou dé-.
mïnché 13.
i

|
i

1

|
!

!
j
i
1

�Dorié quortié, lou 8.
Nouvélo luno, lou 14.
Prumié quortié, Ion 22.
Pleino luiio, lou 30.

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
1 1
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
i'5
26
27
28
2»
•30
31

dij.
div .
diss.
DEM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DEM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DEM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.
DEM.
dil.
dim.
dim.
dij.
div.
diss.

D'éi ]•' au 31, leui jour déménissoun dé 23 m. lou moti et
d'éi 1" au 12 dém. dé 4 m. lou
vespré. En tout 57 m. D'éi 12 éi
31, aum. dé 10 m. lou vespré.
Resto en tout 17 m. dé démén.

s • Moi
slo Béguinio
s. FRANÇOí SOVIÉ
s. Pièré Chrysologué
s. Soba
s. Nicoula
s. Ambroiso
Councépciéou
slo Loucaio
OOSTAOU DE LOURÉTO
s. Domaso
s. VaUiii
sto Lùcio
s. Nicsiso Q. T.
s. Ousèbi
s. Odouu
s. i.ozaro
L'espoir dé lo néisscnço
s. Usèbo
s. Filogono
s. Tourna
s. Ouoourat
sto Viîoiro
s. Yves
CHilLÉNDO
s. ESTÉYE
s. Jaa, évaog.
Li ss. Irmourènt
s. Tourna dé Canlorbéry
sto Couioumbo
s. Sivèstro

�LOU TÉN
INDICOCIÉOU
l'rcnsjilsrtîco. Astroiinmicn, SSétcor©î«g'âco
iVenirotlologico, Jot-rfisiftloelco
FéçoMypologîco

et touto lo boutico pér l'Onnado
1887
__

&gt;Î«»&lt;-«^-

PROUVERBÉS

SOLBFÉ

LOU

TÉN

Luno pàlo
Pléio ilovalo
Luno roUjO
Laouro sé bouijo
Luno blanolio
Journado francho
Oprès grond éissu, grondo pléio.
Rougé lou moli, (I)
Lo plèï 'és en chomi.
Rouge lou soir
Lo plèï 'és en rétard
Sèré prén soun chopéou,
Paslré prén toun moutéou.
Vent dé nuè,
Séro léou eue.
Vent dé jour,
Séro pas tour.

Arc-cn
Lo plèï
Arc-en
Lo plèï

ciel lou moti,
'és per chorai.
ciel lou soir;
'és en rétard.

(n Oqtiesté prourerbé es très oncien, péroné fugue ropélr os Pharisien
pér N.-S. (Evanijilo dé si-Moliémi, c. XVI, ». 2 el 3). Troumpo raroraén.

�PROUVERBÉ

DÉ

LOS

AOUROS

Lou morïn,
Faï soca dodïn
Lo troverso,
Voui ronverso,
Lo biso
Parço lo cliomise
Lou Rhouné,
Faï bouffa loui dés, L'Auvergnasso
Eschobasso
Lo Cotolougno,
Rïbiéii'os endemounio.

Onton, voui dounèré fouorç' indicociéou per récouneyssé lou tén que déou faïré, et si ou ovè remorca dïn lou courén dé l'onnado, ovè vis que
oquélous indicociéou troumpoun gaïré.
Pér oquest'on, douo, diréï pas tourna oquélos indicociéou, ni mai bien d'aouré. Si los ovè eiblédados, los trouboré toujour dïn moun Ormogna dé
1886. Mé coantentoréi dounéici, dé loi résuma bien
court, dïnc'oquestous Prouverbés. (v. page 16 17,
1886.)
Dé mémo, ovè pougu voui rendré compté, dïn
lou courén dé l'onnado, qué mai qu'onouncéssé lou
tén 0 tout hosar, li èré pas pu foutraou qu'un
aoutré Ormognossaïré, et parié que n'y âgé maï
d'un dé vous aoutrés qu'o di : « Nosté Féçouyrié
onounço bé lou tén o tout hosar, mais, l'âsé qué té
fouto ! sé troumpo pas souvén. »
Encaro basto ! Faï tira ! !

JANVIÈ
PROUVERBÉS

Janvié faï lou pécha,
Et Mars es l'ocnsa.

�Janviè dé pleïo chiché,
Faï lou Féçouyrié riché.

© íossí ïiosnr.
Fnï fréi, mous omis! busclo ! Mais, troaquiìisa
vous, oquei tén pouo pa'na luén. 0 bél dimar, lou
4-, ì'.iouschéiroro prou per blonchi, dïn los plonos,
piéi sé viroro én plé'ío qué duroro caouqué jour.
Lou fréi sé vaï tourna éiraouda (o tout hosar, voui
dise) entour lou 13, boiifforo'n fouor bizolias, enjusco proqui lou 21, piéi néon, founto dé néou, el
bouon tén. Lou 30 et 31, jolados.
Lou Fcçoïijrié
Chaou éibroscha et leva lo mouto, leva los éibounlados dé soi muraillos, lichéta quand {es pas
Irop mouol, récura louï bouossés d'éousés ou dé
rovonéou, et sos sorados.
Chaou intêra lou fén oqui vounté voulè séména
vostoï bétorabos.
Oquesté més, dïn lous poys d'en bas, es très bouo
dé séména dé fén dïn lous pras.
Coï lou moumén d'ovèré bien d'olénciéou per
lous troupéou, los ognélados surtout. Chaou pas
lous sourti trop léou lou moti, ni lous eslréma trop
tard lou soir. Ei bouo d'éi jour soulomén, ^et
quand faï bouon tén.
Pér lou bestiaou que resto dédïn, fosè jli monja
dé romo éiçuto, dé paillo mesclado dé tan soulomén un paou dé fé,
Surtout, oya suén qué bévioun. et per oco, lio
rien dé meiliour qué d'entréténi dïn lious estabiés,
dé bochassés qué li métè trempa dédïn, dé vieilles
féraillos.
Fuma vostoui viéou omouriès.

�—

29

—

Héeètos iitllo».

1° Per empocha l'éncré dé sé musi. Ovè qué dé
métré dïu vostous encriès un papu d'essenso d'espi,
dé giroflé, ou dé cont'essenso qué siagé.
2° Per gori los esclatos. Suffi dé vous procura un
paou dé glycérine, et voui n'en lova loi man. Fosè
'co surtout lou soir, et on gora pas'mé d'aïgo.
Encaro meillour. Fosé uno inesclo dé 3 grammo
dé borax, 10 gr. dé giycérino (trouba tout oco véi
lous pharmacien) et 150 gr. d'aïgo.
SJ©M

l'Iiossaïré.

L'on possa vous onouncèré qu'oquest'hiver saï
aurio pas fouorço grivos, aoutromén sério oquesté
mes bien lou co per los tua. Chaou doun vous countenta dé caouco loouséto, et dé los perdrix.
Per loï loouséios, lio'n biaï dé n'en bien oropa,
mais, oquel biaï es pu léou per lous peschaïrés.
Quand sobé vounté couijo un bel troupéou dé ioousétos, ona li dé nuè ém'un esporviè. jita lou o tout
hosar et ségur qué n'oduré dé soquétados.
Lo chasso dé los perdrix, o lo voulado, es.tout-ofail omusonto; mais chaou restré caoucous us. Uno
fès qué sobò voun soun, 3 ou i vont sé métré os
ovons, lous aoutrés les font véni, et pan ! éi possagé ; loi monca pas.
FseoroMilado.

Pér copiia loï loouséios éncaro pu sûr, vê'ici coun)o fosio lou pastré dé moussu Pounchofusét, dé vés
Pajoulivo. Quand fosio bien fréi, onavo lou vespré
dovon souiei éntra, dïn lou chon que sobio qué
couïjavoun, orousavo bien émé soun orousaïré, et
lou iendéman moti, moï loousétos sé troubavoun
toutos présos, los paoutos oropados per lou gôou. '
Oco's sans poriè, voui disé.

�—

30

—

Flour d'éi Porodi.

Si Siméioun Stylito, lou 5.
Chaou pa'na vous éiraogina qué si oquel saint
resté mai' dé cïnquant'ons plonta o lo pouncho
d'uno coulono, 'co fuguessé per régorda d'ounté vénion loi bouros !
Pér soun exémplé, lou bon Diéou o vougu nous
fa véyré cé qué pouo faïré un honié faiblé, et mesprisa, si es ojuda dé lograço, sécourd'éi ciel. Touto
lo vido d'oquel saint exirohourdénari, es un miraclé countinuel. Oquélous qu'ont pas lo foi bien esprouvado, diron : Mais, coïdé bestijé qué pouo pas
ressé véraï! coumo voulé qué lou bon Diéou
oprouvé ton dé sïmplijés ! Qu'un home resté plonta
coumo'co omoudaou ton et ton d'onnados !.. Perqué
faïré?...
Dabouor, co's pas o nous aoutrés qu'oporté dé
juja lou bon Diéou. Suffi dé sooupré qué lo caouso
es oribado ansïn. Millo et millo témoin dé toutéi
lous poïs dé lo terro, ou on vis ; dé millers sé soun
counvertis, ré qué dé ou véyré (eiço suffirio per
justifia Vopourtunita d'éi fait.) Toutéi lous historien d'oquel tén ou disoun, vê'qui per lo vérila.
Uno quontita dé miraclés talo qué bien paou dé
saints n'on fa coumo'questé, bien prouvas, suffisoun
per fa veyré qué lou bon Diéou o vougu, et o
oprouva lo monièro dé viéouré d'oquel saint.
Viéoupégué mai dé cinquant'on, coumo ou éi di,
soubré 4 coulounos, successivomén. Lo prumièro,
oïo enviroun 3 mestrés dé nooutou ; le ségoundo,
5 m. 40, lo troisièmo 10 m., et lo quatrièmo 18. Lo
cimo oyo pas maï dé 3 ou 4 pan dé lorjou per sé
léné. Qu'èro gaïrébé coumo diria 'quélos chominéïos
dé fobricos.
Un jour, lous tropistos d'un counvén d'éi vési-

�— m —
nagé, crésén qu'oquel horné èro un éndémounia,
vouguèroun l'esprouva.
Venguèroun doun uno délégociéou dé quatr' ou
cïn, empè dé so coulouno, per ]i diré qué ménavo
'qui uno vido escondolouso ; qué jomaï dovola d'omoundaou, poudio pas s'explica qué per lénsourcéloriè d'éi diable. Qué lious supériur, et lous prêtrés
li ordounavoun dé plus resta 'qui... Ocodoun, lou
sain, rompli d'huinilita et d'obnégociéou o so voulouiita, démondé tout dé suito un' eschalo per dovola, én lious fosén rémorca qué per iel, touto lo
voulounta d'éi bon Diéou èro dïn l'ooubeissénço, et
qué lous oremorciavo dé li lo fa counéissé. Oqui,
lous envoyas eoumprenguèroun qu'èro un saint
parfait, et li démondèroun so bénédiciéou én li disén quèroun véngus per l'ésprouva, niais qué, perqu'èro ton édition, countuniessé.
Un aoutré co, saint Séméioun oguè 'no léntociéou
d'éi diablé. Dîne uno visiéou surnoturèlo, li semblé
veyré un angé superbé, m'uno voituro ton génto,
qu'esperlïnchavo dé pertout. Oquel angé li disio
qué lou bon Diéou lou mondavo per l'empourta dïn
soun porodis, passoqué oïo déjo prou fa dé péniténço. Lou saint, sans sé mesfisa, lévê lou pè per
mounta soubré 'quélo voituro, et én mémo tén, per
bien coumença soun départ, foguè un sïnné dé
croux. D'éi co, angé, voituro. et tout lou resto desporeisséguè.
Pér sé puni d'ovè escouta lou diablé qué sèro hobilla en angé, Stylito sé ténguè un on entiè d'un
sul pè soubré so coulouno ; o pè coupé, s'orna mai.
FÉBRIÈ
Per qué sén en cornova, vê'ici un biaï per monja
lou lar : Coumença pér monja lo coudèno, piéi tout
lou resto séro tendré.

�—

32

—

PHODVERBÉS

Si Fébtiè noun fébréjo
Toutéi loui mes dé l'on auréjo.
Quand per lo Chondélouso lou soulél sé lévo brillon,
Faï maï dé fréi oprès qu'ovon.

© ioat hosar.
Loi jolados couiiUinioua lou 2 el lou très. Lou 4
sé faï niéou. Lou 5 et lou 6 brésigno et plôou. Lou
7, 8, 9 et 10, sé portojoun éntré lou brouillar. lou
uiéou et loi brésignados. Lou 11, bouon téti. Lou
12, vént dé troverso. Lou 13, biso, eaouco ohinado,
d'éi 14 ei 18, lo biso countuuio. laro, n'én sabé
plus.Loti Féçouyi'lé.

Li monco pas troval per sé désonnuya oquestous
28 jour.
D'abouor, ocouménço dé fa 'n tour o sous tortiflés, pér véiré si sé musissoun pas, et si couchounoun pas trop, déou loui bouléga, et lous chonja dé
plaço o lo luno vieillo.
Déou ovèré lou mémo suén per soui gros. Oquesté
més, chaou véndré lous ognéou, et lou bestiaou
lona qué soun trossés.
Ei lou moumén dé pouda loï vignos, et dé plonta
lous aoubrés. O lo fi d:éi més, pouo ocouménça
d'énta. (véiré l'Ormogna d'onton)
Countuuia dé prépora lous graï pér lo soménço
d'os tortillés et aoutros séménillos d'éi prïntén.
Co's oquesté més qué chaou répossa lous cuber,
pér orénja loï goutiéiros.
Mâécciws ntilos.
1. Chaou fouoïré, mais pas bestioméu. Lou bestiaou qué von grotusa o l'entour d'os péjés d'os

�—

33

—

aoubrés, ious obimoun, ainsi qué loi bestioulétos
ou verm0.to.us qué vénoun li rousigna.
Vê ici uno récèto per faïré fugi lous uns et lous
aoulrés.
Drubè tout o l'entour d'éi péiè dé lo plonto, ém'
un féçou ; ona lou pu près poussiblé dé loï rocinos;
mélè oqui dédïn dé glue dé morino, ou bé, si ovè
pasd'oco, mêle li dé goudroun, pièi, ocota ou én li
rébolén tourna lo terro. Lou rémédé es sûr, ossoyalou.
2. Per counserva.lous poligos ou loï gordillos.
Tout lou bout qué déou ressé éntéra dïn io terro.
possa lou éi Go énjusco qu'éi bien négrési coumo 'n
chorbou. Piéi. éndusé lou dé très ou quatré couchos dé goudroun déhouillo qu'opètoun coaltar,
Vostoï bigos duroron, qué n'én véyré pas lo fi.
ÍLou CSiossaïré.
Vaï' lou Ion dé los aïgos, per tua dé conar, dé
sorcèlos. et caouco béccasso. Lo chasso o loï sorcélos es prou otironto, mais per oquel gibiè coumo
pér lous conar et aoulré gihie d'aïgo, l'on o béouco
maï dé révéujé d'esse noumbrous. Vun ou dons
espèri&gt;un os ovons. et lous aoulrés l'ont véni.
Poréi qu'oquéloiïs ooucéou sé prémuni bien o lo
ligno, ou ci jomaï essuya, niais ve' ici coumo m'òu
dit qué sé fosio Chaou métré os crouchés dé poissons pas trop béou. coumo dé veyrous; l'an esr'ound
lo ficelo dé lo ligno. et l'an met lou peissou d'éi
Crouçhé tout proché dé lo bouor dé l'aïgo. Vaï sans
diré qué 'co sé plaço pas oqui voun l'aïgO dé lo ribiéiro est courénto. Fosé olénc-iéou dé bien estoc ha
vostoï locés.
IC.«2.'orolt!t!ad.&gt;.
Moussu Cachocouorgno dé vei Vessaou, oïo éivénta'n biaï per tua dé perdrix o maï d'oouré tant
I

�—

34

—

qué voulio. Qu'ère lo perdrix excoussounaïro, ço
qué voou diré qué estochavo o los alos d'uno perdrix bien vigourouso, dé latos dé 14 ou 13 pan dé
îon, et, brrrrou ! lo locha\o et lo prénio o co dé
foué. Nosto perdrix, én voulén, i'osio lalouiéu
bronzi sos alos, qué, o co dé bostous, luavo tout
ço qué voulestréjaso o soun eu tour. Moussu Cachocouornio ou ocompavo; dio, dio, saïqué!
Flour d'éi Porsdl.

Si André Corsini, lou 4.
Soun pèro s'opélavo Nicoula dé Corsini, et so
mèro Délérino. Eroun dé noblés.
Dovon qué bruliessé, so mèro oguè un souongé,
que li sémblavo d'ové douna lou jour énd' un loubé
qué piéi séro chonja én ognélou oprès ovèré rentra
dîne' uno gléiso.
, En effè, en essé jouin' homé, André fuguè tout-ofajt déibooucha. Un jour qu'oïo insulta so mèro
d'uno monièro obouminablo, iélo li diguè én plourén : « Ou vésé bé iaro, qué co's tu qué siés oquel
loubas qué soungèró un jour. » Co fuguè per el
coumo'n co dé péiro, et démondé tout tristé o so
mèro dé canlé loup porlavo, et ço qué voulio diré.
Quand so mèro li l'oguè explica : « Eli bé, moma,
sou fogué, perqu'en jusco iaro sous esta oquel loup,
volé o porti dé vuêi, restré l'ognélou. » Et fuguè
counverti.
Sé fogué réli'giéou carmélito. Métio soun bouonur
o servi lou paourés et loui molaoutés, et per s'humilia, onavo mondia loutéi lous divéndré lou long
dé los choriéiros, os oustaou d'oï noblés, et dé sous
poréns. Oquestous, sé crésén déshounouras, récoumondavoun e tout lou inoundé dé sé mouca dé iél,
et dé l'insulta. O luo dé sé plogné, disio d'un air

�—

35

chorman : « J.-C. moun Seignou, quand l'insultavoun, insultavo pas ; quand lou fosion suffri, sé fochavo pas. »
Un jour qu'un dé sous onclés l'oïo toul-o-fait
raesprisa, nosté saint sé véngé en lou gorissén d'uno
vilaino molooutiè qu'èro sans rémèdi. Oquélo gorisou lou counvertigué d'ofoun.
Sain André Corsini mouriguè lou 6 janviè 1373.
MARS '
PROUVERBÉS

Lou més dé mar,
Es tamo niéou et tanto clar.
Per Noslo-Damo dé mar,
Mé toun lûn dïn lou plocard
Quand l'oménliè flouri én Fébriè,
L'aï onoras ém'un poniè.
Mais quand tlouris én mar,
Emé lou sa li chaou ona.

O tuwt hosar.
L'i vésé pa 'ncaro Lien clar; oquesté més es ton
bizari, qué l'i o pas moyen dé li rien tria qué sé sèguio bien. Mais, co's égaou, o tout hosar sé copito,
crésè-ou, Ou véyré, lénê, si ploouro pas lou G, pér
fa 'no sémouschado lou 7, et s'éimouda 'no biso pas
chaoudo lou 8 ! Toumboro caouco jolado éntour
d'éi 14, toumboro dé grosil éntour d'éi ?2, s'éimolischoro'n paou, et féniro per lou bouon tén ; m'ocopiéi tiroré toutés d'oqui, coumo d'uu bouon pla
dé boumbino.
liou Féeouyrlé.
Oquesté més, li o dé troval un diaoussi 1 L'on féni
dé prépora los terro, et l'on séméno lo civado éi-

�veméncho, l'uérdi, los corotos, los trèflos, loï luzernos, etc.. Séména lous oliès et loi sébos. Et lou
gron co per lou gréfagé.
Los poulos, fon bien d?ioou. Per qué ténioun bien
lou co, douna liour dé civado et dé gropillé. Chonja
souvén l'aïgo dé lious bochossou.
Es lou bouon rnoumén dé prépora lou fén (fumier). Lou bouon fén, es lo richesse dé lo proupriéta. Malhurousomén n'i o bien qué l'estrobéjoun
én sobén pas l'utilisa. Eh bé. vè ici coumo l'an
déou prépora et empléja lou fén.
Dabouor, dé qu'és es qué rend lou fén bouo? Co's
l'ammoniaco qué ronfermo, e.t qué lou faï senti
mauvais. Maï pu, meillou es; si sén ré, vaou ré.
Per counséquén, 8 ou 15 jour d'ovon qué lou
pourta dïn voslé chon, omoulouna lou bien dïn
voslo cour. Un pu bé moulou poussiblé. Quand lou
tronspourta, l'estendia jomaï qu'o mésuro qué voui
lou chaou. Vous faï pas un quart dé founciéou, si
l'estendé trop o l'ovonço, car pérd tout cé qué faï
so bounta. Dé mémo, co's uno soutiso dé l'entera
d'ovonço oqui vounté voulé séména. parço qué,
tout cé qué ronfermo dé pu gras et dé pu fertili-on,
sé despénso en puro perto. Ona pas mé diré qué
voslo terro ou o prouliia ; co's uno bestijé. Ço qué
o proufita sier presque én rien, et én lo bouiéguen
tourna per séména, lou paon qué res'o s'éivopouro,
Encaro 'no l'es, si pourta voslé fén o voslé chon
sans lové fa fermenta, ou si l'i lou pourla trop iéou
ilon vooudrio li séména caoucos paiilos éissutos.

Récùfos utllos.
■I. Pér trooucha un coréou dé vitro sans lou
brisa. Fosè toumba uno gonto d'essenço dé lérébéntino oqui vounté voulè porça, piéi, birouna émé
lou fouré.

�2. Coumo lou momén oribo qué chaou prépora
loï moniooudiéiros, si ovè dé coréou dé vitro o
chooja dé plaço. vè' ici un biaï dé lou desfairé sans
crainto dé lou brisa. Prénê d'acidé sulfuriqué. dïuc
uno pétito boutéilléto bien bouchado; possa dïn lou
bouchoun un pétit conou dé ploumo, ou uno pailio
dé clèi. Fosè n'én déigoula soubré lou mostic, qué
dévéndro tout-o-fait mouol subitomén. L'enleva
ém' un coutéou, et ovè vosto vitro.
3. Per plouma lous oucéou dé touto méno, propromén et lestomén. Couménça pér lo testo, piéi los
alos, piéi lou rostel, lou véntré, et ..... lo couéto.
Lou diossaïré.
Cou n'as tua d'estournéou dïn toun co dé fusil ?
démondavo Moussu dé Pouncouoï o soun vési dé
vés Meysso. — Oh! respoundé oquesté, n'éi tua
cïnquanto-noou, sans counla loui blossas ! Et tu,
lious tirèrés bé. déniïnché, maï? Cou n'én tuèrés?
— Oh ! mai qué lu ! N'én tuéré -il mais sans counta
oquélous qué s'envouleroun ! Eh bé, té, toun co et
lou miéou valoun bien un escorobillado ; lou Féçouyrié pouo lo soouta, per oquesté més.
Mo tir d'èl l'orodl.
Lou Bienhurous Henri dé Suzo, lou 2,
Sé légi gaïré dé vido dé saint pu intéressanlo
qu'oquélo d'oquel bienhurous. Soun omour per lou
bon Diéou èro tout o fait extrohourdénari et los
souffranços qu'énduré ou qué s'impoousè per lémougna d'oquel omour soun caoucon qué nous fosén pasd'idéio. Ero néicégu én 1300.
Sério dooumagé d'éntrépréné éici dé rocounta 'n
paon d'oquélo vido merveillouse ; vaou maï qué lo
légissia én éntiè dïn lou troisièmo voulumé d'os
« Petits Bollandistes ».

�—

38

—

Per lo counsoulociéou d'oquélous qué potissoun,
dinc' oquesté moundé, vè'ici cé qué énténdéguè un
jour.
Coumo démondava éi bon Diéou dé li faïré sooupré loï récoumpénsos qu'ocourdavo os offlijas, lou
bon Diéou li réspoundéguè dîne uno visiéou :
« Mous omis qué faou suffri, vivoun hérousés dïn
lious offliciéou, ot lious baïlé dé grâços porticulièros per tout éndura émé couragé... Oquélous doun,
qu'on oquel privilègé d'ové pa lou bouonur d'oï
mondains, soun récoumpénsas aoutromén. Rien dé
pu justé. Lious faou surtout très grâços porticulièros. Lo prumièro. coï dé lious occourda tout cé qué
mé démondoun dé bouo. Lo ségoundo coï d'ovèré
toujour dïn liour âmo uno paix et un countentomén qué ni lou moundé, ni lou diablé, ni mémo
lousangés pouodoun pas lious gora. Lo troisièmo.
co's un omour taou per iéou, que loui rén hurousés
coumo si èroun déjo dïn lou porodi, et qué lious
dououo l'ossuranço qué séron sauvas, passoqué saboun qué lo soufranço és lou chomi qué mèno sûroméu éi ciel. »
Malbur doun, per oquélous qué soun trop hurousés dïuc oquesté moundé. Es o crogné qu'oquel
trasso dé bouonhur siagé touto liour recoumpénso.
Loui mauvais sujiès, loui jui et lous éigonaou, soun
én éfè généralomén pu hërousés qué loui bouos
chrétien.

OBRIÉOU
PROUVEHBÊS

Fonjo en Obriéou,
Espijos l'esliéou.
Quand dïn Obriéou ploourio,
Qué tout lou moundé créidorio :
« Tout és néja, tout és perdu ! »
Encaro aurio pas prou plogu.

�—

39

—

O tout Iioaar.
Foro freschéiro lous caoucous prumiès jour. Véi
lou 6, foro caouco brésiguado dé troverso, tronoro
mémo en certains éndréi, et co éimoudoro uno bis:)
fouorto et un paou fréido ; mais, s'otupiro dïnc'un
porél dé jour. Piéi, sé viroro éi boun tén.
Généralomén, séro pas extrêmomén pléious. Malgré'co, ploouro prou per loï récoltes. L'i auro dé
bourrados bien inauvaisos d'éi 25 éi 30 ; picoron
oqui voun pouiron.
Ï.OÎI

Féçouyrié.

N'y o, n'y o d'obro, mous omis, n'y o ! !
Fénissé dé séména vostous tortillés prumiès. Sitôt
qué n'én vèsé pounchéja caoucûn, oplona én li rébolén un esehalo ou l'horpil. Tout vosté tén libré,
ocupa vous o sorcla tout cé qué pouiré.
Vê ici ço qué dévè séména dîne oquesté més : corotos, escoubos, vessos, pésous, luzerno, trèflo, e3poreé. chooulés, chicouréios, etc.
Culiè lous chooulés et lou colza.
Entréfouyé vostoï vignos. Enta lous ouliviès, et
récura lous éirongiés.
Es oquesté més qué chaou récura lous éousés et
loui rovonéou qué voulè éiruscha l'estiéou.
Chaou métré los cluchados, et quand lous poulétous soun jouinés, lous chaou léissa sourti ré qu'éi
souleillou chooudé.
Récètos sstllos.
1. Per gori lous ponoris. — Sobé qu'eco's un
maou torriblé ! Hé bé, vô'ici un rémèdi qué voui
gorontissé infohblé, et pas défécilé : Prénô dé poudro dé chasso, o paou près coumo sé n'én més
m'uno chorjo per tira o los perdrix ; un plein culiè

�—

40

—

o boucho d'oli d'oulivo; un jaouné d'ioou frés ;
bouléga-ou persén én li bouidén en mémo lén dé
saou pilado dédïn, énjusco qué 'co faï uno pasto un
paou cousistanto. pléja n'én voslé maou, et léissa
l'i ou péndén cinq ou siéis houros. (Sério 'ncaro
préférable dé ou portoga én douos oplicociéou.)
Voui goronlissé vosto gorisou.
Dévé vous overli qué 'co vous foro donsa un
moumén, mais, prèné polienço. Oquel rémédi
déou s'empléja dovos qué lou ponoris aïo lou lofait porça, autant qué poussiblé.
2, Per faire dura los sim 'los dé voslous sou liés.
Oya-un paou dé laï qué s'és fa aïgré ; mesela li un
brisouné dé saou, et l'osé li trempa sept-u-vuô jour
lo simélo dé voslous sou liés dédïn. Oprès. mêlé
lous s'éissuja léntomén dîne un éndréi éissu pendén
au mén uno niésado. Veyré qu'auré lâgui dé lous
obéna.
Lou Oiosaairé.
Coumo vous ou disio onton, co's iaro loui jondarmos qué dévoun chossa lous chossaïrés. Lo loi
es sévèro én tén prohibé, mai' ou es pa 'ncaro prou.
Vé'ici doun, bravéi jondarmos un bouon coussel
per réussi dïn voslos perquisiliéou. Ei més de juin
et dé julié, enfin én tout lén dé l'estiéou, sans tro
couré, copiloré souvén. Co's o los fouon qué loui
brocouniés déstruisoun tout sans pitié. Ona vous én
doun tronquilomén fa 'n tour dïn loui bouossés, et
cercha los fouon los pu isoidados. Régorda proqui
o l'enlour fo pourtado dé fusil), si caoucu l'i o pas
coupa dé bronches per fané un éspèro (cachette) Si
vous ovisa d'oco ona li lou démïnché dé bouon
moti, ou Popres miéijour. osséta vous oqui un paou
éscoundu, ei sans couré, voui gorontissé qué réussiré. Si sé plusiur coulégos, ocupa ansïn toutoï los
t'ouoo d'un quortié. Rendré un vrai servicé oschos-

�_ a —
sai'rés qu'on lou bouon sén dé coumpréné liour intérêt, én méinogén pas oquélous mossacraïrés sans
pitié, que d'un co dé fusil, fon péri tout uno cluchado dé perdrijous, maïré et tout.
L'hiver, loïssa lous chossa'irés tronquilès, mais
l'esliéou, séré jomaï prou sévèrés.

Itaroroltillatlo.
Moussu Youn dé los Escoubos, chossavo 'n jour
d'obriéou dïn so proupriéta d'oval d'éi cousla dé
véy Mia. En sé pertnéoén, véguè tout dîne un co
très jondarmos qué possavouh o lo t;rondo routo
d'Aubénas, o dous kilomestrés dé iel. En Joui vésén,
lo poou lou préngué talomën, que sé créségue prés.
« Coumo foras tu, sé diguê, per té lira d'oquesto?
Téh.Tté, lious chaou fa 'ncréiré qu'ossayés loun
fusil ; coumo és noou, ou créiron focilomén. » Ocodoun, s'osseto, et bbaou!... soubr' un péyras o
tréato passés dé iel. Loui jondarmos qu'èroun pas
sour, sé viroun, et lé vesoun tnoun orné éilaï
osséla. « Caou sa si l'aï ouén ? sé dision ; nous o
pas vis, mais coumo l'i o rien que nous escoundio,
sé séro léou gora d'oqui. Enfin, chaou toujours li
fa poou. » El. tronquilométi s'ovoncèroun. Youn
bouij 'vo pas, et lous oténdè coum'un boilooudas.
« Ah lou crâné fusil qu'éi ochota 'qui, moussus,
liour digne, coï moussu Ghicognaco qué mé lou
choousigue vès moussu V'olo d'Aubenas, mais voui
respouondé d'uuo que sé li éntén. Vè coumo
pouorio bien ! » — « Procès-verbal au nom de la
loi, et confiscation de l'arme, respouudéguè lou
brégodier. » — « Mais moussu, chassé pas, l'ossaye!
Vè lené, qu'éi lira én d'oquélo péyro ; ma, l'éi pas
moncado !» — « Vous n'avez pas manqué non plus
cette lièvre qui pendille dans voire carnier, n'est-ce
pas? » — « Oh ! mais, moussu, èro ossélado soubré

�lo péyro qué liravé, et n'én voulio bé choousi 'n
aoutro, mais n'y oyo plus dé miéi ploçados ! » —
« Quand on veut essayer un fusil neuf en temps
prohibé, on tire sur la lune, et alors, s'il en tombe
une lièvre, on a droit de la ramasser. Procès-verbal et confiscation de l'arme... »
Flour d'él Porodl.

S. Bénézé, lou 14.
Bruliè éi mas d'Alvilar, proché dé véi Burzet et
èro postrou.
Un jour, lou 13 sétémbré 1177, gordavo sos fédos,
quand, tout dîne un co, l'i ogué 'n esclissé, totalo
dé soulel. Dïn l'escurita, oousiguè uno voix qué li
iliguè très cos odérén : « Bénézé, moun éfon, aoujo
la voix dé J.-G. qué té parlo, » — « Et caou sè
vous, mestré, qué nié porla ? Vous énléndé bé,
mais ninoun voui vésé, ninoun vous couneyssé ! »
— Sous J.-G. ; oquel bon Diéou qu'amés bien, et
qué o fa lou ciel maï lo terro. » -- « Et dé qué mé
voulè doun? » — « Volé qué laissés oqui lous moutous et tos fédos, et qu'anés oval én Ovignoun bosli
un pouon soubré lou Bosé. » — « Mais, bon Diéou,
coumo voulè qué fasio? Sabé pas vounté-s-és lou
Bosé. iéou ; mé perdréi per chomi ! Et piéi, los fédos dé mo paouro moma, caou li loi' gordoro? » —
« Ayos pas souci d'oco, vaï moun éfon. Yéou té foré i estréma toutos tos fédos dïn lious esta blé, et té
trouboréi caoucu per té ména vés lou Bosé, oqui
vount chaou. » — « Mais, moun bon Diéou. coumo
voulé qué iéou fasio bosti vosté pouon? Ei réqué
très liard ! » — « O moun éfon, doutés pas dé mo
puissanço ; té foréi trouba tout cé qué té chaou. »
Oquel paouré éfonté dé M on, régordé un moumén d'éi cousta dé véi l'ouslolou dé so moma qué
tournorio plus véyré, sé métégué o ploura 'n paou

�—

43

—

et coumo èro lou bon Diéou qué lou coumondavo,
imité lous opôtrés, portiguè émé coufianço, sans ré
mai préné.
Ero pas o miton chomi dé lo Bostido, qué récountré un angé chonja én jouiné vouyojur, em' m'un
bos'.ouo lo man, et un soché dé vouyagé soubré
soun rostel. « Véni émé iéou, Bénézé, li digué, té
ménoréyoqui vounté dévés ona, et té moustroréi cé
qué auras o faïré. »
Oribèroun persén én Ovignoun, d'éi cousta d'éici
d'éi Bosé. Nost' inoucén postrou, qu'oyojomaï vis
qué caouqué trasso dé volodou vés soun pois, fugué
estobousi... « Mais li pénsa pas, sou digué tout éigloya, coumo voulè qué iéou pouodié bosti un
pouont soubré 'quel volodas ! » — « As pas poou,
vaï, moun éfon, vaï-t-én mounta soubré lo borquéto d'oquel homé qué vésés oval, et piéi, porloras
de toun ordré o l'ovesqué qué prêcho 'queslé moumén dïn so gléiso. » L'angé alor, disporéisséguè.
Bénézé onè doun tout dréi o lo gron-gléiso...
« Hê-ï ! moussu, sou foguè én éntrén, escousta-mé !
Iéou vêné éici pér l'ordré d'éi bon Diéou, bosti un
pouon soubré lou Bosé. » L'ovesqué, indigna dé cé
qué li semblavo un scondalo, foguè émpougna nosté
droulé et émména vés oquel qué d'oquel tén fosio
founciéou dé coumissairo dé pouliço. un homé dur
et sévèré qué s'opélavo Bérenger.
En oribén, Bénézétou li digué sans lou crogné, et
d'un air dé counviciéou : « Li chonjoré pas ré,
moussu, iéou vèné éici pér bosti un pouon soubré
lou Bosé, et sé foro. » - « Et trasso dé droulé, respoundégué en risén lou coumisairo, siés vengu
sïmplé ! Loui roumain, César, Charlémagno, d'homés qué rién poudio oresta, on jomaï oousa entrépréné oquel troval, molgré so nécessita, et tu ou
éissoyorios !... Et lou bon Diéou l'i véndrio émé
soui douz' opôtrés qué l'i forio ré! Eh bé, té, li di-

�_

44

—

gué 'ncaro coumo Bénézé insistavo ; pouorto mé
oquélopéyro per émpiosouna lo prumiéiro pilo, et
té créyréi. »
Qu'éro un gron péyras qué trént' homes aurion
ogu làgui dé fa bouléga. Bénézé, vouguèqué l'ovesqné vénguéssé iel mai. piéi sé métégué d'o ginoul,
fogué so priéro. morqué lo peyrasso d'un signé dé
crous, l'oropè dé dessous, et lé lo poulèvè soubré
sos espanlos coumo si oyo prés uno laouso per fa
'no téoulo os quïnsous. L'ovesqué. lou coumissairo,
et tout lou moundé qu'ero 'qui én gron noumbré,
sé régonièroun sans ausa souffla mou, et récouneysséguèroun l'ordré d'éi bon Diéou.
Lou pouon fuguè alor éntréprés, et sé féniguè dïn
Pofaïré dé 11 ons. Oyo 1840 meslrés dé long énviroun, et 5 dé largé. Ero fa o 18 orcados.
Sain Bénézé mourigué o l'âgé dé 19 on, dous on
d'ovos qué soun pouon fuguesso féni.
En 1669, uno portido d'éi pouon fuguè émpourtado per l'aïgo. Oïodoun dura 481 on. Péndén tout
oquel tén. lou sain corps dé sain Bénézé sé couuservè completomén coumo si èro 'sta én vido.
Lo cropulasso d'oï républicain én 1793 proufonèroun soi réliqups. Los soutisos dé touto méno, et
surtout los impiéta sacrilejo soun vuno dé loi grondos quolitas dé lo républi-conaillo.

MAI
PROUVEKBÊ

Quand ploou lou
mai
Lous cuuiloun soun pas gaï.
Si ploou lou dous,
Soun per loui vermolous.
Si ploou lou 1res,
N'én resto pas §és.

�—

45

—

O (ont hosar.
Hurousomén qué lo fiéiro dé véi Villonovo séro
rétordado d'un jour. Sans oco, aurion pas 'gu bien
bouon tén. Plooúro per obéoura. Lou dous, tronoro
caouqué co d'éi cousta dé vès Ontraygo. Oprès oco,
lou lén sé niontendro 'n paou frescliouné énjusco
proqui lou 8. Piéicé foro chaou et sé lévoro dé
chostélassés o crogné per lo grèlo. Foro mémo bien
dé maou éntourd'éi 12 ou 13, mais sabé pa 'ncaro
bien vomit. Béléou picoro o tout hosar. Ploouro en
divérs éndréi. D'éi 15 éi 25, lou tén sé métro éi vén
blanc, et foro dé loufos qué pourloroun bien nuéyso
oï mognaou. Cliooudro doûna d'air fermé, én brunlén caoucoï jovélos, gineys ou bodafos dïn los chominéïos, aoutromén, garo !...

I.ou Fceouyrié.
Dïn lou miéijour et los Cévénos, es ocupa dé soui
mognaou. Cépéndén, o prou tén libré enjusco lou
lo Déou n'én proufila per bina sos corotos, sous
tortillés, et tout cé que n'o bésoun. Plonlo dé cébos,
dé chooulés, én tén dé pléïo. Lo cébo es pas doli cado si voulè, mais pam.n amo lou bouon grai et
surtout lo terro novo ou briïnlado. Séména lou mel
d Espagno qué voulè fa grona. Oquel, sé séméno
pas éspés, et én revo réussi tonjour miéi. Oquel
qu'és per posturo, sé séméno pu espés, et un paou
pu tard si l'on voou. Puuo ona poriaitomén soubré
lou restoublé, ainsi qué lou petit mel, lou mel négré, et lous fovinou. Quand éntréfouyé vostous tortiflés o lo freschiéyro. foré Lién dé li sémena dédïn
caoucoï gronos dé bèou rafés Li réussissoun bien.
Souifra vostoï vignos.

�H&lt;lcèlos utilo*.
1. Poumado per counserva lous piéou dé voslo
testo. — Fosè chaufa looiigiéiroméii 40 gramo dé
ciro blancho,-mescla-Ii 60 gramo dé mésoulo dé
bioou, et 60 gramo d'oli d'oulivo, \"&gt; quolita, boté
ou én paou per qué 'co fasio uno poumado bien
mesciado.
Si voulè qu'oco siagé porfuma, ovè qué dé li
ojusta caouqu'essenço ou élixir dé vosté goû.
2. Per counserva lou lai. — Romplissé-n'én uno
bouteillo, et fosè-lo buli dïn l'aïgo. Chaou qué vosto
bouteillo siagé déibouchado, et qué trémpé enjusco
éi couol. Quand l'aïgo o buli un quart d'houro, rétira lo bouteillo, boucha lo bien tout dé suito, et
goudrouna lo coumo chaou. Oquel laï pouo sé
counserva maï d'un on éntiè.
Lon Cbossaïré.
Vaï o lo chasso dé loï sér. L'i o maï d'un biaï per
los tua. Os co dé fusil, ou bé én los prénén per lo
couéto et los fosén viroula én l'air, ou bé éncaro si
los oropa pér lo couéto quand réntroun dïn liour
baoumo, trooucha los én trover coumo si troouchoya 'no couréjo per li faïré 'no boutouniéiro et
possa-li 'no brocho qué s orestè o l'éntrado dé lo
baoumo. Véyré vosîo sér qué sé li éissujoro.
Poudè mai los émpouisouna én metén dé laï infusa dé phosphoré d'oluméto oqui voun trévoun.
I-.scoroSiSSIasSffl.
D'éi tén qué moussu Farro èro ménistré dé lo
guerro, oïo énvouya lou général Bouléngiè dïn lo
Tunisie pér faïré lo guerro d'os Kroumir. Oquel'
onnado, loï munitiéou coustavoun cher, et coumo
toujour én Républico, lou gouvernomén gospillavo

�—

47

—

l'orgén oqui vount èro pas dé bésoun. Hurousomén,
qu'oquel moumén, laï oïo dé cériéiros un diaoussi,
et, nosté général Bouléngié, qué. sou disoun, es toujour esta iton foutraou que fi, s'èro éimogina 'n biaï
d'esporgna lo poudro et lou ploum. Sé sérvio d'un1
armo o air coumprima. Dovon lo botailjo, ménavo
sous sooudar pér lous cérisiés ; liour fosio monja dé
cériéires tant qué poudion n'énvola, et bous ordounavo surtout d'énvola toutéi lous ouossés. Oprès
oco, loui ménavo o lo botaillo, lous olignavo dé biaï
qué toutés moustrèssoun lou pétordiè o l'ennemi.
bromavo : « Présentez.... Arme 1
Comprimez....
ventre 1
Bouf !..... » Coumo tout oco sé troubavo chorja o balo voui démond' un paou caulo
mitraillouso 'co fosio ! Poréi qué Déguilhén li èro.
Lous kroumir, qu'èroun pas fis, crésion qué tronavo, et dé poou dé lo pléïo, s'éstrémavoun dédïn.
Flour d'éi Porodl.

S. Jan Népomucëno, lou 16.
Bruliè en 1330. Fuguè prêtre dïn lo poroisso dé
N.-Damo dé Tein, dïn lo Bohémo, et pu tard, chanoino dé Praguo.
L'impératriço lou choousiguè per soun diréctur,
et sé counfessavo en d'éi. L'empérur Wenceslas,
qué so counduito fosio nouma lou fénian et i'eïbrougno, oguè l'esfrountorio dé démonda 'n jour o
sain Jan ço qué so damo l'i oyo di dïn so counfessiéou. Se li prenguè dabouor per tinesso én éissoyén
dé liou fa diré malgré iel, et, vésén qué l'i réussisio
pas, alor l'i ou démondè ouvertomén. Nosté saint
indigna d'uno talo bésougno, qué insultavo iton lou
bouon sén qué lo rosou, li foguè énlrévéyré dé pas
maï insista qu'èro unutilé.
Lou prïncé, coulèro d'oquel réfus, proufitè d'un

�—

ÍB

-r

prétexté qué lou saint l'i réprouschavo so brulolita,
per lou faïré métré én prisou et déféndré qué li
béilessoun rien per monja, énjusco qu'aurio descouvri lou sécrè dé lo counfessiéou. Iel réspoundio
qué mouririo pu lèou miio tes.
Caouqné tén oprès, per fa semblon qu'oyo tout
éibléda, l'émpérur l'invité o dina vès iel. Lou saint
pér l'a véii'é qué perdonnavo tout, ocepté. Opres
lou dina, fuguè tira o par, et Winceslas foguè tourna tout soun poussiblé per sé fa dire lo counfessiéou dé so fenno. « Poudé counta soubré moun
sécré, disio, ona, vous oproumété qué n'én diréi
rien o déngu! » — « Ou sooupré jomàï, respoundégué lou saint. Et vous, siré, opréné dé mo boucho
qu'insulta lou bon Diéou én déniondéu oco. Prénè
gardo qué vous punissio. »
L'émpérur alor lou fogué tourna métré en prisou
et ordouné qué lou maoutrotessoun. Loui bourréou,
l'eslochèroun déinu soubré un chivolé, et lou brunlèroun o pélit tio per tout lou corps émé dé ferés
rongés. Lou léissèroun oqui, mita mouor. Mais lou
bon Diéou venguè lou gori. L'impéralriço sobén
oco. oné supplia soun homé cruel per lou faïré délivra, omaï réussiguè. Mais caouqué tén opres,
Wence las révéngue ncaro o lo mémo questiéou,
én l'i disén qu'oyo qué de choousi entré lo mouor,
ou dé diré'ce qué H démondavo.
En élï'e, coumondé qué lou vespré, quand lou
moundé s'éri ovisorion pas ton, lou jilessoun dïn
lou fluvé per lou néja. ço (|iié fugue fa. Loui bourréou li eslochèroun pés et ma h,* et lou jitèroun soui
lou pouon. Ero lo végelio dé rOsçonciéou, én 1383.
En mémo tén. toulo lo ribiéiro s'illuminé dé pertout, dé chondélos pu brillantos- qué los esièlos d éi
ciel, et tout lou moundé dé lo villo couréguè per
véyré oquélo superbo illuminociéou. L'impéralriço
couréguè vilomén overti soun moussu d'oquel mi-

�*)
"raclé, et Ti démonda cé qué 'co dovinavo. L'émpérur esi'roya, ausè paré diré, et s'oné 'scoundré.
Mais lou bon Diéou tordé pas dé lou puni ; fugué
destrouna, et mouriguè d'un' otaco, sans pouiré sé
counfessa.
Per fa veyré lou respè qué chaou ovérè d'éi sécret de lo counfessiéou, et per hounoura sain Jan
Népomucèno dé l'ovéré ton bien gorda, lo permissiéou d'éi bon Diéou o vougu qué so léngo se counservessé toujour coumo quand èro én vido. Sé véi
éncaro dîne' un reliquairo, o lo cotédralo dé Prago.
Toutéi lous prêtres qué counfessoun voui diron
coumo disio saint Augustin : « Ço qué sabé per lou
mouyén dé lo counfessiéou, ou sabé éncaro mén qué
si ou sobio pas du tout. »
Un miraclé dé sain Jan Népomucèno.
Entré bien d'awulrés foguè oquesté, lonlén oprès
so mouor, caoucous 300 on.
L'i oyo 'no damo dé lo grondo noublesso, qué fuguè injustomén coundoimado. Se fogue faïré un ropouor pér envoya o l'émpérur Léopold, per prouva
soun inoucénço, et sé fa sourti dé péno. D'ovos qué
dé fa porti oquélo létro per Vienno, lo copitalo, lo
poousé soubré l'auta dé sain Jan Népomucèno d'éi
tén qué fosio diro 'no messo per sé li récoumonda.
Mais coumo lo vénio rétira, oguè disporéisségu.
Quatre jour oprès, oquélo damo poousé tourna
soubré l'auta un sécoun billét qu'oyo fa faïré.
Quand vénguè tourna per lou rélira, troubé o lo
plaço, lou prumiè bien pléja, signa dé lo man dé
l'Empérur, et morca dé soun cochét, ém' un ordré
dé rendré justiço o lo damo. Oqueslo, toulo counténto, oné trouba loui juges et liour moustré 'cous
popiès. Oquel moundé poudion jomaï créiré qu'oquélo létro oguessé pougu faïré lou viagé dé Vienno

�56
âïìì ton paou dé tén, et onèroun oï ronseignoméu.
O Vienno respoundèroun qu'un vénérabïé prêlré
oïo odu lou billé o l'Empérur, et qué oïo vougu iél
mémo li porla et pléidéja per l'inoucenço dé lo
damo ; et qué piéi, oïo disporéisségu san sooupré
caou èro, ni vount' oïo possa.
Qn'êro sain Jan Népomucèno

JUIN
PROUYERBÉS
Entré lou dal el lou voulon,
Lou poison crèbo dé fom.
Per lo sain Jan,
Lou Youlon o la man.

@ tout líosar^
Fouorto cholou lous 4 ou cïn prumiè jour. D'éi 8
éi 10 pléïo et tounerros tout-o-fait esfroyous. Foro
dé maou én bien d'éndréi. L'i auro 'no bourrado dé
grêlo qu'empourtoro tout oqui voun possoro. L'on
sa pa 'ncaro bien lou poïs qué ségro, mais enfin,
prénén polienço, ou veyrén pu tard.
Lou tén séro os chosleiassés et os tounerros enjusco proqui lou 16, piéi lo cholou countunioro. Lou
27, li auro 'ncaro caouco bourrado, qué lous féçouyriés créiron qué faï dé bé. Ei countrari, eschooudoro loï récoltos.

Iiuu Fi'eoujrlé.
Coi lou mes qué sé méissouno, et qué sé réntro
lou bla dïn l'iéiro. Oquest' on, l'onnado séro maïgro én bla. L'i auro gaïré qué lous terrainsdé bouon
t'oun qué dononoun uno récoltopossablo. En moun-

�—

81

—

íogu.Q, datlloun lous pras. Récoltï tout justé
mouyenno.
Chàou séména lou mel per posturo, ei restoublé,
lou mel négré, lous fovioou etaoutroï récollos dé la
Son-Michéou.
Plonta voslou chooulés, o lo luno vieillo, dïnc un
terrain bien gréita, Métè lous clar, et énfouuças
monyennomén.
Orousa vostous pras. L'i o béouco dé proupiétaris
qué l'i éntendoun ré, per orousa lious pras, Vê ici
couiuo chaou faïré, si voulé bien réussi : Orousa
soulomén un co toutéi lou A ou 5 jour, mais fosé
bien béouré. Fosé-ou péndén lo nuè. Si, coumo sé
f aï qué tro, orousa countinuellomén, i'herbo béou
ré qué d'aïgo, et o pas lou tén dé sé nourri d'éi jus
dé lo terro. Co vous faï un fé qué o ré qué lo pouncho dé los herbos qué vaillo caoucon. Tandis qué
si niéinoja l'aïgo dé 4 o 5 jour, ovê un fé bien pu
nourri, iton drujé, et qué faï lou doublé dé founciéou, sans counta qu'es bien pu so.
Per lou besliaou, l'on toun los fédos, et l'on los
faï couija défouoro. Trempa ios dé téns en tén dïn
l'aïgo per rostel, oco liour foro dé bé.
Chaou fairé trempa lous coïous dïn los aïgo au
mén un co per jour. L'i o qué dé li lous ména, sé
trempoun soulès. Gorda voui bien dé lous chostra
én tén dé grondo cholou.
Récèios utiles.
1. Per gori lou roncijé d'éi bûré. — Posta lou ou
bote-lou dïn lo quontita d'aïgo qué sé mé ourdénariomén, mesclado dé 20 o 30 goutos dé chloruré
dé chaou per kilo dé bûré. Léissa lou répoousa
péndén 2 houros, et posta lou din l'aïgo ourdénario. Lou lovoria douos aïgos qu'onorio qué miéi.
2. Per qué lous pès suzoun pas. — Vè' ici lou ré-

�inédi. Quand voui )éva lou moti, et qué vostous pès
sans essé trempés, suzoun presqué, pona lous ém'
un lourchoun bien éiçu, et opres, fréta-lcus dé
mémo m'un aoutré lïngé loougiéiromén imbiba
d'aïg' ordén. Yeyré qu'au bout dé 4 ou o jour suzoron plus.
Lou Í liossaïré.
Chasso loï niéiros, lous pévoul et los punaïsoS,
Per tua loutoï vostos punaïsos, prénè un pïncéou
ou bé un fotrimel, )rempa lou din l'essenço dé térébentino, et fréla-n'en voslé bouoï-dé-!iè, soui lo
sacho, et pertout oqui vounté rémaïsoun los punaïsos. N'en senti ré pa' n' aoutro. Souvén sé ténoun soui lo sacho. Léva lo. Per loï niéiros, l'i o
l'inseclieido per los tua, l'aïgo sobounado. Lo rudo
los faï bien fugi.
Eseorohtllado.
Jan-Touoni Carabi dé vés son Laurén dé Couirou
vaï o lo chasso dé los cijalo. Pouorlo 'no lézéno, et
lo mita d'un cléi, faï un traou én trover dé per doriè, li passo lo paillo, et... los énvouyo méissouna.
Co's coumo 'co qué chaou réçooupré loui mauvais
sujiès quand vênoun demonda dé voûta pér iélous.
L'an lious fou 'no paillo...
Flwnr «l'éî Poi-otll.
S. François Régi, lou 16.
Toutés, dïn nosté poïs, couneyssoun oquel saint,
et l'i o gaïré dé gèn colouli qué passoun liour vido
Saris ona fa 'ri péléririagé o lo Louvé. Co's uno
counfianço bien ploçado.
Bruliè o Fouoncouverto, proché dé Norbouno, lou

�31 janviè 1597. Esíudiè o Toulouse, et sé foguè
pèro missiounairo jésuito.
O béouco prêcha dïn nostous pois, et l'i o fa dé
bé que l'an s'én faï pa 'n idéio. Es lou cas dé dire :
Sia saint, et foré tout cé qué voudré.
Noui rendè surtout un gron servicé, en déiborossén lou poïs d'os éigonaou. O véiré lou paou qué
n'y en resto, l'an di sans sé géina ét émé rosou, qué
n'y en leissé 'ncaro.qué trop. Co's uno raço qu'on
d'hobitudo, (o part caouco raro exceptiéou) pas
d'aoutro réligiéou ,qué lo républico et tout cé qué
pouo pourta nuéiso o lo réligiéou*cotoulico. Liour
ménistrés siervoun pa 'n ré mai qué dé tira 1800
ou 2000 franc. Passo peroco..
Sain Jan François Régi sé dèvouavo dé tout cur
éi soulojomén d'os paourès, et mondiavo mémo
per iélous.
Un jour dïn soun poïs, dé sooudar lou récountrèroun qué pourtavo soubré soun rostcl, uno sacho
pér fa couija un molaouté, et sé météroun o riré én
sé mouquén. Sous fraïrés proufitèroun d'oco per li
diré dé sé moudéra 'n paou, et dé pas sé faïré mouca coumo 'co dé jel, qué n'oyon vergougno. « Toutoï los moucorio d'éi moundé m'empochoron pas
dé faïré lo chorita oï malhurousés, » respoundéguè
iel. — a Voulén bé qué fasios lo chorita, mais
pouodés bé lo faïré sans té rendré ridicule 1 » —
Co's pas en s'obeissén qué loui ministrés d'éi bon
Diéou déshounouroun liour coroctèro ; éi countrari, » tourné dire.
Mourigué d'unplourési o lo Louvé, lou 3! décémbré 1610, o mièjo -nuê. Oyo doun proché dé 44 on.

�JULIÈ
PROUVEBBÉS
Caou dis dé naou dé l'estiéou,
Dis dé roaou dé soun paire.
En lén dé choloa gis d'excès,
En tout tén gis dé proucès.
&amp; tout iiosar.

Lou més dé julié séro 'ncaro pu chaou qué l'on
possa et bien eiçu Caoucoï réversados toumboron
proqui én certainsendréi, mais foron qu'eschoouda.
Lou vén blanc sé monléndro énjusco lou 23. Foro
fouorç'éiliéou dé cholour d'éi cousta d'éi lévon.
Lou 28, jour d'oouragés. Tronoro touto lo vespérado, sans bien ploouré énd' ûnlio.
Excusa. Eiblédavo de -vous porla d'éi 14. Oquel
jour, séro 'n jour dé grêlo généralo per touto lo
Franco. Toutéi n'én suffriron.
lion Féçouyrlé.

Féni dé méissouna, et éngruno. Foro gaïré pouitrasso oquest' estiéou.
Oqui vounté sémènoun dé colza, chaou prépora
lou térrén oqueslé més. én gréitén lou restoublé.
Grogna pas noun plus, dïn vostoui moumén dé lésé
(l'erjlréfotioïré et dé sorcla touto lo récolto qué u'o
bésoun.
L'i o fouorço féçouyriés qué aousoun pa faïr'
oquel troval én tén de cholou, parço qué s'éimoginouii qué lo terro boulégado cron bien mai' ; éiçu
qué lo terro dura. Oco es tout o fait faou. Vè ici én
doui mo perqué. Es bé véraï qué lo terro qué bouléga én éntréfouyén, s'éijsuéjo 'n poouchouné pu

�vite, mais soulomén o îo surface-, o lo crêmo dé lo
terro. Mais, én plaço lo terro d'én dessous, counservo bien miéi so freschiéiro. Et perqué, me dire?
Et parço qué, ourcJénariornén maï uno bésougno es
duro, mai prén dé cholou, et maï counduè lo chc»
lou luén. Tout lou moundé sa oco. Uno péiro, un
moucel dé feré, qué touocho dïn !o braso pér un
bout, brunlo bien pu luén d'éi fio qu'uno brocho dé
bouoï. Dé mémo, si lo terro es pu duro, counduè
maï lo cholou én dessous ét sécho pu vité ; tandis
qué dïn lo terro boulégado, mai qué lou soulel
roustissié, sénté pas lo cholou o dous céntimestrés ;
éi countrari, l'i es freschou. Los herbos séchoun
cén fés mai qué lou soulél, parço que suçoun tout
lou jus dé lo terro.
Oquesté més, sé récolto béouco dé donréïos, sébos, oliés, etc.

1, Mouyén dé cuti d'oliés qué lo testo fourmé
qu'uno sulo doousso. —Per oco. ovè qué d'énléva
touto lo pénlouiro d'uno doousso d'olié, et dé lo sé~
ména coumo 'co. (L'olié sé séméno éi couménçomén
dé mar.)
Per qué loï mouschos et lous tolos pougnoun pas
lous chivaou. — Qprès ovèré estrélia et oproupi
vostoï bestios, fréta loï bien émé dé plontos freschos clé méntastro o fueillo verdo. (Marrube noir.)
Per destruiré loi mouschos dïn lous oportomén.
— Sora bien coumo chaou los pouortos et los fénestros. Oluma soubré dé braso un moucéou dé sioupré coumo '110 bèlo nouzé. Sourtè per pas vous estoufa, et sora lo pouorto. Veyré qué n'en restoro
pas vuno.
Per fa poussa lous piéou et lous émpocha dé
toumba. — Ochota véi lou phonnocien une liéouro

�5(5
dé « baume du Pérou », fose-iou buli éraé 31 gramo dé broutés dé boui vert qu'ovè hocha ménu.
Oprès, filtra ou, et mescla-li un égalo quontita dé
vin viel et 62 grarao dé lénturo dé quinquina.
Quand tout oco es bien mescla coumo chaou, boucha ou bien dïnc' uno ou plusiur bouteillos ou flocoun ; fréta n'én bien vosto testo (énjusco lo pel)
lou moti et lou vespré. Véiré qué n'én séré countén.
I.ou C'hossaïré.
Faï bouon chossa los fermisés et loï mouschos.
Per loi mouschos, vêné dé voui diré coumo chaou
faïré. Per los fermisés, l'i o rien coumo dé bouida
paou o paou, un bouon pléin poïroou d'aigo buliento dïn liour fermisiè. Lou pétrollé mai, es bien
bouo, mais dévén tro coustous.
Escorobillatlo.
O Yougiié, Moussu Pïnpïn onavo souvén o lo
chasso dé lostrouitos. Soulomén, qu'o luo dé chossa,
peschavo. N'oropavo taloméu, qu'ocofosio trombla.
Vè ici coumo fosio. Prénio un fiéou dé Flourénço
d'enviroun 1 1 mestrés et démi dé lounjou : possavo
un bout d'oquel fiéou dïnc uno jolio boudougno,
bien roujéto mais pas tro téndré, nouzavo lou fiéou,
per qué réténguessé bien, estochavo l'aoutré bout
dé soun fiéou proqui o lo bouor dé l'aïgo, jilavo lo
boudougno dïn lou gour, et, s'én onavo.
Uno trouito vénio, envolavo lo boudougno, lo
chiavo ; un' aoutro trouito fosio dé mémo, et sé
cougnavoun los unoï los aoutrés, énjusco qué ténion touto lo lounjou d'éi fiéou. Quand n'y oïo o
paou près 59 ou 74 dé filo, Pïnpïn vénio tira soun
fiéou, lo boudougno bouchavo lo doriéiro trouito et
loschavo pas. Go fosio 'n chopélé coumo s'én trobo
gafré.

�FSour d'éi Porodi»
S. O'èci dé Roumo, lou 11.
Soua pêro s'opélavo Euphémien, et èro vurt d'os
prumiès sénatur dé l'empérur roumain. Saint Olèci
oyo 'n tolan extrohourdénari, et s'onounçavo per
dévéni d'os pu fouor oratur dé Roumo, et d'os prumiès homes d'éi gouvérnomén.
Sé moridè 'm'uno prïncesso, et fuguè précisomén
én d'oquel moumén qué tout proumétio per souu
ovéni, que foguè 'D sacriiicé incrouyablé.
Lo nuê mémo dé sos fermaillos, dounê o so
coumpagno uno bago m'uno ceinturo én li disén :
« Gounservo 'co préciéousomén. Co's un gagé qué
lou bon Diéou noui gordoro énjusco qué so voulounta se monifestoro. »
Oquélo nuô mémo, rooubé l'odussia, et s'en onè
bien luén d'éi cousta dé Jérusalem. Véndè tout cé
qu'oyo, dounè soun orgén os paourés, loïssé poussa
so barbo, sé foguè mondian, et junavo countinuellomén. Dïn paou dé tén èro tout chonja.
Pamén o l'oustaou, soun pèro, so mèro et so
jouino damo sé désoulavoun, Mondèroun dé tout
cousta loui vorlés et d'exprès per lou cercha. N'y
oguè mémo qué lou récountrèroun o Edésso et l'i
foguèroun l'omouorno sans lou couneyssé.
Oprès 17 ons dé soufranços et dé privociéou dé
touto méno, et per s'eschopa d'os hounou qué couménçavoun dé li faïré parço qué èro un saint, porliguè d'oqui, s'onè émborca per ona énearo bien pu
luén. Mais, dïn lo novigociéou, lou bon Diéou permétè qué sé souilévessé uno grondo tempesto, et
lou botéou fuguè énlroïna en véi Roumo, o l'endréi
mémo qué s'ero emborca quand quitté sous porén.
Enmondien perçhoriéiro, récountrè soun paouré
pèro. Li démondé l'omouorno, én lr disén : « Brav'

�—

58

—

borné d'éi boiij Diéou, siouplaît, oya coumpociéou
d'un paouré malhurous qu'o ni pan, ni hobiJlomén,
ni rien. Siouplaît, trouba m'un pétit réeaïré véi
vous per éssé au mén o l'obri dé lo plèio. Vous émborossoréi pas; prégoréi bien lou bon Diéou per
vous, et démondoréi pas ré maï qué loï brisos dé
pan qué toumboron soui lo laoulo, et lou paou dé
soupo qué vostoui vorlés voudron pas ! »
Soun pèro én escoutén oquel mondian, lou régordavo, et sé ropélè dé soun paouré Oléci. Loui
régrès li venguèroun dé pénsa que béléou oquel
paour' éfon èro 'ntucon bien malhurous, et sans sé
douta qué lou vésio dovos sous uêou, li diguè dé
véni, qué li forio lo chorita qué démondavo. En disén oco, séntio loï larmos li véni os uéou, et se gorè
d'oqui.
St Olèci sé rétiré doun véjîl'oustaou dé soun pèro,
et lou métèron dïnc un réeaïré, soui lous escholiès.
Resté oqui, ignoura, tout hurous dé subi los humiliociéou que li fosion éndura loui vorlés qué sé
moucavoun dé iel, et sans ou sooupré, d'éi gorçou
dé liour mestré.
Moustrè un couragé coumo lou bon Diéou soulé
pouo lou douna per un miraclé. Toutés loui jour
énténdio soun pere, so mèro, so damo qué porlavoun dé iel en plourén. So fenno surtout, vénio
souvén sé counsola oras iel. Malgré iélo, oquélo
paouro damo sé séntio otirado vés oquel mondian,
parço qué li sémblavo qué so figuro l'i ropélavo
soun paouré Olèci. « Dé qué li oyo doun fa iéou,
sou disio, per mé léissa véouso coumo 'co lou prumiè jour. Si au mén sobio soulomén vount' és ! !
Olèci! moun paouré Olèci! Choouro doun mouri
sans pouiré té véyré soulomén un co ! Lo mouor
mé sério pu douço qué lo vido ! ! »
Alor lou saint, qu'oïo péino dé sé counléné, lo
counsoulavo én escoundéu coumo poudio soun

�oténdrissoméii, et Ji disio ém' ossuranço etbounta \
« Mo bouono damo, aima bien lou bon Diéou. Iel
soûlé pouo vous counsoula, et récoumpénsoro vosté
eouragé et vosto potienço. Un jour tournoré véiré
vosté paour' Olèci ; iéou vous ou ossuré ! ! » —
« Mais, sobé doun vount'és?
Oh! dise mé ou
sïouplê! Vounté qué siagé, l'onorei trouba ! » —
Lou bon Diéou ou sa, vount' és, mo bouono damo,
counsoula-vous, et oya bouon eouragé dïn vosto
rud' esprovo ! »
Pamén, ton d'bumilita, dé potienço et dé vertu,
ocoumençavoun d'édïfia toutés oquélous qué lou
vésion. Iel maï, opréngué d'éi bon Diéou qué so fi
oprouschavo. Ocodoun démondé m'un vorlé dé l'i
béila 'n moucéou dé popiè, uno ploumo et d'éneré
per éscriéouré. Météguè doun dïnc oquel popiè
tout déilon l'histoiro dé touto so vido, soun nourri,
lou noum dé soun pèro, dé so mèro, dé so damo, et
piéi, lou réduguè.
Qu'èro un démïnché. Lou papo disio solennel lomén lo messo dïn lo gléiso dé S. Pierre dé Roumo.
L'Empérur, et toutés soui ministrés l'i ossistavoum.
Euphémien l'i èro émé so damo et so fillado. Ei miton dé lo messo, oousiguèroun uno voix qué disio :
« Venez à moi vous qui souffrez, et je vous soulagerai. » Tout lou moundé, expoouri, toumbé d'o
ginoul, et énténdèroun uno sécoundo voix qué vénio d'éi cousta dé l'auta et qué disio : « Cherchez
l'homme de Dieu ; il priera pour Rome, et le Seigneur l'exaucera. Il doit mourir vendredi prochain. » Lou cerchèroun én effè, touto lo semmono,
mais pouguèroun pas sooupré caou voulio diré lo
voix mystériousp.
Lou divéndré o venén, tout lou moundé couréguè
véi lo mémo gléiso per curiéousita. Coumo lo foulo
èro'qui qué priavo, toutoï los componos sé niétèroun o bronlé soulétos, et lo mémo voix diguè :

�«- Allez chez Euphémien. C'est aans sa maison que
vous trouverez ce grand trésor... »
En énténdén oco, l'émpérur qué sé troubavo oras
d'Euphémién, sé viré dé vès iel, et li diguè : « Perqué doun ténèescoundu véi vous un (on bel saint?»
— « Mais, sabé pas dé çaou s'ogi, siré! M'én vaou
éntérva, veyré. »
D'éi tén qué tout oco sé possavo, Olèci séntén so
fi, oïo prés lou popiè pléja dïn so raan, séro couija
dïn soun paouré rédu, et soun amo oïo mounta
douçoméné dïn lou porodis.
En oribén, Euphémién démondé éi prumié vorlé
qué troubé, dé qué sé possavo dé noou. « Rien, respoundégué 'questé. L'i o soulomén oquel paouré
mondian dé dessoui l'escholiè qu'és mouor tout
aro. »
Euphémien ocodoun vouguè lou veyré. Li descoté
soun visagé, et lou sounavo. Mais lou paouré respoundé pas. Soun visagé brillavo et èro superbé
couin' un angé. Lo poou, lou respè, lo joie, tout sé
mesclavo dïn l'espri d'Euphémién. Ossoyé dé préné
lou popié -qué ténio én so man ; mais l'i oguè pas
mouyén dé li lou fa loscha. .
Dïnc' ocous intervalo, lou papo, l'émpérur, oribavouu émé liour suito. Foguèroun tronspourla lou
corps dïnc uno bèlo et génto sallo. Toutés sé météroun o ginoul, et lou prièroun dé voulé bien loscha
lou popiè qué ténio. Lou papo ossoyé alor dé lou
préné. L'oguè sans résistanço.
Tout lou moundé èro 'qui, et déngu soufflavo
mou ; talomén èroun intrigas dé cé qué onounçorio
lou popiè. Lou papo ordouné o soun choncélié dé
lou légi o haouto voix.
En énténdén lou réci qué ronfermavo oquel escri
Euphémien se poussédé plus. Malgré lou papo,
l'émpérur et tout lou moundé qu'èroun oqui, sé
métégué o ploura, o s'eschobilla lous piéou. « Oh

�proco! proco! moun paour' éfon ! ! té perdré éi
raoumén qué té trobé ! Qué iéou soui doua malhurous ! ! Au mén si éncaro t'érès fa couneissé... » —
En ausén oquélo désoulociéou, lo damo d'Euphéniien et lo fillado oribèroun. Co fuguè 'no scèno
que l'an s'én faï pas d'idéio... « Oh ! léissa mé lou
véyré, siouplè ! oquel paour' éfon ! disio lo rnèro. »
« Péchaïré ! vaï ! Iéou qué t'éi Ion démonda éi bon
Diéou, qué t'éi tou fa cercha pértout ! Iéou qué t'éi
ton ploura, té trobé rien qué per t'orousa éncaro
mai dé moï larmos ! ! » — « Olèci ! Olèci !... moun
bien aima Olèci ! disio o soun tour la paouro véouso, es-t-y poussiblé qué ton dé larmos qué m'as vi
versa, ayoun pas pougu té fa coumpociéou ! Poudios pas mé diré qué tu èrés moun paour' Oléci qué
plouravé ton !... Qu'èro viéou qué iéou lé voulio, et
noun pas mouor ! T'éi doun espousa qué per ressé
véouso touto mo vido ! ! »
Enfin, tout lou moundé èro oléndri dé veyré ton
dé régrès, et n'én poudion pas révéni dé ton dé
couragé dé lo part d'oquel saint admirablé, qué
déjo fosio dé nùraclés o tout moumén o l'éntour dé
soun sain corps.
Eiço sé possavo d'éi tén d'éi papo Inoucén I" et
dé Tempérur Honorius. Proqui éntour 410 ou ï\'ô.

OVOU
PROÏIVEUBÊ

Si ploou per son Laurén,
Orilio prou o lén.
8i ploou per Nosto-Damo,
Chascu éncaro l'amo,
Si ploou per son Berîoumiéou,
Boufa-li lou kiéou !

�® tout lioatnr.

Lo fouorto cholou countunio. O porti d'éi 10, lou
lén sé métro o fa sinné dé plêio. Go duroro ansïti o
ou 6 jour, piéi ploouro prou per obéoura dïn los
Cévénos. Lou miéijour séro 'ncaro priya dé pléïo.
Très jour oprès, pléïogénéralo. Doriès 8 jour bouon
tén.
ÏJOSI

Féçosiyrié»

Countunio d'estréma sounbla; briïnlo lou restoublé.
Chaou prépora lou fén, én l'ocompén én moulous, per qué sé purissio bien. Pouo ocoumenea dé
sé coréja ©s chon, o lo fi d'éi niés.
O porti d'éi 15, és lou moumén dé désfuéilla lo
vigno, oqui vounté loui rosïn soun én rétard per
omodura. Oqui vounté soun modur, l'an desfueillo
5 ou 6 jour d'ovos qué dé véndémia.
Séeèios utllos.

1. Un bouon sirop per béouré.— Fosé buli dïn
dous litrés d'aïgo, l'escorço dé 6 citroun ; filtra én
ou escoulén sans pamén trop pressa ; exprima o
part vostoui (i citroun ploumas, et filtra lou jus.
Mêlé 2 kilo dé sucré dïn l'aïgo dé los escorço, et
fosé ou tourna buli ; gora ou d'éi fio, mescla li lou
jus d'os citroun. et mété ou én bouteillo quand s'és
réfréidi.
2. Per bien blonchi lo paillo. (Co's surtout per
oquélous qué n'én fon dé courdeillétos ou dé chopéou.)
Mêlé lo dîne' un cobiné bien sora dé pertout et
oluma-ii dé siéoupré. Lou mémo systèmé blonchi
parfaitomén lous chopéou dé paillo.

�Cou ChosgaXré.
Si lous préfés et oquélous qué saboun cbossa rien
qué dïn l'éncrié sobion un paou miéi liour mestié,
et si oïon pas vergougno dé roouba l'orgén d'os
prénur dé permis, sooupriou qué dïn nostous poïs
lo chasso déourio restré duberto au mén lou 15 d'ovoû, et sorado soulomén lou Í5 mar.
Eiço mé ropëlo lo bolivérno qué lo préféiuro
monco jomaï dé métré dïn soun arrêté per lo clôtura dé lo chasso. Quand saroun lo chasso. parloun
toujour dé lo l'oouéto, et fon véiré qué saboun pas
soulomén bien sûr canto bestio es oco. Iéou crésé
qué veirion un chaoucho-gropaou, qué lou préndron per uno loonéto.
Dïn toutéi lous cas, vê 'ici lo bolivérno qué lious
éschapo jomaï : « Il n'y aura d'exceptée que l'alouette LULU, que l'on pourra chasser jusqu'à...
etc..
Lo loouéto LULU! oquélo préc'somén qué déourion loïssa tronquilo, parço qué, és vuno dé los pu
pétitos, et dé loï raros qué restoun et nisoun dïn
lou poïs. Trèvoun per los plonétos ou soubré loui
sérous per bando dé 3, 4, 7 ou 8 lou mai'. Si éncaro
mé porlavoun d'oquélo qué Buffon opèio alouette
des prés, et cfué nous aoutrés opèlén lo loouéto
mountognéro, alor D lo bonono houro ! ! Mais, fon
un paou coumo iéou per lou tén, ou métoun : o
TOUT HOSAR !

F«coro3&gt;illa&gt;in
Per qué n'én sén os arrêtés d'éi Préfe soubré lo
chasso, oquel quofichèrouii l'on possa, dota d'éi 3
d'ovoù 1886, vaou bien un escorobillado. Vaou
doun dicla oquel d'oquest'on soubré lou mémo
moudèlo d'oquel qué parlé. Troduciéou d'éi Féçouyrié :

�« Vu loï lois dé lo scienço physico, moralo et eïvilo, qué voou qué toutoï loi nisados siajoun énvoulados ré qué lou 23 d'ovoû ;
« Vu qué, d'oprès l'égalité, chaou qué l'i âgé
déngu maï qué loui richés qué pouodioun chossa ;
ARRÊTÉ

er

Art. 1 . — Tout lou pétit puplé pouiro couré
oprès loï lébrés et los perdrix, mouyénan 28 fr. 60,
o porti d'éi démïnché 23 d'ovoû 1887.
Art. 2.—Tout chossaïré déouro couneyssé d'ovopço l'état civil et proufessionnel d'os oouçéou, et
déouro jomaï tira 'ri co dé fusil, sans ovèré près
lou signalomén dé l'ooucel dîne un carnet spécial,
qu'exhiboro éi bésoun o lo perquisitiéou d'oï jondarmo.
Sans oquélo précautiéou, s'expaouso éi délit dè
lira os conard o luo dé tira o los perdrix, coumo
aussi, pouirio parfailomén tua un âsé o lo plaço
d'un lébraou. Touto errur m'oquel point, counstituo un crimé dé lèse-majesté guzique, car, chaou
pas éibléda qu'én Républico, lous âsé ont lou rôlé
principal, et coi" dé bestiaou qué soun dé respéta,
coumo lou coïous, porlén per respè.
Los poraoulos pudoun pas.
.
Art. 3. — Séro rigourousomén intérdit dé tua
lous ooucéou pu pétits qué lo canlio. lo grivo, ou
lou merlé (textuel): Ocepta pamén, lo loouséto LULU
qué reslo dïn lou poïs, lou kïnsou. parço qué émigro pas noun plus, et faï pas maou én rien, et lou
sonçorni parço s'én vaï l'hiver, et qué loui groumon
l'opèloun l'ortolan. Sé réliro en Ofrico, et sério bien
dommagé dé lou léissa plouma per lous kroumir.
En Franco, loui groumon moneoun pas.
Art. 4.—Lou tourdré, lo tourtoulo, lou loourioou, lou grocé, lou ploumofijo, etc., qué soun
d'ooucéou essentiélloroén émigraïrés et bouos per

�—

65

—

lo chasso, qué font maou os fruits et o lo récolto
quand saïsoun, déngu, déngu déou lous tua. Soun
tro grassés per S. Michóoa.
Art. 5. — Tout chossairé déouro jomaï porti per
lo chasso sans pourta émé iel principalomén, un
colitré, un décamestré, un coumpas, un escaïré,
uno roumono, et
un vétérinaire! Aoutromén,
s'expaouso o tua lous ooucéou tro béou ou tro pétis,
ou faibles de counstituciéou. Un microscopé l'i séro
noun plus pas dé resto per bien véiré lo coulour dé
los ploumos. Tout chossaïré qué séro prés éu-flagrant délit dé tira éi gibié sans l'i ovéré présénta
l'escaïré, lou colitré ou lou coumpas, garo loui jondarmos ! !
Art. 6. — Coumo doriè et parfait cha-d'obro dé
clorta, dé bouon sén et dé counséquénço protico,
lou présent arrêté séro plocorda, coulla, oficha et
publia per toutoï los coumunos, o$ frais d'os countribuablés.
Lou Préfè,
Signa : T. PASSOVONTOU.
Flour d'éi l'orodi.
Sto Clair o, lou 1%.
Soun pèro, homé puissant et riché, s'opélavo
Sciffi, et so mèro. Hortolana Fiumi. Bruliè proqui
éu '200, et mouriguè en 1253, lou 11 d'ovoû, qu'és
sain Laurén.
Es vuno dé loi vierjo los pu célèbro qué l'i aïo
ogu, et fugè lo prumiéiio dérijado de sain François
d'Ossiso.
Vuno dé soï grandos dévouciéou, èro dé resta dé
bèlos possados o odoura lou sain sacromén. Un vespré, qu'èro 'qui prousteruado dïn lou réculiomén,
et qué plouravo lous péchas d'éi moundé, lou dia5

�—

66

—

blé l'i oporéisséguè coumo un pélit éfon tout négrounas, et l'i diguè : « Si countuniés o ploura
coum' oco, n'én véndras ovuglo! » — « Mais en
plaço, respoundéguè Clairo, oquel qu'aura lou
bouonbur dé véiré lou bon Diéou, li véiro bien pu
elar qu'oquélous qui, coumo tu, lou vésoun pas ! »

SÉTÉMBRÉ
PROUVERBÉS

Si ploou lou vuê,
Lous rosin soun pas cuê.
Si ploou lou noou,
Font lou vi o plén péyroou.
Dé son Michéou o lo Tousson,
Bouono mésado dïn toun chon.

ô tout hosar.

Fouortos plèios d'éi 8 éi 15. Lou 14 inoundociéou
én bien d'éndréi. Lo dorîéiro quïnzéno séro pas ton
pléious, mais, séro pas éiçu noun plus. Lous tounerro séron fouor, et bien dongiéirousés. L'i aura
dé grèlo én plusiurs éndréi. Garo lous crouvél dé
limaço !
Lou Féçouyfié.

L'i o talomén d'obro, qué sa pas d'oun pica ! Coréja dé fén, prépora los terras per séména, ocompa
los oménlos, loï nouzés, véndimia sous caouconi rosïn, culi lou mél, lou colza, lous fovioou, los favos,
lous tortiflés, loï gronos dé luzerno, vesço, trèflo,
etc. Es lo sosou dé los fijos. Fosè-n'én bien sécha,
vous serviron bien l'hiver.

�Kécètoa Htllos.
\. Per g or a lou roncijé dé lo graïsso. — Fosé Jo
foundré dïn l'aïgo buliento. PiJa dé chorbou dé
bouoï, rédusè-lou én poudro, et pléja lou bien
dîne' un pétas blanc et propré, perqué solissio pas
lo graïsso, et mété l'i lou dédïn. Fosè buli o douos
ou tréi réprésos, gora lou poquétou dé poudro dé
chorbou, rélira d'éi fio, et léissa réfréidi. Go's fa.
2. Per monja dé bouonos péros l'hiver et pu tard.
— Prénè dé péros sônos, et tout escha moduros, éibuliénla-los dé monièro qué s'espèloun focilomén.
Los éscoula, et quand soun fréidos, plouma los émé
loui dés. Métè los dédïn dé bouteillos ou bocal, qué
rompiissè m'un sirop o 32 dégrès d'alcool, boucha
bien, fîcéla, et métè ou éi bain mari. Sufi dé 8
ménutos dé bul.
Lou Chossaïré.
Es iaro lou moumén dé lo chasso lo pu ogréablo. Lou gibiè es tout gras, es pa 'ncaro trop éivoroja pér lous cos dé fusil; ês jouiné et pas ton
poourous.
Lou loouriéou sé chasso ré qué loui 8 prumiès
jour. Lou vésè 'ncaoo lou 7, mais o porti d'éi 8,
u'én vésè pa 'n aoulré ; on toutés émigra. Per lous
tua facilomén, exonïina lous omouriés ou los figiéiros vounté vont monja. Mété voui l'i o l'espèro
bien escoundu, sè sûr dé lous pas monca.
Per los louitoulos, es bouo péndén tout lou més.
Si faï d'éiçu, ona los olendré o los fouon, et si sobè
vounté couijoun, ona l'i e l'espèro o soulel éntra.
Lo canlio pouo sé chossa qué m'un bouon chi
d'orêt.
EscoroblHado.
L'i o bien Ion tén qué lou moundé sobsn cer-

�—

68

—

eh.oun un' invóntiéou dé fusil qui pouodio tua lou
gibiè, et surtout los perdrix dariès uno muralio, ou
mémo uno mountognéto pas trop bèlo. O mita coumo lou ïonargué, o paou près.
Moussu dé Gïngouli vêné dé l'invénta, lou 30 fébriè 1886, et s'és fa brévéta lou sus-léndéman, per
lou païré Grévy. Poréi qué canté fusil qué siagé
pouo sé tronsfourma d'oquel biaï ; suffi dé goubia
lou conou. Sé goubio mai' ou món, séloun qué voulè
tira dariès uno mountogno mai" ou mén bèlo M'on
di mómo qué si lou goubiavoun d'un tour, coumo
un cor dé chasso, l'on pouiro tira dariès lo luno.
Gïngouli éissoyé lou siéou én d'uno mountogno troversado per un tunel. Eh bé, mé diguè qué lou co
oyo fa lou tour dé lo mountogno, èro éntra dïn,lou
tunel dé doriès et èro véngu sourti dé soun cousta,
mai tuè toutoï los ratoplénos qu'èroun dïn lou tunel. O dio saïqué !

Floui- d'èl Porodl.
Nosto -Darno dé sè Doulou, lou dém. W.
L'i oguè 41 on hier, lo Sto Vierjo dé lo Soléto désignavo très caousos d'oï malhur dé io Franco; lou
troval d'éi déinïnché ; loujuromén d'éi noun d'éi
bon Diéou ; l'usagé d'éi gras loui vendrés et aoutrés
jour qu'és déféndu. Désémpiéi ocodoun, lou moundé sé soun pas courijas; éi countrari. Ovén doun
éncaro rien vis, én fait dé punitiéou. Einé tout lou
maou qué sé faï ; émé l'insoucianço, lo négligénço
d'éi moundé cotouli qué sé dit counservatur, insoucianço coupablo, chaou s'oténdré o dé malhur
coumo n'én pa 'ncaro vis. Tout d'aillurou onounço
et lou countrari estounorio. Perlout dé poourousés;
pertout dé laschés. Lous prumiès chrétien, oehatatavoun pos lou ciel o ton bouon mercha!... Dïn
béouco dé paroissos, loui meillous cotoulis fon pas

�—

69

—

soulomén oténciéou éi divéndré i ! Co's tristé, déplourablé ! Réfusa éi bon Diéou dé sé priva dé DOUI
MOUCÊLOUS dé viando per sémmono I ! Si cholio gogna cén milo franc, n'i o dé bravés d'ocous prétendus faiblés dé constituciéou, (faibles dé foi, pu Iéou)
qu'éissoyorion voulountiè un corômo!... Ma, n'én
mouririon pas, éncaro I ! Lou ciel, vaou pas cén
milo franc ! Lou plosi d'un moucel dé viando, es
pas ochota trop cher per un enfer éternel ! O ovuglés !

OTOBRÉ
PROUVERBÉS
Ei més d'Otobré,
Caou o gis dé raoubo, qué n'én trobé !

S'en séménén doriè, caouco fés as russi,
T'ou chaou pas dir" o tous éfon.
Car, caou trop tard séméno,
Ninoun méissouno mnoun gléno.

® tout liosar.
Oquesté més séro tout o fait bouo. Ploouro prou
et pas trop ; séro éncoro chooudé, sofé proqui entour d'éi 20, qué sé foro 'n paou vivé, mais 'co duroro qu'uno païro dé jour. Lou 18 et lou 19, fouortos plôios. Lou morïn boufforo tant qué pouiro lou
18 et lo nuê dé dovon. Lou 28, nêblos, o tout hosar.

Lou Féçouyrlé.
Séméno, séméno fermé. Per séména coumo chaou
es essontiel dé bien espossa régulièromén lou gro.
Pas trop espés, surtout dïn lou bouon foun. Meillou
es vosto terro, mén li chaou dé séménço, parço qué

�-

70

—

dïn lou bouon terrén, sé per pa .'no grano. Supaousé
mémo qué fuguess' un paou trop clar, s'espeissiro
éi més d'obriéou, et uno plonto foro dès espijos o
luo dé cinq ou siéi, mai', séron plus gronados. Si
dïn vosté chon 1 i o trop dé moulos, et dé mauvaisos herbos, oya un bouon rességaïré oprès chasqué
coublé, et horpilla (passez la herse). Lovoura bien
réguliè, et o rëics sorados. Vaou miéi pa 'na ton
vité et fa dé bouon troval.
Fuma bien vostos terros. Per lou suén d'éi fén,
régorda cé qué n'éi dit éi més dé fébriè.

lïérctos ntiloa.
1. Per empocha un tounéou d'eschompa. — Ovè
qué dé fréta l'éndréi quéschompo, m'uno pougnado
d'ourtijo. (Fréta ossès fouor.)
2. Per bien nétéja los têlos cirados. — Mété-li
désoubré, oqui vount' és salo, caouco gouto dé vinaigré, et fréta m'un lingé éiçu. Révéndro coumo
novo.
liOii

Chossaïré.

Countunio dé bien s'omnsa. Es surtout lou bouon
moumén per ona o lo chonlado dé los perdrix.
Chasso bien o soun aïsé maï lou tourdré et loui
merlés. Coï dé chassos bien intéressantos quand
l'on éi dous, surtout dïn loi" végiéiros.

Kscorobillatlo.
Extrigoussochi dé véi Màcio, chossavo 'n jour
d'éi cousta dé Vessaou. et oyo viin d'ocous fusiéou
qué sé déimountoun, et qué sièrvoun dé cano. Soulomén, coumo sé troubavo lou Ion dé lo routo, et
qu'oïo poou d'oï jondarmos, ténio lo culasso dïn so
pouocho, et lo métio qa'éi moumén d'ojusla. Maï

�dé dès cos, ossoyé dé tira os ooucéou, mais coumo
omiravo, foution lou camp. Enfin, n'én véi un
raoulou dé très ou quatre, et oquesté co, per qué
li jougoun pas lou tour, omiro sans lo culasso, et
pan 1 Un couporas qué Joïssou l'oousiguè dé vés
Son-Privat
Mais vaï-t-én quèré, o'io repoussa
soubré soun nas, et sonnavo 1 coï bouo 1 ! « Diiiablé
le cano, sou foguè tout couléro, tiré pa 'n co qué
noun mé blassé en caouqu'éndréi !»

Flonr d'éi E*orodl.

S. Hilarion, lou 21.
Soun pèro maï so mèro, èroun païen. Sé foguè
chrétien o Alexandrie, én fosén sos classos.
Ausio taloraén porla d'éi soulitairo S. Antoino,
qu'onè exprès dïn loui déserts dé lo Thébaïdo per
lou veyré. Résté doui més én so coumpagnio, piéi
sé foguè soulitairo coumo iél.
Fosio talomén dé miraciés, qué dé pertout courion per li démonda lou sécour dé sos prièros.
Li oïon di qu'un moino èro tout o fait ovaré.
L'oné veyré et s'ovisé qué l'oïon pas troumpa.
Oquesté ìi soré so pouorto, dé pòou dé l'ï ooufri
caoucouon. En puniciéou, lo vigno d'oquel ovaré
produguè prèsqué rien l'onnado o vénén, et lou paou
qu'oguè dévéngué tout aïgré.
Un aoutré solitairo èro esta chossa de lo souciéta
monacalo, parço qué, couontro lo règlo, fosio dé
prouvisiéou dé pôou dé mouri dé fom. Per réntra
dïn soi' bouonoï grâços, li mondé un jour dé pésés
nouvéoû. Quand li lous serviguèroun o taoulé,
« Pouah l sou foguè nosté saint, ocous pésés pudoun
l'ovoriço, qu'émpestoun ! Goram'oco d'oqui sioup!ê ! » En effè. loui jitèroun éi bestiaou, qué vouguèroun pas lous tosla.
S Hilarion mouriguè o l'âgé dé 80 on, én 372.

�NOUVÉMBRÈ
PSOUVERBÉS
Per lo Tousson,
Los fijos soun pour lous él'on.
Si velès trompa loun vési
Plonio l'omouriè gros, et lou tigié prïn,
Et fumo toun pra per Son Morti.

O tout bosar.
Calmé et couvert lou {". Lou 2, nèblo fréido, brésignado. Biso lous 5 ou 6 jour d'oprès. Dous ou très
jour chooudés ; fouor morïn énl,ourd'éi 15, et pléï'o
généralo. Toumboro'n paou dé néou én mountogno.
Lou fréi s'éimoudoro lou jour dé lo Sto-Cécilo. Tén
voriablé d'éi 25 éi 30.
Lon Féçow yrîé.
Déou pas léissa possa un jour dé bouon tén, sans
sous coublès, tant qu'o pas féni dé séména. Oquélous dé l'oustaou qué soun librés, s'occupoun dé
chova loui doriés tortillés, d'estréma loui mel et
touto lo récolto qué résto'ncaro défouoro. Ocompa
tant qué pouiré dé fueillos dé louto mèno, l'hiver,
vous serviron toujours.
Es lou gron co per chostogna, et ocompa los oulivos.
Mena lous coïous per los oglon.
Eïécètos ntllos.
4. Per sooupré si un estofo es puro lono. — Préné
n'én un pétit moucélou eora ; tira caoucous fièou on
Ion, et caoucous us én largé ; présénta lous o lo
flomo d'un cholel ou bougio. Si soun én lono,

�s'ogroumilloron én sé brunlén ; si n'io én eoutou
bruloron vité én fosén qu'un paou dé céndré loougièro.
2. Per gori lou ojocis. — Préné uno péiro ponça.
(Sé troboun véi loui morbriés.) Coupa lo qué fasié
limo d'un cousta. Trémpa lo dîne uno solutiéou dé
potasso ; fréta n'én vost'ojoci. S'én lévoro caouco
pénlouiro. Countunia dé fréta énjusco qué séntiré
uno sorto dé doulou coumo si vous pougna ém'un
espiéoumo. Co suffiro.
3. Per gori lo diarréïo ou maou dé véntré. —
Suffi dé faïré un'infusiéou d-é couréjolo (&lt;), et lo
préné sans sucré. Voui gori rodicalomtín.
IÌOU Chosstaïré-

Oquest'on l'i auro dé grivos on diaoussi. Dé pértout n'én voraillo. Voui diguèré l'onpossa éi mésdé
janviè coumo cholio faïré per los chossa. Régorda
l'ormognoçou. Loï bécassos et oocéou dé possagé dovaloun.
EsevroMUado.
Jaqué dé Tritrou dé vès Privas, o trouba oquest'on
un aoutré biaï per chossa lou gibiè dé possagé véi
FEscriné.
O fa fobrica o Pékin un espèço démochino coumo
lou fus d'uno rodo dé choréto. Tout lou lour, l'io
plonta dé tijos dé féré o paou près grossos coumo lou
petit dé, (ou bé dê latos), lonjos dé 15 o 20 méstrés.
Fixavo soun moblé omoundaou éi possagé, dé biaï
qué lou pivo d'éi fus fuguessé prou naouperqué lou
mouvomén s'éntrobessé pas, piéi m'un tour qu'ém(1) Lo couréjolo «s oquélo plonto qué vén d'ourdinari lou Ion
lié loï routos. Loï bronchos s'escarloun dé tout cousta. O dé
fueillétos faïtos coume dé gronos dé bla.

�pougnavo uno couréjodé tronsmissiéou, viravo, viravo, viravo d'éi moti éi vespré, lo monivèlo coumo
un rémoulaïré, et toutéi lous ooucéou que s'ovisavoun dé possa, pan ! ressobion un co d'é bostou
d'oquélo torriblo rodo !.,. Go viravo ton vité, que
Bouvén liour coupavo franc lo testo, ou lo couèto.
Vêqui mous omis ! Et Jacqué dé Tritrou espa'ncaro
brévéla S. G. D. G.
Flourlron mûr éi Porodl
Loï bouonos àmos d'éi Purgaloiro
Soulogén los surtout lou î nouv.

DIES

IRŒ

DIES

ILLA

Dies irœ.
N'én séro viin, jour dé coulèro,
Quand dïn l'oumbro, dïn lou néan,
S'éivoniro tout soubré terro,
David ou o dit l'i o très mil' an.
Quantus tremor.
Tout trombloro dovon lo faço
D'éi Diéou qué véndro noui juga.
lél qué d'éi maou lo méndré traço
Persè pertout per lou vénja.
Tuba mirum.
Uno troumpét' espouvontablo
Dïn lous airs foro restourni
So voix lugubr' et rédoutablo
Dir' oï mouor : « Ovè prou durmi. »
Mors stupebit-.
Et lo mouor, coumo lo noturo
Sé séntiron ferraélija
Quand l'homé dé so pourriture
Sourtiro per estréjuja.

�Liber scriptus.
Alors, sans qué rien lous escoundé,
Dïn lou libre qué s'es escri
Désémpiéi qué lou mound' es moundé
Lous criminel séront flétri.
Judex ergo.
Pas mouyén dovon oquel jugé,
D'éscoundré sous crimés sécrès,
Enluo trouboron un réfugé.
Réstoro rien qué loui régrès.
Quid sum miser.
Dé qué diréi iéou misérable ?
Contous omis mé déféndron ?
Iéou criminel, iéou ton coupa blé,
Quand lous saints mémo trombloron ?
Rex tremende.
Vous, Réi d'éi ciel et dé lo terro,
Qu'ovè vougu per nous sauva
En crous mouri véi lou Calvairo,
Sauva mé doun, fouon dé bounta.
Recordare.
Ensouenla-vous, Jésus aimablé,
Qué si vouguèra ton suffri,
Qu'èro per iéou bien mesprisablé...
Mé léissoré doun pas péri !
Quœrens me.
Oténdén lo Samaritaino,
Las, un jour vous éra 'séta,
Et li moustréra lo founlaino
Doun iéou mai volé proufita.

�-

76

—

Juste judex.
Séjugéjusté mais, bouon Pèro
Douna mé doun vosté perdou,
Do von lou gron jour dé coulèro
Qué sér' inflexiblé per tou.
Ingemisco.
Volé ploura, soui bien coupablé
Ton dé péchas mé font rougi !
Et vosté cur ton choritablé
Perdounor' o moun répénti.
Qui Mariam.
Vous qué lo paouro Modoleino,
Ainsi qué lou loroun én crous.
Counsouléra dïn liour gron peino,
M'ové di maï' d'espéra 'n Vous.
Preces meœ.
Sabé bé qué sous misérablé,
Qué mos prièros valoun ré,
Mais sé ton bouo per lou coupablé.
Dé vost' enfer mé sauvoré !
Inter oves.
Mété mé dïn lou mendré caïré,
Et d'éi cousta d'os ognélous.
D'élous volé reslré lou fraïré,
Noun pas d'oï bouchés, ni d'oï lous !
Confutatis.
Quand maudiré loui malhurousés
En liour disén : « Rétira-vous !
Ona brûla, sé tro ofrousés... »
Souna mé 'mé loui bicnhurous !

�—

77

—

Oro supplex.

D'o ginoul voui démonde graço,
Dé régrè moun cur es coufi,
Encarol'n co, douna mé plaço
Ei ciel quand séréi o mo fi.
Lacrymosa.

Jour dé tristess' et dé rniséro
Lou jour qué lo noturo en doou
Sé lévoro dé lo poussièro !
D'éi jugé toutés auron poou.
Judicandus.

Co's per oco qué dovon l'houro
Qu'oribé vosté jujomén,
Lou péchur vosto grâc'implouro,
Perdouna-lou doun vitomén.
Ansïn-n'én siagé !

DÉCÉMBRÉ
PROUYERBÉS
Nouvè, éi jouo, Pasco éi fio.
KouYè éi fio, Pasco éijouo.
Qué siagé laï, qué siagé béou,
L'hiTcr laissés pas toun monláou.

O tout heiar.

Qué voulè qué voui disio? Faï en tén d'hiver,
pardi ! Ploouro lo 1ro semmono; lo secoundo. foro
dé biso fréido ; la troisièmo, joloro ; lo quatrièmo,
toumboro dé néou. Si n'y o 'no cïnquièmo, ploousignoro, et, o tout hosar éncaro 'n co 1

�v
-

78

-

Lou Féçoayrié
Go's un més qué sé faï pas gron foutro. Eibrascho
lichéto, coutréjo, récuro soui bouossés. Un troval
très utilé, es dé ségré toutéi lous aoubrés fruiliés,
per liour gora loulo lo ruscho mouorto. Lous poumiés et lous périés surtout.
Los fédos couménçoun d'ognéla. Cbaou los tria
dé bouon houro d'éi gron troupéou. Qué liour roinado siagé toujour chooudéto, et surtout pas humido. Co's essentiel. Mété dé féraillo rouvillado dïn
l'aïgo qué bévoun.
Réeètos utilos.
1. Per déïrouvilla lous ustensiles dé cuisino. —
Coupa 'no cébo éi rniton, et fréta ; récoupa lo cébo
quan'3 o prés trop dé rouvil, et fréta encarò.
2. Perqué iaro sé dé lésé, pétossa cè qué n'o dé
bésoun. Vè 'ici per pétossa pourcelaino, téraillo,
etc... Prénê un moucel dé véiré blanc; fosè lou
buli cinq ou siéi ménutos dïn d'aïgo bien claro ;
trempa lou subitomén dïn l'aïgo fréido. piéi pila
lou bien; Oprès, possa lou et broya lou bien, mesclé émé dé glaïro d'ioou.
I.ou i'has» aïré.
Chasso tout cé qué voou, oceta los nïéiros. Vê 'ici
'no escorobillado qué li opréndro coumo déou
chossa lou loup. Chaou un bouochi.
Escorobillado.
Proqu' oval d'éi cousta dé vés Logorço ou dé lo
Bostido, l'i o 'n pouon qu'opéloun lou pouon dé
saouto-loup.
Un co, sou-disoun, lou pastié dé Silioou ona"vo

�—

79

-

gorda soun troupéou d'éi cousta dé véi lou bouo
sauvage. Ménavo 'n gron foutraou dé bouchétas
qu'oïo dé bonos ! mais dé bonos qué fosion éivéjo
én touléi loui bouochis d'éi Ginesté ! Rien li moncavo; èro bien bona. Itobé, tout fier, sé fosio pas
diré dé fourma toujour l'ovon gardo d'éi troupéou,
dé morcha bravonién én testo dé toutéi Ipus orés.
et
garo dé dovon ! ! Si loï bonos sufision pas,
lou sénti n'y oïo bien prou per sé pora.
Lou loup qué trévavo éi Sa ï d'éi cousta d'éi dovinaïré dé véi Rè, veillavo déspiéi lontén lou troupéou dé Silioou, Coumo lou pouon dé Saouto-loup
(qu'opélavoun dovos lou pouon dé Péto-lèbré), èro
bien estréi, sé digué : « Téh ! énténdés lossounalios
d'éi troupéou, séro Iéou oqui, foras bien d'oua
t'ojossa o l'extrémita. Lou paslréet soun chiqué ségoun per doriès, auron pas lou tén dé troverSB los
fédos cougnados, qué auras émpourta lou pu joli
moutou ! »
S'escoundè doun doriès un génébré. Coumo véguè
lou moumén qué lou troupéou romplissio tout lou
pouon et qué lou bouochi bonordas li boravo lou
possagé, s'omoulouné 'n paou per miéi soouta, et...
zou 1 vin saou per trempossa lou chèfé de l'ormado.
Mais, 'queste d'oïci, surprés per lo poou subito, sé
lèvo tout dréi, et lou loup, o luo dé trémpossa, s'enfourché éntré loï douos bonos. Et lou bouochi dé
préné l'escampi, prout ! proutlsou fosi én s'éstrigoussén ! Pas mouyén dé fa loscha. L'émpourlé
coumo 'co énjusco én lbio. Oriba o lo bouor
d'ocoui ronchassés qué l'i o oval pu bas qué Baoumo-Barotu, vê 'qui moun bouochi que resquillo et
vaï toumba d'escomborliou soubré lo covalo d'éi
Péíou ! 1 I.o cavalo, qu'oïo pas ocousluma dé sénti
én mémo tén lou goût d'éi loup et d'éi bouochi, digue : « Mais caou sa canto bestio séro 'co? Qu'oco
pu foutrél ! ! Et.... d'espïnga 1 espïngo quespïn-

�-

80

—

goras ! S'éigosénavo, répétavo, lévavo lou kiou,
rien li fosio.
Couréguè coum' oco énjusco véi son Rémési. Los
fennos d'éi vilagé, qué gordavoun proqui liour
chabros. « Mais dé qu'es oco ? dé qu'es oco ? sé démondavoun. Séro lou diablé ou lou coléra I » N'y
oïo, n'y oïodé signés dé crou ! oc Oou diâââblé ! oou
diâââblé ! bromavoun. Lou chaou espouscha 'mé
d'aïgo bénéto ! Onén vilomén quèré lou bénitié 'mé
lou cura, ou bé tout és foutu ! ! »
Lou cura qu'èro 'n paouré viel, s'obillè dé blan
et dé rougé, et soun bostouné d'uno man, soun libré excuméjaïré dé l'aoutro, vénguè. Ei moumén
qué sé moustré éi bout d'oquélo chorieirouno qué
Fi o un pétit orcéou. Lo covalo lou véi, prén éncaro
mai poou, parço qué n'én pourtavodéjo bien prou,
et.... o los quatré soui l'orcéou ! Filavo ton viéou
qué d'éi eo dé testo qué foguè pica éi loup et éi
bouochi couontro lo bostisso, fuguéroun toutéi dous
estesta.
Lou léndéman, vès son Rémési, fosion un gron
bonqué per lou 4-4 juillé. Lou loup fuguè rousti, lou
bouochi més en boumbino.
Doun, per lo chasso éi loup, oïa un bouochi bonar.
Floiir d'éi Poredi.

Lou pétit Jésu et sous onjous, lou 23.
Un éfontou, brovou coumo 'n jour, sagé coumo 'n
ongeouné d'éi Porodis, fosio lou bouonhur dé so fomillo. Malhérousomén, so sonda loïssavo bien o désira ; sé plonio souvén dé so péïtrinéto, tussissio
qu'aouqué paou ; béquétavo tout-escha coumo 'n
poulétou. Eitobé, so figuro n'oïo jis dé coulou, et
soun couor èro tallomén désfa, qu'oouria dit qu'èro
mounta soubré 'n fiéou d'oron ! !

�Un soir, lo véjeillo dé lo Nouvé, fugué béouco
plus soufron, et so mèro lou mété dïn so couïjéto.
Lou paouré pétit fosio régret : « Oqui, oqui, moma,
oqui I » et li moustravo so péïtrinéto ! « Oui, oui,
moun onjou, té i'aï bien maou, li disio so mèro én li
fosén un poutou subré soun fron. Ploarés pa, moun
onjou déman lou pétit Jésus déou véni dïn so crupiéto, l'onorén véiré ; li peurtoras toutés touï bobo,
et té gororo toun maou ; oran dé so crupiéto veiras
lous ognélous, lo vacho et lous postrous ; enténdras
lo génto musico ! » Otondi, l'éfon s'endurraiguè ; lo
paouro mèro, vaï douçomén. planplan, soubré lo
pouncho dé sous pés, énjusco lou caïré d'éi fio, décénd lo mécho dé so iampo, perqué l'i aio présqué
gis dé flamo, et passo soun chopélé én démondén o
lo bouono Mèro, éi pétit Jésus dé gori soun éfon !
En mouménou oprès, enténdé en pétit bru ; escouto tant qué pouo én pénchén so testo. Qu'éro
l'onjouné qué porlavo. Pécaïré, sumillo, pensavo lo
lo méro, tout en escoulén bien ço que disio. Lou
paour' éfon porlavo éi pétit Jésus et li disi» : « Pétit Jésus, gorissé mé; démo vous onoréi véiré, et
voui douneréi toutés moui bobos! vous omoréi
coumo mo moma ! » Piéi sé taïsio... Lo mèro countunio soun chopélé... Ei bout d'én paou, mouonto
lo mècho dé so Iampo, et s'oproscho dé lo couijéto,
per véiré si l'éfonlou s'es pas descota. Encaro durmio ; parnén, en respirén fosio ton paou dé bru,
qué lo mèro mét soun oreillo subré soun cur ; escoulo, escouto : rién, rién, rién éncaro, opèlo l'onjou... Rién, Féliçou?.... Féliçou?
rién, rién.
Ha ! Féliçou !...
Li touocho soun fron ; èro fréi ; lou pétit Jésus
èro vengu quèré soun froïrou per li téné coumpagno oron dé so crupiéto émé lous aoutrés onjous
i'éi Porodis.
Lo paouro mèro li crousé soi' monétos, li faï un

�gron poutou, et toumbo d'oginour, én plourén, et
én disén éi bouon Diéou : « Mé l'oïa boïla ; vue.
mé lou gora. Oh, vous lou plonié pas ; mais dé1
graeo, quand m'emménoré iéou, loïssa nié tourna
véiré moun onjou 1
L'ESTOMAIRÉ.

�Fiéiros d'éi déportomén dé l'Ordécho

Le 'i' lundi de chaque mois à St-A grève, le 3 de chaque
mois à St-Montant.
Janvier— 1 St-Laurent-du-Pape. 2 Thueyts, Baix, StFèlix, Viviers. SSatillieu. 4 Colombier-le-Jeune. 7 Mayres,
Plats, Valgorge. 8 et 13 Antraigues. 8 Coucouron. 10 Cbaiiéac,
St-Pierre-de-C. 12 le Teil, St-Maurice-d'Ibie. 13 Jaujac, Désaignes, le Cheylard, St-Pierreville. 1S St-Etierme-de-B., UsClades. 17 Aubenas, Beauehastel. 18 St-Martin-de-V. 20 Lamastre. 21 Jaujac. 22 Largentière, Tournon. 23 B.urzet, le
Pouzin. 25 le Cheylard, Tliueyts, Joyeuse, Chalencon. 27 Serrières. Mercredi après le 6 St-Martial.
Février. — t Marcols, Cornas. 2 St-Laurent-du-P. 3 StMartin-de-V., St-Félicien, Meyras, S Lamaslre. 7 Burzet. 8
Lavoulte. 11 Vallon, Meyras. 14 St-Vicior. 18. St-Martin-leSupérieur. 20 Pranles (.Cordon blanc,. 44 Boucieu, Chalencon,
Premier lundi Bourg-St-Andéol. 13 jours av. le lundi gras
Usclades, Gluiras. 8 jours av. le lundi gras Villeneuve-de-B.,
Issarlès. Mercredi ap. le 2 St-Martial.
Foires mobiles du Carême. — Mercredi des Cendres,
Joyeuse, St-Martial. Premier lundi Charmes. Jeudi de la
Mi-varême le Cheylard, Montpezat. Le jeudi, vendredi et
samedi av. le dimanche des Hameaux St-Agrève.
Mars. — 2 St-Pierreville, le Pouzin, St-Marlin-de-V., Meyras. 4 le Cheylard. 7 CoIombier-le-J., Juvinas. 15 Chanear,
Largentière. 18 Les Ollières. 20 Marcols, Chomérac, St-Péray.
22 Burzet, Coucouron, St-Michel-de-Cha-bril. 23 St-Fortunat.
24 Meysse, St-Etienne-de-Serre, St-Martin-le-S. 25 St-Lanrentdu-P. 26 Antraigues, Beaumont, St-Martin-de-Val , Désaignes, Plats. 30 Privas. Mercredi avant le 25 St-Martial.
Lundi avant la Passion Usclades. 15 jours avant Pâques
Villeneuve-de-Berg. Jeudi avant la Passion Jaujac. Veille de
la Passion Charmes. Mercredi-saint Chalencon.

�- 84

-

Foirs-s mobiles après Pâques. — Lundi de Pâques
St-Jean-le-Centsnier. Lendemain des fêtes de Pâques Tournon. Mercredi après Mayres, Aps, St-Marlin-de-V. Vendredi
après Charmes. 13 jours et un mois après Pâques Mézilhac.
Mercredi après l'octave de Pâques le'Cheylard. Mardi après
Quasimodo St-Félieien. 3e lundi après Pâques Antraigues.
Avril.— 1 Roehemaure, les Vans, St-Pierreville, Meyras.
2 St-Félieien, Sarras. 5 Bourg-St-Andéol. 10 Juvinas, St-Romain-d'Ay. 13 St-Cirgues, St-Cierge, Lavilledieu. 15 Barzet,
Laviolle, Valgorge, Villevoeance. 16 Vesséaux, SS-Micliel-deC. 18 Lavoulle, St-Andéol. 20 Cruas, Marcols. 21 Rochepaule.
23 Vernoux, Viviers. 24 Charmes. 25 le Pouzin, Pailharès.
St-Pons, Monestier, Joyeuse, Cbanéac, Montselgues. 26 Toulaud. Montpezat. 27 Serrières. 28 le Gua, Boucieu, St-Tuomè.
29 St-Germain. 30 Désïignes. Dernier mercredi St-Martial.
Mai. — 1 St-Victer, Boffres, Alboussières, Vi)leneuve-de-B.
Thueyts, Meyras, St-Laurent-du-P. i, 10, 28 Loubaresse. 2
Gluiras, St-Martin-de-V. 3 Privas. 4 Jaujac, St-Félicien de-B.
3 Satillieu. 6 Lamastre, Viviers, Valgorge, Lavilledieu, StPierre-de-Cotombier. 7 Genestelle. 81eBeage, Vallon, Lalouvesc. 9 St-Andéol, Devesset. 10 Empurany, St-Pierreville,
Mirabel, Villevoeance. 11 Beaumont, 12 Vogué. 12 et 18 StCirgues. 13 Montpezat. 14 Colombier-le-J., St-Michel-de-C.,
St-Maurice-d'Ibie. 15 Etables, le Gua. 16 Rochepaule, Laviolle,
Plats. 19 Désaignes. 19 et 28 Burzet. 20 Antraigues, Marcols.
23 St-Etienne-de-B. 25 Villen»uve-de-B. 29 Tournon.
Foires mobiles des Hogations, de l'Ascension et
de la Pentecôte. — Mercredi avant l'Ascension St-Martial. le lendemain de l'Ascension le Cheylard. l.undi avant
Pentecôte Mezilhac. Mardi après Pentecôte Antraigues Chalencon, St-Fé)icien. Mercredi après Aps.
Juin. — 5 Mauves. 7 Bourg-S!-Andéol. 9 St-Etienne-deLugdarès. iO Colombier-le-J., St-Pierreville. 12 St-Cirgues.
15 1e Gua. 16 Lavoulte. 1S Viviers. 20 St-Etienne-&lt;3e-B.,
Joyeuse, Marcols, Pranles. ït Villeneuve-de-Berg, Cruas, Lalouvesc, Si-Peray. 22 Devesset. 23 St-Fortunal, Rochemaure,
Coucouron. -2i Etables, St-Laurent-du-Pape, Thuéyts, Serrières. 25 Bouc'eu, Loubaresse, le Cheylard, St-Jean-Ch, 26
Villencuve-de-Berg. 28 le Beage, les Vans 30 St-Victor,
Chalencon. Premier mercredi St-Martin-de-V Lundi avant
le 24 Mezilhac. Vendredi avant le 24 St-Martial.
Juillet— 10 Bourg-St-Andéol. 12 St-Cirgues, St-Victor.
14 Villeneuve-de-Berg. 15 Chomérac, St-Pierreville, Vallon.

�85

—

18 Largentièr». 20 le Pouzin. 22 Mezilhac, le Cheylard. 26
Colombier-le-J. 26 les Nonières, Burzet. 31 St-Michel-de-C.
Premier mercredi St-Martin-de-V. Second samedi Aubenas.
Asnt. — 2 Sarras. 4 le Cheylard. 8 Ajoux. 6 St-Laurent
du-Pape. 8 Roehemaure. 10 Lavoulte, Chalencon, Burzet. H
Rochepaule. 12 Vallon. 14 St-Pierreville. 16 St-Cirgues, Villeneuve-de-Berg, St-Martin-de-V., St-Victor, 20 Marcols, le
Teil. 21 les Vans, St-Jean-Ch., 22Baix. 24 Privas, Vernoux,
St-Genest. 28 Charmes. 26 Lavilledieu, St-Félicien. 28 Meysse,
Bourg-St-Andéol. 29 Tournon. Premier mercredi Joyeuse.
Lundi après le premier dimanche Serrières, Cornas. Mercredi avant le lf&gt; St-Martial.
Septembre- — 1 St-Romain, le Pouzin, Aps, Serrières,
Mézilhac. 7 1e Cheylard. 8 St-Laurent-du-Pap», St-Michel-deC, St-Etienne-de-L. 9 St-Martin-le-S.. St-Martin-de-V., StRomain-d'Ay. 10 Valgorge, le Gua. il Gilhoc. 12 Beaumont,
St-Cirgues, St-Maurice-d'lbie. 14 Laviolle, Gluiras, Boffres.
15 Aubenas, Lalouvesc, Jaujac. 16 Rochepaule. 18 Lavoulte,
Si-Germain. 20 Arlebosc, Chanéac. 21 Villeneuve-de-Berg.
22 St-Péray, Paiiharès, Antraigues, Lachamp. 23 Bourg-St-A.
24 Loubaresse. 25 St-Etienne-de-B., 39 Privas, Lamastre,
Vogué, Jaujac. le mercredi avant le 29 St-Martial. Jeudi
avant le 29 Montpezat. Lundi après le dernier dimanche,
Etables.
Octobre. — 1 Devesset, Beaumont, Colombier-le-J. S
Béage, Marcols, St-Etienne-de-Serre 3 Satilleu, St-Fortunat.
* Ttiueyts, Beauchastel. 6 Burzet, St-Michel-de-C. 8 St-Pons,
Loubaresse, Meyras. 9 les Vans, Chalencon. 12 St-Cirgues.
13 La Chapelle. 15 Bourg-St-Andeol., St-Etienne-de-L., Burzet. 18 St-Pierreville, Joyeuse, Lamastre. 19 Rochepaule,
St-Georges. 20 e Cheylard, St-Elienne-de-B., Privas. 24 StCirgues. ï5 Chomérac, St-Victor, St-Pierre-le-C. 26 Lalouvesc, 28 Villeneuve-de-B. 29 St-Laurent du-P. Premier lundi
Largentière. Premier mardi St-Martin-de-V. Mercredi avant
le 1" novembre St-Martial. Lundi après le dimanche gui précède la Toussaint St Marlin-le-Supêiicur.
Novembre. — 2 Roehemaure. 3 Tournon, le Cheylard. 4
et 12 St-Cirgues. 4 Uourg-Sl-A. 5 Villevoeance, Charmes. 6
Thueyts. 9 Viviers, St-Michel-de-C, Lavoulte. 10 Desaignes,
St-Piêrreville, Lavilledieu. Il Largentière, Chalencon. 12 StMartin-de-V., 13 Satillieu, Plats. 17 Genestelle. i8 Le Pouzin,
Mirah"l, Mauves. 19 Rochepaule, St-Andéol. 20 Marcols. 21
le Teil, Banne, St-Etienne-de-B. 22 Paiiharès, St-Félicien. 23
Serrières, Privas 25 Butzet, Chomérac, Gluiras, Joyeuse,

�J-

86 —

Boucieu. 26 Vallon. Samedi avant St-André, les Nonnières.
Mercredi avant le 30 St-Martial.
Décembre— 1 le Cheylard, St-Vincent-de-B., Aps, Colombier le-J. t et 27 Burzet. 2, 17 et 31 Antraigues. 3 Cruas.
4 le Gua, Plats. !&gt; les Ollières, St-Thomé. 7 Boffres. 8
Thueyts, St-Laurent-du-P. 9 Paiiharès, St-Pierre, St-Martin-de-V., le Teil, St Michel, Jaujac. 13 Lavoulte, Villeneuvede-B., Chalencon. 15 Gilhoc. 16 St-Pierreville. 17 Largentière, Tournon, Bourg-St-Andéol. 18 St-Pons. 20 Marcols,
Privas. 21 St-Victor, Vtrnoux, les Vans, Roehemaure. 22
Montpezat. St-Péray. 23 le Cheylard. 24 le Pouzin, Boucieu.
26 St-Etienne, Villevoeance. 27 St-Martin-de-V. 28 Lamastre.
31 St-Félicien. Jeudi avant Noël le Cheylard.

�Caoucos mios
1)S LOS

CHROUNICOS PÂTOISOS
d'éi

PATRIOTO

DÉ

L'ORDÉCHO

Faïîos pér lou FÉÇOUTRIÉ dïn l'oimado

(24 Octobre 1885)

Lo Pébrino
on lous 3 curas mouor (1).

— Ah Pèro ! Pèro !
— Dé qué mé volés ?... M'as embestia !
— Ei poou !... si sobia !...
— Et dé qu'as poou, morgolas ; séras toujour lou
mémo sïmplé ? Foras un piètré sooudar, moun
paouré Louoï. Ero pas lo peino d'ona cinq on o
l'escolo laïco !
— Vous disè pèro, qu'oco's pas per riré. L'an véi
(t ) Tout lou moundé sé ropèlo qué lo boliverno qué réproduifén
éici, fuguè sé iousomén rocountado l'on possa dïn lou Lyon républicain et YArdècht républicaine. Los éléciéou d'éi 4 otobré liour
oïon fa perdré lo testo.

�-

S8

—

bé qué rous sé én rétard mé lou sièclé. Légissé pas
lou journal, et sobè paré ! Dé qu'onén faire, paouro, si co's véraï !
— Dé qué-s-és doun qu'a légi dïn lo gozéto ?
— Oh 1 si sobia I Poréi qué désénipiéi lo 4 d'otobré, dé pértou l'an véi couré dé curas...
— Ah ça ! sios tout-o-fait simplé ou li vénés ?...
Iéou n'én vésé pas maï qué d'hobitudo... Dïn canto
gozéto as légi oco ?
— Eh bè, pèro, co's dïn « YÂrdèehe républicaine. »
— Mé ou éimoginavé ! ! Mais sabès pas doun qu'oco's un d'os journaou d'éi disblé; et qué li o rien
qué lou diablé ou sous adéran qu'aïoun poou d'os
curas. M'estouno pas qué n'én vésioun pertout !
Caïn, quand oguè tua soun fraïré, vésio pertout lou
bon Diéou qué lou ménaçavo. Oquélous qué font loi
gozélos d'oquélo méno, soun lo mémo caouso. Dijo
m'én paou véiré si lous euras pouodoun fa poou o
loï bravoï gén. On jomaï fa dé maou en déngu ;
tout éi countrari ; fon qué dé bé mémo én d'oquélous qué lious voloun maou.
— Vous, pèro, sobé paré, voui disé. Lou journal
qué vous parlé, countavo qu'on bien fa maou o lo
Morianno, qué mémo, d'un paou mai l'eslronglavoun lo paouro bougro !...
— Et dijo doun qu'es iélo qué o toujour cercha o
lous otoqua iélous 1 Lo Morianno otaco et persécuto
lo réligiéou, et iélous lo défendoun. Jomaï aoutromén on fa ni foron rien couontro un gouvernomén
hounesté et rosounablé, counio qué s'opèlé.
— Voui disé, pèro, qué éncaro uno fés, sobè
paré. Si légissia lou journal, séria pas ton én rétard ni ton incrédulé. Quand l'an o légi l'Ardèche
républicaino ou lou Lyon républicain, l'an és pu fi
qué tout oco 1
— Mais enfin, qué li o doun dïn toï gozélos !

�—

89

—

— Oh î si sobia ! Escoula, ténê : Poréi qué tré»
euras dé cantoun on porla et monuvra couontro lo
Morianno, tolomén, qué d'én poou mai' laï chobussavo !
— - Âlor, voui, moun paouré Louoï : co chonjo lo
bésougno ! ! Très curas dé cantoun !... Fou tré !...
Tant qué sé parlo qué dé caouqué trasso dé curotou
dé compagno, eo
passo !
Mais très gron
curas!... Hmmm!... Et dé qu'on fa, ocous très
gron cura ?...
— Vè, pèro, on fa, en dit, qu'oco faï trombla !
N'i o vun qué, hé bé, o meunta én chairo póndén
lo gron-messo, et préchavo couontro lo Morianno ;
s'éibrosséiravo : « Mes chers frères, disio, votez pas
pour cette guze, ni pour sa erapule ; si vous votez
pour eux, vous faites un pécé mortau, et vous êtes
tous des dan né ! »
— Hmmm ! !... n'én disio bé prou !... Et l'aoutré?
— Oh ! l'aoutré, pèro, éro bé 'ncaro pu pire. O
pacédi dïn lo gléiso, passoqué, mai que fuguessé
iel, oousavo pas béléou bien. Mais coumo sourtion
dé lo messo, ocompè soubré lo plaço maï dé milo
élélur, et lions diguè : « Messieux, citoyens ; nous
allons tous volé pour Henri cinq. Seulement, qu'il
faut tous y aller en frappe ; et nous crierons le Ion
de la charu : A bas la Marianne ! Vive le comte de
Paris 1 »
— Oh!... co's pas poussiblél! mais l'on pas
foutu én prisou, oquel d'oqui?
Pas maï! Es-qué lious laïssoun pas faïré tout
cé qué voloun, iaro ? Mais, pèro, co's paré, éncaro.
L'aoutré onè bé pu luén ! !...
Poréi que dovon qué dé coumença lo gron-messo,
vengué sé plonta 'qui dovon lo tablo dé coumunioun
et diguè : « Mes frères, aujourd'hui, c'est le dinsance qu'on va voter. Seulement qu'il y a beau-

�coup dé Satan par les quartiers de la commune.
Nous avons besoin de les tous excuméger. C'est donc
pas dans l'Eglise que nous allons jeter aujourd'hui
l'eau bénite ; mais il faut que nous fassions l'aspersion le Ion des faubour. Donc, ne languissez pas, et
attendez-moi-z-ici. »
Em' oco, poréi qué rentré dïn lo sacristio ; fogué
préné éi suisso sos pu jentos brayos rougos ; li boïlè
un cornié dé jondarmo plé dé buletin qu'oyo bénési, prénguè soun goupilloun et : allez, per choriéiro !... « E furguré tempestaté ! » sou fosio én
espouschén toutés lous oustaou. En mémo tén, loui
buletin plovion dé pertont iton fouor coumo l'aïgo
bénéto.
— Taïso, taïso té, vaï, simplas ; n'én disés trop ;
mé foras pas encréiro oquélo 1
— Voui disé, pèro, qué co's bien véraï. Co's loui
journaou qué ou on rocounta ; et, si qu'èro pas véraï, loui noumorion pas béléou, ocous très curas dé
cantoun. Sérion pas ton simplés 1 I
— Ah!... si loui noumoun, coï différén I ! Et
caou soun doun, ocous très exoltas?
— Eh bé, pèro, li o lou gron-cura dé Lovoulto,
lou gron cura dé Son-Félicien, et lou gron-cura dé
Son-Morti-dé-VoIomas.
— Hòòòôôô ! ! Mais bougré dé foutraou, siés touto-fait simple iaro ? As perdu lo testo ? Bâtés lo berloco?
— Mais, pèro, si voulè pas ou créiré lénéz, légissez VAraèche républlicaino d'éi 18 d'otobré ; et
lou Lyon républicain d'éi 17; et m'oco piéi, mé
sooupré o diré si voui blagué. Co'liés escri; imprima tout d'éilon, textuel 1
— Mais gron couano qué sios, co èro doun très
révénan, très trèvos. Es-qué doun sabés pas qu'oquélous très gron-curas qué parlés soun mouorts et
enteras désempiéi très mésés, et qué lous on pas

�—

91

—

énoero romploças. Qué ni o dé noumma qu'oquél
dé Lovoulto, maï qué li és pas mémo soulomén éncaro instolla ? Goumo aousés dire dé bolivernos poreillos? Ooumén, lé fas pas foutré dé tu, qué iéou
n'aurio vergougno I !
— Eh bé mais pèro, perqué doun ou on métus
dîne' oquélous journaou.
— Co's, moun éfon per té faïré véiré lous cas qué
l'an déou faïré dé loutés loui journaou républicain.
Té disQun jomaï un mou dé vérita, surtout quand té
parloun dé curas, dé poulitiquo ou dé réligiéou.
— Pamén si oquesto es coumo mé disè, chaou
qu'oquélous qué lous fon siayoun mai qué messoungiés.
— Vejo moun paouré Louoï; quand lo possiéou
dé faïré maou, s'emparo dé caoucu, li douno uno
molooutio bien défécilo per gori.
Li o caoucos onnados, loui médécis dé vès Aubenas fuguèroun opèlas dïn plusiur coumunos d'os
enviroun, pér un'espéço d'épidémi qué sé li èro
déclorado. Oquélous paourés moussus, li perdion
liour loti. Ganto molooutiè pouo restr' oco? sé démondavoun ; lous us s'éibrossaïroun, lous aoutrés
troncailloun coumo si èroun fiéoulés, d'aoutrés
jouortoun couontro los pouortos, d'aoutrés bromoun dé bestigés. d'aoutrés sé batoun, d'aoutrés
couroun coumo dé chis espouisounas, d'aoutrés sé
lévoun lo nuê ; dévoun ressé poussédas, co's pas
poussiblé. Enfin vun dé nostous dioscoridos, s'ovisé dé faïré uno expérianço. Coumo s'èro ovisa
qué lo pluspart d'oquélos testos oyon pas l'air tro
timbrados, s'ovisè dé n'én durbi vuno, et sabés ço
qué li troubè dédïn ?
Uno tooupasso qué l'y boulégavo, oui moun cher.
Uno bouono préso de pébré, qué, en fosén esfournuda bien fouor, lious lo fosio sourti per lous
nas, èro lou soulé rémédi qué loui goriguessé d'o-

�quélo morodi moloutiè. Gaouso d'oco, l'opélèroun
* lo Pébrino. »
N'én monco pas, éncaro eijourd'àuéi qu'on pa»
prou estournuda.

(10 Janviè 188«)

diablé
— Ah ça, dijo Féçouyrié, li fasés ré plus doun
iaro ?
— Eh bé mais, vêjo, moun paour'omi, l'an pouo
pas pica pertout o lo fés.
Piéissé sabés, loui mélious utissés fénissoun pér
s'obéna. Darièiromén, vouguèré foutré un co dé
féçou un paou fouor soubré lo testasso d'éi viél
Grévy ; mé troumpèré et piquèré soubré oquélo
d'un grond osénas, et, mofinto, déspounchéré moun
féçou.
Coumo lou chon qué fouosé és tout clofi dé ron et
dé mauvaisos herbos, co's pas éi prumiè venguqué
pouodé fisa moun ooutil pér opouncha, etl'empourtèré o Versaillo, vès l'oncién monéschaou d'éi Réi.
— Oquél jour sé copitavo maou ; mé l'aï récountrèré m'uno bando dé béléou mai" dé 350 éibrougnos, brégands ou copous ! Lou diiiablé l'aï éro.
Enfin, o fouorço dé rouda, féniguèré pér trouba
vun dé mous omis, et én sooupré pas trop soubré
qué dévisa, porlèroun clé lo Marianno.
Ah ça, iéou li démondèré, tu qué sabés un paou
tout, dijo-mé, siouplê, perqué oquélo vieillo rosso
dé saourno es ton diablé ?...
— Mais ou sabés pas, mé respoundéguè moun
omi, mais co's, qué l'es lou diablé, iélo. Co's esta

�93

—

malhurous pér nous aoutrés, mais lou puplé, o fa
coumo iéou pér lo tésto dé Grévy ; én crésén dé
voûta per lo Marianno, on voûta pér lou diablé !
Mai', bougromén qu'es quériéou lou chonjomén dé
lo Morianno én diablé ! Laisso mé té counta oquél'
liistoiro :
— « Li o d'oco caoucos onnados, St -Pierré, sé
troubavo dé lésé ; soun obro onavo pas vité, et,
bodoliavo oras los pouorto dé soun ciel,
— Ocodoun, sorè un moumén én métén un cougné soubré lo codaoulo, et oné trouba N.-S. — « Ah
ça, Méstré, li digué, l'an s'embestio éilaï iaro ; l'an
véi presqué plus véni dengu. et si 'co duro gaïré
mai', pouiré sora 'n claoul... Piéi, coumo vous disé,
l'an s'ennoyo. Lio tout-aro dèso- noou oéfis on qué
sous oqui o sugna lo pouorto dé vosté PoroJi ! L'an
forio un tour dé perménado voulountié, pamén 1
qué n'én pensa, Mestré ? Voui mai', sou mé sémblo,
oouria bésoun d'un paou dé distrociéou, désémpiéi
que sè 'qui osséta per juja oquélous qu'oriboun dé
frés.
— Si l'aï dovolavoun un paou oval, soubré lo
terro?... Caou sa counio'co sé laï passo? Coumo'co
l'aï és?,. Dé qu'és caouso qu'oquélous qué réntroun
éici sé font tont rarés ?... Et piéissé, Mestré, co's
éncaro un paou coumo din qu'un tén mé vosté
disciplé Joné, qu'omoya ton ; soui jolous. Ainsi,
ténè, l'on sa prou qué vous, sé lou mestré ; mais
enfin, dé téns én loïssa vosto moma ona perména
priquoval ; oqui vounté sé mouostro, li bostissoun
dé chopèlos, tout lou moundé li couré dé cént
légos... Et, un paou chascu son tour, sério pas trop
Iéou? Qué n'én disè ? »
— Et bé mais, Pierré, as bé gaïré bé rosou ; iéou
té pénsave pas'qui ! Itobési volés, laï dovolorén un
paou. Mais, sabés, siajos prudén, et mé vasés pas
faïré oval caouco foutrolado !

�—

94

_

— Oja pas poou, Mestré !...
— Doun, lou lendéman dé bouon moti, N.-S. et
St-Pierré portiguèroun toutéi dous per saï véni fa'n
tour.
« Mais, déqué pouorté» oqui, Pierré ? diguè N.-S.
— Eh bé, Mestré, coi moun gron sobras I
— Vêjo, moun paour'omi, si volés mé créiré, mé
loïssoras esta' qui toun sabré. Mé n'en fasés toujour
eaoucuno, ou sabés bé ! et piéissé iéou m'ou chaou
pétossa ! — Co's coumo din qu'un tén oval éi jordi
d'os ouliviés, t'énsouéntéi bé, que coupèrés l'ooureilio d'éi paouré Malchus ; et iéou mé li lo chooupégué pétossa. Volé pas qué pouortés toun sabré,
té disé ; laïsso l'esta éilaï !
— Oya pas poou, ona, Mestré, encaro' no fés,
séréi prudén, quand vous ou disé. Mais laissé pas
moun sabré ; sé trobo ton dé voulur ou dé mauvais
sujiés, qué ovén bésoun dé pouïré noui défénoré si
nous otocavoun.
— Enfin té, siés toujour le mémo otesta. Mé semblopamén qué loï licous qu'oguèrés oval din lo
cour d'éi gron-Prêtré té déourion faïré mesfisa un
paou miéi !
Perqué l'io rién o rosouna'mé tu, qué siés toujour
lo mémo caouso, faï cè qué voudras ! — Mais, vêjo,
t'overlissé bien ; iéou m'enviré plus dé tu ; si fasés
d'aoutros soutisos, los pétossoras si volés ■ co's toun
ofaïré.
— Sia tronquilé, Mestré, m'en chargé !... »
Et nostoui dous vésiturs célèstés dovolèroun.
— « Oh!... pamén pamén !... Qué dé prougrè,
Méstré ! Ou oourio jomaï crésègu !.. Saï venguèroun tro bouon'houro, per faïré nost'obro, ténê !
— Si oguessoun otëndu éntro vuêi, aurion pougu
vésita tout l'univer, mé lous chomis dé féré, maï
nous sérion pas ton countrons. — O luo dé nosto
trasso dé borquéto qué monqué toutés noui néja

�oval o Génésareth, oourion prés dé gron bostimén o
vopou.,. Can dommagé proco, qu'ayoun monca ton
dé coumoditas !... Iéou qué per véni enjusco o
Roumo, mé countroniguèré péndén béléou siéi més,
mai'encaro monquèré péri en routo... Co's coumo
lou Paul; n'aurio fa, dé chomi
fita d'éi chomi dé fèré ! Rien qué o pé déjo, vésitè
presqué touto l'Uropo !. .
— Taïso, laïso-té, tè, moun paouré Pierré, siés
toujour lou mémo, sabés pas cè qué disés ! Es-qué
l'an vaï din lou Porodi me lou chomi dé fèré, dijo !..
Et quand mémo, sabés doun pas qué coï rien qué
lo réligiéou qu'ovén estobli qu'és lo sulo caonso dé
toutéi lous prougrès, dé toutoï los inventiéou ?.. .
Qué si oguessoun torda enjusco vuéi dé véni sauva
lou moundé, lio pas soouvogino qué posséssé lous
homés ?...
— Ovè rosou, Mestré !
— Eh bédoun?...
Tè, espèro m'oqui un moumén, et longuissios pas ;
qué mé chaou faïré uno coumissiéou vés un dé
mous prêtres qu'és oïci pas luén. »
— Et m'oco, N.-S. loïssé'sta St-Pierré tout soulé.
Pas pu Iéou l'oguè quita', qu'oquesté véguê sourti
lou diablé dé doriès uno jorigo, et un gron solopé
dé fennillas dédarriès uno poré. Oprès un moumén
d'insulto, sé sooutèroun o lo pélisso, et... oui, s'éschobillovoun ! St-Pierre loui léïssé bé sé bourra un
moumén, mais pamén, quanté véguè qu'oco onavo
vira én maou, s'oprousché mé soun sabré, pér lous
sépora. Ei prumié mou qué vouguè diré, l'insulté—
roun iél. Ocodoun, viéou toujour coumo lo poudro,
sé rétenguè plus, et un gron co dé soun sobras en
chascu, liou coupé lo testo franc o toutéi dous !...
Pas pu Iéou lou co douna : — « Oh 1 pamén !
digué, dé qu'oouras fa tu !... Et toun Mèstré quand
vaï oriba ! dé qué vaï diré? Si qu'èro qué los oou-

�—

96

—

reillos, sério paré!... Mais, los testos?... Pétossén
m'oco tout dé suito!... Et, sé li oropè. Coumo
fénissio dé coulla lo ségoundo testo soubré soun
codabré, N.-S. oribé.
« Et qué fasés oqui, Pierré ? » sou li foguè.
— Eh bé, Mestré, excusa mé encaro'questé co. —
Oquélous doui bougrés sé botion ; éi créségu bien
faïré dé loui véni sépora, ni'on insulta, et d'un co dé
sabré dïn lo vivocita, lious éi coupa lious testo,
laro, ou vésès ; éi prou bien réussi o los coula
tourna. Mé semblo bé qué lious couol, li es pas ton
poriè qué d'ovon ; mais, itobé'co onoro, vésé ! »
— * Tè!... jté!... Dé qué m'auras maï fa ! M'ou
éimoginavé !... Poudiosbè loïssa toun sabré omoundaou, quand iéou t'ou disio ! »
— « Et ou vésé bé, Mestré ; mais enfin, l'i o pas
trop dé maou ; ou éï pétossa!...
— « Oh ntaï bien, imbécilé ! Tésés pas té, qué té
siés troumpa dé testo ! Qué m'as métu oquélo d'éi
diablé soubré lou cor d'oquélo fenno qu'es lo Morianno... Ero bé déjo pro guzo, prou diablo, sans
qué mé lo chongessés tout-o-fait éi diablé én pérsouno... Co's qué iaro, moun omi, co pouo plus sé
gori ! Diablé és, diablé séro toujour...
Co's caouso qué soui membrés, loui républicain,
én ovèré lo testo d'èï diablé pér louï dirija, soun
pas copablés dé faïré lo rnondré caouso dé bien.
Foron jomaï qué dé maou, dé brégondagès ; dé
persécutiéou couontro lou boun moudé ; dé couquinorio dé touto sor'to.
Moussu Thiers disio un jour : « Toutéi lous républicains soun pas dé voulurs ; mais toutes loui voulurs soun dé républicain. »
Bien Iéou, sinoun déjo, séro iton véraï dé diré :
« Toutéi lous républicain soun dé voulurs. » Parço
qué, én vésén ce qué sé faï, oquélous qu'on dé
bouon sén, voloun plus, et pouodoun plus resta républicains.

�(17 Janviè 1886)

Loi bestios molaoutos
[Imita dé Lafountaino et d'oquel dé NîmésJ

Disoun qu'onciennomén, dédïn nosté poïs
Li oguè dïn lou bestiaou cè qu'oïon jomaï vis.
Crésè-ou, loïssa-ou; faou pas dé poulitico
Ours, Lioun, Asé et Chi, tout o'to lo coulico.
Ah ! cholio véir' oco ! Dïn lou pra lou moutou,
Bénlavo tristomén, lo bav' o soun méntou,
Chabros, Vachos, Choméou, olon perdu lious pousso,
L'Eléphan s'estoursio, ou grotavo le mousso,
Lou Roïnar oïo dit : « Odussia poulolié. »
Lou Loup couontro lou mur frétavo soun dorié ;
Bôbo fosio lou Biôou, et lou Cha tristo mino ;
Lou Singé sé plognio ; plouravo lo Mounino :
L'Asé bien mal'hurous eseoundu dîne' un traou,
Los ooureillos en l'air, bromovo ; — lou foutraou !
Et lou Lioun iél maï, hier fouor coumo Samson,
Vuôi tout ogongouli, jaouné coum' un estron,
Oïo plus d'opétit ; onavo li péta !
M'oquél épidémi, rien poudio résista.
L'i oïo maï dé siéi mês déjo qu'oco duravo,
Paou per co lou poïs pamén sé dépuplavo.
Ologuia, lou Lioun, mondé quêr' entour d'el,
Toutéi lous onimaou. Et, ténguéroun counsel.
Eroun toutés én dôou, oïon lo min' inquièto...
Soubré 'no péir' enfin lou Présidén s'ossèto.
Priso 'n paou dé toba, estournudo très co
Sé lipo lo moustach' et coumenço d'éico :
« Messieux, qu'aurio bésoun dé mé sécha lo gulo,
Chooudrio-t-y doun créba !... Ouf ! lo tristo pilulo !
Co's certain, mous omis, counvénô n'én mé iéou,
Noslo moouvaiso vid' o focha nosié Diéou !
Despiéi lou més dé Mar nous faï pas bouono mino,
Los foudros dé soun ciel soun couontro nost' éichino.

�—

98

—

50 coulèr' en tout tén lou mésehon o senti,
Tant qu'o pas tout d'éi bouo mouslra soun répénti,
Ei foun dé nosté- cur chaou qué lou régrè réntrè.
Lio qu'oco per gori nosté gron maou dé véntré.
Dovon qué nosté maou vénio 'ncaro pu laï,
Nous chaou per l'éresta invénta caouqué biaï.
Véi lous homés souvén, dïn l'histoiro ou éi vis,
Viin dounavo so pél per sauva lou poïs,
Vtïn dé nous aoutrés doun san démonda soun resto
Déou soubré lou buchiô léissa coupa so testo.
Qu'én sacriíìcé doun sé douon' o Jupiter
Qu'o li ogrodoro miéi qué toutés lous pater.
L'on sa prou qué quand chaou faïré lou sacrificé
Pér oquèl qu'és buscla, co's un famus supplicé ;
Mais enfin, mous omis, forén bien oténciéou
Qué lou pu guzordas siervi'o rimmoulociéou.
Chaou doun qu'o aouto voués chaseun émè fronchiso
Tout coum' én counféciéou rocouonté soï soutiso.
Iéou vaou doun couménça bravomén lou prumié,
Toutés piéi mé ségré, énjusco 'i fin doriè.
Dé qué voui diréi doun"? — Sobè qu'éi bouono dén
Et vosto paouro pél n'o soufer bien souvén !
Mémo m'es oriba, (Oh ! golovordoriè
S'és poussiblé pamén ton dé guzordoriè !...)
M'és oriba, quand trop lo fom mé trovoliavo,
Qu'oprès tout lou troupéou lou pastré li possavo !
... Canté mounstré!... diré. — Oui, mais sous décida
51 sous lou pu couqui, dé mé socrifia...
« Dio ! Dio ! Mèstré Lioun, n'ovè bé fa caoucuno
Dé toutés vosté règn' o pas fa lo fourtuno,
Malgré 'co iéou vous trob' un paou tro scrupulous, »
Sou foguè 'n gron sinjas tout maïgr' ét tout fouyrous,
« Monja caouqué moutous ! Pisto ! lo grond' ofaïré !
Soun fas qué per oco ! et lous paourès niflaïrés
Déourion béni lou ciel, sé créiré bien burous
D'essé ploumas, roustis, et mostéjas per vous!
Et lous pastrès? — Qué soun? Sirioun qué dé conaillo
Qué nous tratoun toujour como 'no cossibraillo ?
Nous fon bien mal dé maou qué lous paourès moutou,
Mai què n'én monja bien, n'én monja jomaï prou ! »
Tout escha s©un discour lou singé terminavo
Qu'un pieomèn dé man mé gron bru l'oprouvavo.

�—

9â

—

Dé picomên dé man, dé tout tén nio 'gu prou
Soun toujour d'éi cousta d'oquél qu'o lou bostou
Mais, silence! Escouta : lou Tigré sé confesso
En mémo tén aussi, so fenno, lo Tigresso,
Moun Dieou ! Qué dé péchas, qué d'obourainociéou
Coumo ou'si tout oco sans qué l'indignociéou
S'éimoudé dé pertout ? Quand dé hounto n'én plouroun
Lousaoubrés loui rouchiés.et qué loui lou s'éncouroun!
Et pamén ! on créiré?... déngu n'én souflô mou
Sia fouor, moustra loi dén ; sé sûr d'ovè rosou...
Oprès lou Tigré, l'Ours foguè so counfessiéou,
Iél mai n'oyo bien prou per un' obsoluciéou,
O soun tour l'Eléphan donné dé soi nouvèlos,
Porlè bien sans tussi, mal n'én diguè !... dé bèlos !..
Piéi lou Loup tout countri, diguè : « Méa culpa,
« Moun Diéou pérdouna mé ! qué li tournoréi pa. »
Lou Roïnar mé so man piquén soun émbounil,
M'uno couéto 'dorié rédo coum' un fusil,
Coumo lou réi Davi gravomèn entounè,
Un gron « De pro fondis » et « Miserere-me. »
— Dé vés lou Gïnesté, un Bouochi mèstré d'armos,
Vénguô maï orousa lo terro dé soi larmos
Crésion qu'èro dabouor un diablé dé l'enfer,
Un diablé ! Mai qu'oco ; auria dit Lucifer
Mé soi bonos én l'air et so lonjo borbasso,
Mé sous piéou éilissas, soun méntou plé dé crasso.
Déj' oïo coumênça dé diré sous pécha.
Mémo lous counf'essav' en tout humilita
Quand piéi tout dîne' un co losehé 'no pètorado,
Qu'empouisounè soudain l'hounonrabl' ossemblado,
« Siouplè perdouno mé oquélo distrociéou...
Co pouo bien oriba o vous coum' én dé iéou !... »
— Couqui ! Pètar dé sor ! respoundégué lo foulo !
Poudén per gora 'co brunla fouorço frigoulo.
Déjo n'oyon bien prou dé senti lou bouché
San véni li ojusta l'aouro dé toun boufé!
O d'oquel animaou ! Noui vén empouisouna !
Un' aoutro coum' oco nous émpouorto lou na!
— Enfin, vô ici lou tour d'un paouré pouortofaï,
Un Ase, déibrolia, maou foutu et bien laï,
Bouonomén s'ovoncè én mancho dé chomiso,
Pourtavo sous soun bras, uno vestéto griso

�Lou prénion tout d'abouor pér un gron guzordas,
Qu'oyori vis bien souvén d'éi cousta d'Aubénas.
Mais s'ovisèroun Iéou qu'èro rien qu'un paour' âsô
Et loïssèroun porla lou nouveou persounagé
Estournudè bien fouor, piéi diguè: « Messieux ; iéou,
« M'en souventé qu'un jour, (qu'èro 'lo fi d'obriéou,)
« Rèvénio d'éi mouli, et soubré moun èichino
« Pourtav' un douoïré plé, vuèbouisséou dè forino.
« Eré o jun, éré las. Possèréprés d'un pra,
« Et coumo per lo fom mè séntio dévoura
« Dé l'herbo mé moi dèn un brisounè toundère
ot Lo mostéjèr' un paou, et piéicé l'énvolèré,
« Qué dé cos dé bostou mé voougué 'co ! pamén !
« Et proco n'i oïo pas per descrossa loi dén ! »
— a Per descrossa loi dén ?.. Gron guzas sans counfcienço,
Mais li pénsés doun pas ! Mérités lo potenço !...
Si ou coumprénés pas, co's qué siés trop foutraou,
Ségur tu siés soulé caouso dé nosté maou !
Dé tant qué sén oïci, sûr, as lou mai dé touor
Es lou Dièou Jupiter què démondo to mouor.
L'Asô, què tènio 'ncar' oso vieillo coudéno
Bromè, répété prou, mais subiguè so peino.
Ansi n'én vaï lou mound' oco's bien lomentablé
L'inoucèn bien souvén pago per lòu cc-upablé.
Oui, s'és vis dé tout tén, dessoubré nosto terro,
Loui brégan os hounou, loui bravés en golèro.
Sia boun républicain, et surtout députa
Poudè toujour ménti, signa 'faou et troumpa,
Essé bancorouliè, bien rompli vosto pouocho
N'oya pas pôou, déngu vouscerchoro nicrocho!
— Mais, sè counservatur, sugna-vous ! Si poudion
Dîne' un viromén d'uél, sûr vous escousjorion !
Préfet, sé hounoura, én poyén pas los taillos.
Mais, paourès poison, sè trota dé conaillos,
Mai qu'oïa pas un soou per nourri vost' éfou
Lo républico déou vous suça 'njuscoi son.
Sia pa 'n rétar sinoun lou pércéptou oribo,
Et bien Iéou oprès iél l'huissier m'uno sésido.
Oma bien lous plosi ? — Sia fouor républicain,
Piéi per lou Ginesté, proucurou diro rien.

�Mais mesfisa- vous bien, si sô pas dé lo clico,
Car vuéi un paou pertout rêgno lo poulilico !
Per lou méndré trovèr, per lou méndré poutou.
Vous espôousa béléou o vint on dé prisou !
— Sia fouor libré-pénsur, fran-macoun, éigonaou
Poudé coure pertout, broma coum' un foutraou
Tout vous séro permèsoui lo vieillo Morianno,
Et jomaï soui vorlés vous cerchoron chicano.
Mais sia bouon cotouli ; ou vésè coumo ièou,
Chaou pas quén proucessiéou préga vosté bon Diéou,
Si vénês o mouri, coumo co's bien proubablé,
(Disé-mé si co's pas caoucoun d'obouminablé,)
Dîne' un éndréi béni o luo d'ess' énléra,
Voui métron malgré vous proché d'un céléra.
Voudrio voui diré 'n mot dé l'escolo laïco,
Mais sobé coumo iéou qu'és oquélo boutico.
Oqui lous fran-maçoun lou diablé lion mélu,
« Tu voudrios lou bon Diéou ? Eh bé tampis per tu ! »
Dln lo Franç' ou vésè co's plus lous onimaou
Quô d'uno pest' ofrous' on ressenti lou maou.
Coï loui bouos citoyén qu'enduroun lo eoulico
Déspiéi qué subissén lo tristo Républico.
Iélo couménço mai d'ovè lou choléra
Lou Tonkin, soun véntras pouiro pas dijéra.
Tigrés, Liouns, Bouchés, Loups, Roinars et Mouninos,
Despiéi los éléciéou font toutés tristoï minos,
Paourés républicains ! ovè bien maou dé véntré !
Mémo lou présidén coumênèo dé lou sentré !
Grévy, Ferry, Paul Bert et mestrè Goubélé
Foron toutés bien léou un petit soouterlé.
Lo Franço soulomén sé véiro soulojado,
Dé toutés loui vaurien quand l'aurén nétejado.
Lou FÉÇOTJYRIÉ
GROTUSO.

ET LOU PAÏRÉ

P.-S. Démondé excuso os sobén, si loi rimos soun
pas toujour bien crousados. Sous esta Iro preissa.

�(14 Fébrié 1886.)

Lous contés d'oï Lutin
Eiço sé possoro éntour l'onnando 1937. Lou Féçouyrié séro'n paouré vièl dé nonanto-très on.
Osséta, oqui, éi caïré dé soun fio, soui lo bèlo chominéio, touto négrégrésido pér lou fun, rocountoro, pendén loi' lonjos veillados dé l'hiver, ce qué
sé possavo din l'oncien tén. O l'énlour dé iél li
auro souséfon, sous petits éfon, loui droulés et loi
droulétos dé sous petits éfons, qné régordoron lious
grand, réirégrand, etc., én drubén d'uéou coumo
dé pétassés, et ausoron pas soulomén béoussa.
alomén l'escoutoron émé goû, cstounas d'ausi dé
poreillos caousos.
Oras lo mai, se véiro lou gorçou pèro d'os éfons,
qué cacho de nouzés ; vès lou dréyssodou, lo moma
qué lavo los éisinos ; en faço d'éi viel Féçouyrié,
1 i o lou Milou, lous pès soubré lou londié, ocouda
soubi'é soui ginoul, émé so teslo éntré soi man.
Oras dé ié!, lou Gustou, dréi, loï douos man din
sos pouoehos qué régardo lou íìo én escontén. Ei
chodiéirou, lou Sylvain que lêvo lo niflo dé téns-éntén per oresta Ion groumel qué voou pas resta din
soun nas. Enfin, éntrémiéi loui ginoul d'éi paouré
viel, l'i o lou pu jouiné, Joousélou, prou onuya dé
lo jouquéto qué 1' empaeho d'escouta sériéousomén
coumo voudrio. Parlé pas dé los douos ou très droulétos qué soun oqui mai, o pigna lou cha, ou o dire
o lo moma : « Ei sè. volé béouré ! »
Ocous paourés éfon soun lalomén estonnas, dé
tous cé qué lious couonto l'oncien. qué toutés pétitounés qué soun, ou prénoun tout pér dé sournétos
ou pér dés contés dé lutin.
« O possa dé tén, mous paourés droulés, l'ious

�—

103

—

dire-, qué lou bon Diéou vous préservé dé lou tourna
veyré !
« L'i o d'oco béléou mai dé 51 on ; lou poys que
possavo pér lou miêi civilisa, èro gouverna pèr un
groii bostar dé fénnillas, que lous us opélavoun
Moriauno, d'aoutrés lo Guzo, cooucous uslo Solopo.
Oquélous noum, lous oyo gogua pér so monièro dé
gouverna lou poys. Quèro un' espèço dé fado dé
malur, qu'oyo brulia, poréi, én 93 dé l'aoutré siè—
clé. et èro lo fil lo d'un noumrna Lucifer et dé so
méstrésso opélado, din lou porla d'oquél' tén « La
Franc-Maçonnerie. » Qu'èro doun uno bostardo dé
lo pir' éspèço.
Pér dirija soun gouvornomén, lo Guzo sé servio
pas dé moundé coumo lous aoutrés, mais prénio dé
Lutin. Sobè, mous éfons, d'ocous espèços de dioblous
qué bien onciénomén*trevavoun pertout., et trounipavoun toujour oquélous qué lious réndion caouqué
servicé. Ainsi, mé ropélé qué mo grand, mé countavo qu'uno fés oyo ocompa un génté eschoboutou
dé fiéou, et quand Vogué pourta béléou douos houros dé chomi, l'i éscrosavo so pouocho, et mémo l'i
extripé soun fondiéou. Tant mai onavo, tant maï
pésavo. Quêro un lutin chonja en eschoboutou.
Ocodoun té lou fouté éilaï.
« Au diable toun lutin! sou fogué. »
Oquesté, pér tout reniorciomén, foguè douos ou
très viropassos, et li losché uno pétorado.
^
— «Eh bé, oquélous qué gouvernavoun d'éi tén
dé lo Guzo qué vous parlé, éroun toutés dé lutin.
Lovognavoun bien lou paouré puple, pér sé fayre
pourta, pieycé, pér rémorciomén, li fosion pas soulomén uno bessïno.
— « Vô, mous paourés éfon, oquél tén, èro louto-iait exlrohourdénari, et si iéou l'oyo pas vis. sûr
qué pouyrio pas ou créiré. Per tout vous counta cè

�qué sé possavo, n'en fénirio pa?, niais vè n'oïci
un paou én obréja.
— « Dabouor, oquélous lulïu (loui dioblotous dé
loGuzo), quand voulion sé fa pourta per lou poison, li oproumétion : Liberté, Egalité, Fraternité,
Ordre, Sécurité, Economie, Paix, Prospérité et bien
d'aouré. Lou puplé, paouré bougré, qué sobio pas
qu'oeo èro dé lutin, lous pourtavo coumo'n foutraou, et n'én réçobio justé loun countrari dé cè
qué otendio.
— « Ainsi, pér « Liberia », vê ici, mous éton, cè
qué dounavoun loui lutin. Quand lou puple oyo
voûta séloun soun idéïo, lo chambra d'oquélous
dioblous, cossavo soun voté si éro pas pér oquélous
dé lious méno. En 77, n'oyen cossa 80, et én 83,
béléou 23. Piéycé dision éi puplé qu'êro simplé,
borbaré, ignouréntas. Qué loui réactionnaire voulion obouli lou sufragé universel, tandis qu'éro ré
qué iélous qué l'oboulission én cossén ses éléciéou.
Loui réactiounairos, pér respè pér lo liberta d'èi
puplé, oyon pas voûta uno sulo fès pér cossa un1
éléciéou doï lutin.
— « Toujour pér respè dé lo liberta, lou gouvernomén dé lo Guzo envouyavo dé préfès, dé commissaire, dé jondarmo, dé sooudar et mémo dé généraou, émé d'apios, dé réssos, dé birous, dé cougnés
pér esclopa los pouortos d'oï réligiéou ou d'os couvén, et lous foutré défouoro, quand oquélous paouré
moundé vivion vès iélous tronquilés én fosén qué
dé bien én toutés.
Soravoun dé gléizos, et métion lous scélé o lo
pouorto. Goravoun o los coumunos lous frèros et loi
sûr qué sé li espuisavoun pér l'omour d'éi bon
Diéou et d'éi puplé, o énseigna lous éfon, et o n'én
faïré dé bouos et hounestés citoyen. Et quand loui
niairos ou lous pères dé fomillo se li opoousavoun
pér counserva lious liberta, ocoudoun oribavo

�*0o

—

d'hussiers, de commissairos, dé jondarmos, pér
lous ooublija o ocèta dé droulas ou dé droulassos
laïcs, qu'oyon défenso dé porla os éfon dé réligiéou,
dé catéchitné, ou dé bon Diéou. Eroun bien poyas
pér pas fa gron obro, parço qué lous poréns indignas, voulion pas, émérosou, lious boïla lious éfon,
pér n'én fa fairé dé goloupin, d'esfrounlas ou dé
rion qué vaillo. Dé mai, défendion los proucessiéou.
En fait d' aEgolita», tout pér lous laïc, rien
pér lous aoutrés. Quand fosion lo guerro, loui lulïn
sé fosion ploça din caouco préféturo, taou qué dé
noummas Rocho, Glauzel, Fougeirol, et fosion balré
lous aoutrès. Iélous sé chooufavoun.
En fait d'« Ordré, » révoucavoun 620 mojistrats
ou juges din lous tribunaou, parço qué éroun pas
dé lutin, mais d'homés dé sén et d'ordre.
Per donna lo « Sécurita », fosion sourti lous
coumunard dé loi golèros, fosion dé fouortos pénsiéou os pillaïrés, éidavoun ou fovourisavoun loui
voulur, pérdounavoun lous ossocin, lous éncourojavoun ou lous escoundion pér qué lo justicio lous
oguessé pas.
Per « Economie », gospillavoun l'orgèn tant qué
poudion én bostisséii pér escolos dé chostéou qu'oï'on
ni sén ni rosou. Gréavoun dé miliers d'omploi nouvéou, per coufla toutés loui lutin iton goulus lous us
qué lousaoulrés. Emprountavouncountinuellomén,
auméntavoun los talios d'uno monièro vergougnablo ; pouzavouu din los caïssos d'espagné d'éi
paoure ouvrié ; préporavoun lo bancorouto. Envoyavoun l'orgén éi Tonkin!
En fait dé « Paix », fosion countinuellomén batré
et mouri per milliers nostous sooudar én Tunisie,
o Madagascar, éi Combodge, éi Tonkin, toujour
bien luén perqué lou puplé s'én oviséssé pas ton ;

�—

106

—

et per loti eounténta ,1'i dision qu'oeo, s'opélavo pas
10 guorro.
laro, pér lo « Prouspérita », fosion orésta los
fobricos, lous otéliés. Fovourisavoun loi gré vos ;
fosion éntra tant qué poudion loui blas et lous produits de l'éstrongié ; empochavoun lous coucous, loi
sédos, et lous aoutrés produits d'éi poïs dé sé véndré
én d'un prix rosounablé.
Oprès tout oco, loui lutin fosion faïré lious éléciéou os frais d'os counlribuablés ; èro caouso qué
lious coustavo paré dé faïré involida.
Pér omusa lou paouré puplé, et sé foutré dé iél
ni paou ni prou, sans vergougno, lions journaou,
11 countavo ré qué dé sournétos. Ainsi, lious fosion
sériéousomén l'histoiro dé très curas mouorts despiéi tréi mésés, mais révéngus de l'août ré moundé
exprès pèr faïré voûta countro lo Guzo ; d'aoutrès
curas qu'oyon téngu buvéto, qu'on fa brunla uno
chabro blancho tonto vivénto ; d'un ovésqué quèro
véngu o Vouguë (dévio ressé o miéjo nuê, per qué
lou veguessoun pas), pér monuvra couontro lo
Morianno et o Lussas vounté l'oyon insulta.
Pieyssé, pér sé pora dé lo vergougnasso dé poreillos bolivernos, dision qu'èro lous cléricaou qué ou
énvoyavoun o lious gozétos ! ! [Perqué doun li ou
imprimoun, oquélous gron foutrolassés? Sémblo que
vaudrio lo peino d'ona un paou o Vinfourmociéoû ! )
Un Goubélé insultavo l'Ovesqué ; loui journaou
oprès iél.
— « Pér coundonna un paouré prêtré et loui
malhurous qué soulojavo, o créba dé fom, lou
fosion déinounça o faou éi Préfé, pér un métro ou
pér lou pu guzas dé lo coumuno, fosion gis d'énquêto, et escoundion lou nourn d'éi déinounçayré...
Vô'qui. mous omis cé qué sé countoro dé hóuotous et dé vergougnablé o li pas créiré dïn cént ons

�-

107

—

d'oïci. Et pamén. ou vésè, co sé passo coumo'co
vuêi.
Oya doun prou dé sén, d'oraour-propré, et dé
courage pér éscouba coumo chaou oquélous lutin
de St-Prix, Boissy-d'Anglas, Glauzel, Fougeirol,
Déguilhem et
l'aoutré,
Sauvén lo Franço !

(t t juillet i 886. )

Los Obeillos, et lous Chobrillon.
FABLO
Un co li oyo'n bru
Druj'et bien escoundu
Sous uno bèlo treillo
Ero tout plé d'obeillo
Qué trovoliavoun bien et ménavoun pas bru.
Vivion hounestomén
Fosion pas politico
Travoliavoun persén,
Et per gouvernomén,
Oyon lo Rébublico.
Lo Républico I... Oui !
Mais pas'quélo sooumasso,
Bostordasso,
Guzordasso,
Qu'o luo dé réjoui
L'hounesté trovoliour, sa qué li fa dé crasso.
— Vous chaou pas créiré pamén
Ou'oco duressé loutén :
Morianno per fa merveillo
O bésoun déssé pas vieillo

�Dïn cïnq ons per lou mai', ou vésè bien souvén,
Sa pas plus ce que faï, perd tout soun paou dé sén.
— Dïn l'eisson qué vous porlavé,
L'ordré régne toujour
Tant qu'oguèroun récour
Os coussel d'oco pu bravé.
Mais bien léou
Dé bortovéou
Venguèroun counta dé bourdo
Ei puplé qué faï lou méou
Qué foutraou so pleino péou
Préngué boraou pér coucourdo.
SB* « Escouta ; crésè-nous !
Obeillélos
Ton brovétos,
Sén ni meschon, ni jolous,
Mais voudrion
Si poudion,
Déméni vostos oubrétos.
— « Coumprénè pas lou prougrès,
Ninoun vostous 'intérêts 1..
Vésè pas qu'oco's uno vergougno,
Dé suffri véy vous talo bésougno ! !
Qu'uno bando dé moussus,
Iton richés qué goulus,
D'éi tén qu'éïci suza et bévô d'aïgo frescho,
Omoun sans sé géino, iélous suçoun lo brescho.
Dé Bourdoun, dé Couriin, tout lou mémo cobaou,
Bouos per sugna lou bru, et per cura l'oustaou ;
Tandis qu'éici tout lou jour
Soubré los flour los pu naoutos,
Soouta, malgré lo cholour,
Per bien chorja vostos paoutos,
Dé méou rousse
Lou pu doucé,
Si 'co féni pas léou, n'én toumboré molaoutos !
— L'on sa bé qué, moun Diéou,

�Chaou trovolia per viéourá ! i
Mais, chascu d'oco siéou
Déourio monja et béouré ! !
Doun,zou ! anén!
Lou co qué vén,
Grésè-nous, et voûta réqué per nosto raeo,
Véiré, qué dé bouonhur, s'éno fés sén én plaço! »
Lous Chobrillon ansin porlavoun ;
Los Obeillétos escoulavoun,
Et per oousi poriè discour
Toutos courion o lious entour.
Piéi dé maï en mai estounados,
Sé vésion toutos obéouliados
Noun soulomén d'oousi porla ton bien,
Mai 'ncaro mai' dé véir' ocous soutiens
Ton béou et ton lusén qué dé pertout brillavoun
Qu'énjusco lious pórla vès iélos s'obéissavoun !
Car jomaï oyon vis,
Dïn lious petit poys
Lous Chobrillon, ni mémo los Ténélies,
Sé résooudr' o porla mé dé paouros Obeillos 1
Itobé s' oya vis, loï géntos éléciéou
Nou jomaï sèro fa talo révouluciéou
Toutoï los obéillos voutèroun
Per lou porti sans hésita
Et lous Chobrillon sourtiguèroun
En bien bèlo mojourila.
S'oguessia vis per los frigoulos
Perména lou puplé Obeillé,
Faïré cinquanto forondoulos
Chonta pertout soun réveillé ! !
Paouros sïmplos ! Paouros foutralos !
Et coumo s'ovisèroun léou
Qué vénion dé buscla lious âlos !
En voutén coumo d'estournéou.
— Lous Chobrillon réntras uno fés dïn lou brus
Rodicaou, scéléras, et baudo dé véntrus,
Gouinéncèround'abouorsanslomendrévergougno,

�—

110

—

D'ocompa 'n gron ventras roun coumo 'no bou[dougno,
Rosclèroun lo brescho, lou méou
Sans n'én léissa mêm' un moucéou.
Loui Bourdoun indignas dé ton dé gespillagé,
Dé déinounca lou. maou oguèroun lou cou ragé.
Èt d'éi pupl' Obéillé
Défendén i'intérô
Contro ton d'obus proutestèroun
Mais lous Chobrillon s'éilissèroun
El s'empréisséroun vitomén
Per sauva lious gouvernomén
Dé loui métré fouoro lous brus
Perqué sé n'én porlessé plus.
— Los obéillos dïn lious compagnos
Orouvinados dé pertout,
Véguèroun porti lious coumpagnos
Sans pouïré los sauva du tout 1
Mais si lo soutis' èro faïlo
Si subission ton dé malhur
Poudion diré : « Coï noslo faouto !
Perqu' escoustavoun loui voulur?
Oyon omoun dé moundé bravés,
Qu'éroua én tout nostous soutien ;
Ovén préféra restr'esclavés
Dé lo conaillo, d'os vaurien !
Aro, si dé tout bia'i nous ploumoun,
Chaou tout sulï'ri sans mou poussa,
Lous Chobrillon bien prou bounbounoun,
Nosto péou li forion possa !...
Oquélo bando dé monjaïrés,
Los obéillos per escouba
Oyon pas grond esfouor o faïré
Piéféreroun toutos créba !...
— Perqué doun, mous omis, imita los obéillo
Perqu' ovèré ton pôou d'oquel gouvernomén
En d'oquélous farçur fouté m'un co d'estreillo,
Et loui veyre sans bru s'enfila roundomén ! 1

�CAOUQUÉ PLAN OU COUSSEL
Poulitico

O monn ©via, oquest© porfido dé l'Ormognoçon és lo pu linp©ur*aiilo, et Iota
paouré Féçauyrié »é permé ûé ï© rccoumomla © l'wtiénSléou fié tout fiomé sériéoii, patrioto, et c©jiaî»ïé per soun
f ntiéllgénço ou s© poouMltiéou, dé faïré
easueouon per iom bleu dé sous conneitovèii, dé 1© patrio et de 1© réSig-féoii.

CHOPITRÉ I
Plan poulitieo
Lo conaillo o fa un prougrès esfroyons désémpiéi
10 ons, et, malhurousomén, n'én faï toujour dé mai"
én maï.
Per cuexomino dé song fréi touléi loui désordrés,
toutoï loï ruïnos, tou'téi loui désastrés financiers et
aoutrés. loutoï los persécutiéou sauvajos et dignos
d'os païen, toutoï ios impoousitiéou brutalos et co~
pablos d'orouvina lou countribuablé, et lou paouré.
pèro dé fomillo, tout oco oeoumpli per lo pu cro- ~
pulo dé loi Républicos, l'an sé démondo franchomén, dé qués dévéngu l'hounour et lou bouou sén
d'os français..

�Crésè, qué l'y aïo éncaro un rémédi en tout oco t
Oui, bien certainomén, tíy o viln rémédi; bien
focilé, sûr dé i*éussi. Mais chaou pas faïré coumo
ovén fa énjusco iaro ; chaou l'opplica lou rémédi.
Lou paouré Féçouyrié méinajo déngus. Malhurousomén, soun influenço es bien pétitounéto. Voudrio soulomén qué M. lou Comté dé Poris li boïlessé
un paou so plaço, et sé chorjorio dé lo counduito dé
lo Morianno! N'y aurio pas per longlón.
Vooudrio mai' pas ton escriéouré dé lélros, dé
proutestociéou qué on pas d'aoutré effè qué d'omusa
toutés loui journaou péndén 8 jours, et s'ocupa un
paou mai" d'organisa lou porti counservatur partout
en Franco, et lou dirija dé mémo coumo chaou.
Co's uno vrai molooutié, un ovuglomén qué pouo
pas s'explica aoutromén qué pér uno vraie punitiéou d'éi bon Diéou. Nostous counservatur, (volé
diréoquélous qué pouirion dirija lou mouvomén,)
soun toutés dé laschés, dé poourousés, ou dé
égoïslos.
Dé qué fon? Paré, presqué ré du tout ! ! Dé qué
pouodoun faïré ? POUODOUN FAÏRÉ TOUT 1... S'ogis
pas dé voulé, mais dé sé métré o l'obro, dé sé dévoua.
Tout moun plan per oco, vè l'oïci én caouqué
mou. Régrèló d ovèré pas lou tén dé l'i counsocra
un libré éntiè per lou bien expiica. Sério focilé dé
n'én faïré un voulumé ossès gros.
Chaou s'ocupa prumiéiromén et principalomén
dé lo questiéou copitalo, tout én néigligén pas los
aoutros. Tout lou countrari es esta fa énjusco éici.
Pérdén lo teslo si un' espino nous poun, et nous
ocupén plus dé lo boïounéto qué ménaço dé nous
traversa lo péitrino. Nous espuisén dé fouorço et
d'orgén, per dé rien qué pouirén pas soulomén
counserva, et plognén doui har per lo caouso principalo.

�—

I!3

—

Noslous énémis risoun én noui vésén faïré, et on
rosou.
Un Moussu, qu'o un intelligénçc raro, et d'idéios
;
aoutromén proticos qué l'on d'aoutrés, mé disio n
jour, én porlén dé nosté lén :
« Eimogina-vous omoundaou o Poris, un imménsé réservoir, copablé d'inounda touto lo Franco.
M'oquel réservoir l'i o uno bèlo vanno qué pouo sé
lèva paou ou prou, o voulounta.
Oquélous qué ténoun lou manché d'oquélo vanno, coï loui républicain. : Dé téns-én-tén, lo souilèvoun un paou, inoundo n paou dé lo Franco mora!o. Coï dabouord loui réligiéou d'os couvén, loui
jésuitos qué vont péri, et tout lou moundé créido :
Hooï paouro ! l'inoundociéou ! l inoundociéou !!
uno digo ! uno digo ! ! per l'oresta !
Quand lo digo es fénido, et qué lou calmé s'es fa
:
n paou, loui républicain lèvoun tourna lo vanno,
per ri ré un paou mai. Es lou tour dé l'énséignomén
chrétien dïn los escolos, qu'és inounda ; foti lo loïcisociéou dé pertout et cououtro lou vu dé (outés,
et alor tourna énténdré créida dé pertout : Hooï
paouro ! dé digos ! dé digos ! ou tout es perdu ! 1. .
Et, o gron frais, s'espuisoun o faïré dé digos, et dé
digos ton couslousos, qué féniron per los pouiré
plus téné dréitos. Escoloï libres, Universilas cotoulicos, etc.
' Co passo ; lou prumiè tio dé Kindignociéou s'es
un paou otupi ; loui républicain volouu ri ré un
paou maï et lévoun tourna lo vanno. Coï lous héspitaou qué vont li possa ; lou personnel laïc vaï
tout énvohï ; lous estobiissomen d'ossistanço pubiico
von ressé o lo diseréliéou dé lo conaillo.
En mémo tén, déstruisoun lo mogistrottiro per lo
remploça pertout paou o paou per dè coumplicés
dé loguzaillo. Chaou plus dé Christ énd' iinlio.
S'émparoun mémo dé loï.gléisos per los proufana
s

�publicomén. Coï lou brégondagé tout-o-fait officiel.
Et, lous bédigassés dé counservatur dé broma pu
fouor : Hooï! l'inoundociéou ! l'inoundociéou ! ! s'én
perdus ! dé digos 1 dé digos ! ! Et
font toujour
dé digos o gron frais; 'co couménço déjo dé fa tira
'n paou. Loï ressourços s'espuisoun ; lous impôts
déménissoun pas ! Luén d'oqui ! Chaou fourma
d'hespitaou. d'estoblissomén réligiéou, etc., etc.,
etc... Chaou quêta pertout et per touto caouso !
Vê 'qui toujour dé digos o éntréténi !
« Ha ! chaou riré un paou maï ; » disoun tourna
loui républicain ; « Un aoutré co dé vanno, véyré 1
Zou ! soubré lous curas, iaro ! Onén pas vité, mais
sûromén. Couméncén per ménoça caoucous ovésqués; deménissén liour payo ; rooubèn lou paou dé
trotomén d'os curas oqui vount nous faï plosi per
lou moumén, o tout hosar. Poguén gis dé vicaris;
qué los coumunos siajoun éngojados én rien vis-ovis dé iélous ni dé loi gléïsos, mais qué pouodioun
lous émbeslia bien o liour aïsé, én ovén lou 'dréi dé
surveilla liour budgé, dé souna liour componos,
etc., etc.
Et lous counservatur dé couré 1 dé s'éibrosséira
én bromén : Hooï ! hooï ! vite ! vité ! ! dé digos ! dé
digos !... Tout li passo !
Font doun éncaro 'n aoutro digo ; s'escorcinoun
tant qué pouodoun ; soun déjo bien escrosas, bien
pïngrés, mais on bouno voulounta, on lo councienço d'éi dévoir, lo chorita chrétienno, l'omour
d'éi bon Diéou. Ségur qué liour dévouomén es méritoire et odmirablé. Mais quand mémo l'obro d'éi
diablé faï bien soun chomi. Sous ouvriès, loui républicains s'omusoun et risoun sou-capo. On éncaro bien d'aoutrés cos dé vano o douna.
Lo suppressiéou dé los escoloï libres, oprès
qu'auroun dïn 3 ou 4 on féni dé loïcisa los escolos
coumunalos. Lou servicé obligatoire per toutéi lous

�—

115

—

séminaristos. Lo suppressiéou colculado ou graduello éncaro caouqué tén d'os Irotomén dé curas
d'in Jos coumunos, per préppra lo suppressiéou tot a lo d'éi budgé d'os cultés. Gléisos Iivrados éi pouvoir civil, o lo discréliéou d'oï mairos scéléras, etc.
etc. N'én chooudro et n'én chooudro dé digos ! Vaï
bien tant que n'y o qu'uno ou douos o éntréléui,
mais
Et piéi, chaou pas créïré qué n'én volioun soulomén o lo réligiéou, os curas! N'én voloun surtout
én d'oquélous qué los ossoulidoun, loi' digos ; n'én
voloun oï bourgeois, oï richés ! Diéou morci, s'escoundoun gaïré per ou diré et ou monifesta quand
pouodoun ! Exomina bien lo significociéou dé cé
qué sé passo dé téns én tén o lo Grond'Coumbo, o
Décazevillo, o Ghâteauvillain, o Voiron, én Belgiquo, pertout, pertout !
Eh ! bando dé foulrolassés ! qué fosè riré loui républicains émé vostoï digos, es pas loi digos qué
dévion vous obsourba tout-o-fait ! Oco's LO VANO!
Empougna-mé coumo chaou lou manché dé lo
vano; fouté-mé dïn l'esclaouso ém' un bouon co dé
pé y kiou oquélous qué s'én soun rendus mestrés,
et piéi, auré plus bésoun dé faïré ou dé monléné dé
digos ! !
Volé pas diré qué loi' digos qué fosé ou qué monléné émé ton dé générosita siajoun pas dé faïré,
tout éi countrari, soun nécessarios, et sé tout-ofait loua blés dé loi monléné.
Mais l'essontiel, éncaro 'no fés, es pas 'co ! Coï
lou manche dé lo vano qué chaou préné,
Coï

LOS

ÉLÉCIÉOU

qué voui douonoun LOU

POUVOIR.

Coumo l'i ovéni ? Pas coumo fosè toujour !... L'on
n'o vergougno, et l'on n'és indigna ! !

�—

116

—

On fa un paou dé fio dé paillo o l'époco dé los
éléciéou d'éi 4 otobré 1885, et vé' qui tout! Los
éléciéou possodos, rien ; plus rien ! tout és féni !
endurmén-nous !
Oquel systemé, es oquel d'os éfon qué exclapoun
liour booudufo, ou extripoun liour pantin quand
s'én soun omusas cïn ménutos. Li o rien o faïré ! li
o rien o faïré I disè toujour...
Et disè doun qué.li o tout o faïré, et qué li fosè
rien !
Séré miéi dïn lo vérita !
Disoun qué l'i o uncoumita central counservatur,
qué sièjo o Poris. Mo fé, ou disoun, ou crésé, mais
alorsous ténia dé créiré mai qué counsisto én 3 ou
4 gron moussus qué parloun un paou d'oco éntré
iélous, én bévén iiour café... Car si s'ocupavoun
proticomén dé la caouso counservatriço, orgonisorion d'aoutrés coumitas oï déportomén, et surtout
lous surveillorion !
Disoun qué n'ovén vûn coumita, dïn j'Ordécho !..
Et vount'és? Caou és? Caou s'én oviso '? Si co's per
ovèré caoucous homés qué s'énténdoun pas éntré
iélous, qué bouijoun jomaï qué per faïré dé réuniéou o mita escomoutados, coumo fosion o l'époco
dé los éléciéou, réunioun qué servion qu'o sé fa
chouca lous us lous aoutrés, ou o sé fa mesfisa, o
réfréidi et descouroja lous pu volién qué sé crésion dignés dé lo counsulto itori coumo lous aoutrés
Oco's pas lo peino ! !
Disé doun, et rédisé qué s'én dïn lo maï, dïn lou
sa, et qué li sérén toujour, parço qué lous counservatur fon ré. Et foron ré, tant qué lous coumitas
séron pas organisa. Chaou pas oténdré d'éléciéou,
co's iaro qué chaou trovolia, et trovolia countinuellomén .. D'aillur, los éléciéou municipalos, qu'oprèschoun, on un impourtanço copilalo. Et bé
chaou s'én ocupa dès iaro.

�-

117

Eh bé, vê 'ici moun plan ; séguè lou et réussirén,
vous ou gorontissé. Faou qué l'indice en gros ;
pouiré lou perfectiouna.
Chaou un coumila départemental, dirija per un
homé actif, intelligén, dïn lo fouorço dé l'âgé, et
qu'aïo pas poou. Oquel coumita déou essé sensa
ovèré soun siégé éi céntré d'éi déporlomén, vès
Aubénas ou vès Privas. Séro couinpoousa d'un
homé ou dous ou très influent, bien poousa, et très
actif dé chasqué cantoun.
Oquel coumila s'ocuporo :
1» D'éi journal counservatur d'éi déporlomén
per lou rendré intéresson, bien fa et cerchoro o lou
fa gogna dé tout biaï, siagé én li fosén lo propagando, siagé mémo én li proucurén dé troval o soun
imprimorio,
2° Dé lo surveillanço d'os coumitas dé cantoun.
Dé sé téni éi courén dé tout cè qué sé passo dïn lou
déportomén ; dé déféndré lous 'intérêts cotoulis,
etc.
3° Réunioun obligatoiro per toutés loui membres,
o épocos fisos, per sé ronseigna én paou soubré
tout.
Soui lo dépéndénço d'éi coumila déportomental,
chaou dé coumitas conlounal coumpoousa d'un homé dé chasco coumuno d'éi cantoun.
Oquel coumila s'occuporo spécialomén dé cé qué
lï o o faïré dïn los coumunos, (pouodé pas rentra
din dé détail,) dé téni éi courén dé cé qué sé passo
lou chèfé d'éi coumita déportomental, et surtout, dé
correspondré éi journal counservatur én li envouyén sans monca. tout cé qué sé passo dïn los
coumunos, surtout toutoï loi bestigés d'oï républicain, sans n'én léissa possa vuno. Coï los chrounico
localos surtout qué rendoun lou journal intérésson,
et qué lou fon légi.
Enfin, éncaro, chaou dé coumitas coumunaou

�—

418

-

coumpoousas dé maï ou mén dé persounos sûros,
séloun l'impourtanço dé lo coumuno.
Ocous pétis coumitas, séron lous pu impourtaut,
parço qué, es iélous que auron e trovolia lous élétur. Chaou oqui d'homés intrigants, courojougés. et
surtout hobillés, qué rosounoun lous paourés élétur
choritablomén, sansjomaï s'émpourta. Qué sabioun
sé servi dé tout per loui gogna, mémo lo violenço si
chaou (violenço choritablo), mais surtout lo bounta,
lous servicés, etc.
En tén d'éléciéou, dévoun pas monca dé veilla
qué toutéi lous élétur réçabioun dé bouos bulétin,
et o bouon houro. Nosto mauvais' hobitudo, és qué
un jour d'éléciéou, l'i o toujour lo mita d'os élétur
qu'ont pas réçooupégu dé bulétin counservatur.
Qué surveilloun scrupulousomén los urnos. Toutes
loui républicains on bésoun clé surveillanço oqui
dessoubré.
Un aoutro caouso très impourlanlq, copitalo, coï
lo vériiîcotiéou dé loi listos élétoralos quand vèné
lou moumén. Oqui surtout, s'én troumpas et rooubas ! Béourion pas crogné dé poyâ un homé o ton
per jour, per vérifia oco.
Enfin, lou pétit coumita coumunal, déou iel maï
s'ocupa d'éi journal. Lou journal éijourd'huéi, és
dévéngu un armo très impourlanto. Coï 'mé loui
journal conaillo et mantur qué loui républicain
soun pervéngus o gosta lou puplé, o li faussa los
idéïos, o li gora lou respè d'éi prêtré et dé lo réligiéou. Eh bé, coï mé lou journal bouo et véridiqué,
qué chaou coumbalré oquélo funesto influenço dé
10 presso cossibraillo. Fosè doun distribua lou Nouvellisto, lou Journal du Midi (dé Nimés) et surtout
lou journal dé Privas, lou Patrioto. Sous SUR ET CERTAIN qué l'i opa'no sulo coumuno dïn l'Ordécho,
(ocepta béléou d'éi cousta d'Onounay) qué noun sé
11 véndessé au mén 8 ou 10 Potrioto per démïnché,

�—

119

—

si caoucu sé dounavo îo peino dé lou fa distribua
per un éfon ou caou qué siagé, éi sourti dé lo messo.
S'én véndrio mémo 20, parié ! Mémo dé républicain
lou préndrion ! ! Eh bé, laschés, insoucian, perqué
pas préné lo péino dé lou faïré vendré ! !
Supaousé qué dé téns én tén, restessé caouqué
n° invéndus ! Lo bel'ofaïré, qu'o lo fi dé l'oonado
cinq ou siéis homés influent d'uno coumuno oguessoun o sé portoja lo perto dé 5 ou 6 ou 10 fr, per lou
journal, per gogna béléon 50 ou 60 élétur. Li o pas
orgén miéi émpléja.
Coumunica éi journal, ou courespoundant d'éi
cantoun, tout cè qué sé passo dïn vosto coumunéto.
Lou journal dirio soulomén que taou jour o grêla,
ou qué lou tounerro és toumba soubré un pibou,
qu'oco lou faï légi', et lou rén intéresson. Coumo
journal dé défénso réligiéouso et intéresson, chaou
pas éibléda dé récoumonda et dé proupoja lou meillou dé toutés, lo Sémono Réligiéouso. S'imprimo
maï éi Patrioto, vés Privas.
RÉGLOS COUMUNOS O TOUTÉILOUS
COUMITAS DÉPARTOMENTAL, CONTOUNAL ET COMMUNAL

Chasqué mémbré dé canté coumita qué siagé,
déou sé moustra scrupulous counsciénciéousomén
soubré lous point suivant :
1° Eslré exact o sé réndré o toutos loi réunioun.
Jomaï diré : foront bé sans iéou ! Viin dé maï ou
dé mén l Saurai bé cé qué auron décida, l'i onoréi
lou co qué vêné. Si sé d'oquélo méno dé moundé
quésécrésoun toujour inutilés, valé ré. Chaou sé
rendré émé dévouomén, et d'os prumiès, ou bé,
douna so démissiéou.
2° Prou métré émé serment si chaou, d'occepta
(oprès discussiéou) per ovonço, toutoï los charjos
ou missiéou, qué lo mojorita d'éi coumita désignons,

�arémén d'un' impoussibilita absolue, qué pouiré fa
volé, mais sé réndré, si insistoun quand mémo.
3° Point capital, et iton meritoiro qué raré : Socrifia dovonço tout amour propré et caou qué siagé
qué lou coumita désigné én mojorita réguliéromén
cstoblido, per uno founciéou ou uno candidature
quelconquo, l'oppuya et lo sousténi dé toutos sos
fouorços (coumo l'an voudrio qué lous aoutrés foguessoun per sé.)
4° Sé ressora d'éi clérja paroissial, et lou counsulta. Un coumita counservatur qué coumo certains
députas involidas, on poou dé sé coumproumétré
dé veyré un cura, ou dé sé véiré 'mé iel, valoun ré.
Caou voou sé sépora d'éi bon Dièou, lou bon Diéou
aïdo pas. Lous prêtres soun spui réprésentan et
sous counseillés. Chaou pas crogné clé sé moustra
cotouli, et clérical. Coï lou pu bel d'os hounous.
Los caousos n'én soun én d'un point, qué sourtirén
d'éi mauvais pas qué lou jour qué lou clerja prendre ouvertomén lo directiéou d'éi mouvomén électoral.
5° Trovolia, ògi toujour ! Mémo, et porticulièroén défouoro dé los épocos d'éléciéou. — Coumo
vous ou disio dinc'uno Chronico patoise ; én trovolién l'on gagno, et dïn 2 ou 3 més dé conipagno
éiéctoralo, s'es counverti maï dé counservatur, qué
dïn quatré on dé calmé. Perqué? Parço qué ovén
trovolia émé loui journaou et tout.
6° Veilla o çè qué, per tout' éléciéou, lï aïo toujour dé condida counservatur mémo dïn lous poïs
lous pu mauvaisos. Séré botu? li faï rien, l'omorir
propré, ni o gis per oco, perdè gis d'estimo dé déngu ;
éi countrari, lo gogna dé toutés, mémo én essé botu.
Loui rougés se présentoun bé, et co's coum'oco
qu'en féni per oriba pértout.
Vèqui mous omis, un petit résuma dé moun plan
poulitico. Si voulia lou protica, sauvoria lou poïs

�et lo réligiéou dé lo dépéritiéou ; sauvoria vostos
fourtunos. Perqué ou foria pas?Chaou qué Jou
mouvcmén couméncé d'éntucon. Coutnénça lou
doun dïn i'Ordécho. Qué caoucu prénio l'inilialivo
dé pnfuvouca uno réunioun noumbrouso entucon,
pér dícida sériéousomén loi modificociéou qué l'i o
o faïrî dïii lou fanlômé dé coumila qu'ovén, afin dé
lou porfectiouna, ou lou moudifia tout-o-fait si
chaot. Lou déou pas s'oresta o lo susceptibilita déi—
rosounablo dé Pierré ou Paul. Qu'oquélous qué
volom ré faïré, aïoun au mén lou bouon sén dé
pas éntroba lous autrés.
Viêy l'insoucienço et l'inoctiéou soun uno fauto
imperdounablo.
CHAPITRE II.
Caoucous eoussél poulitico.
lou Féçouyrié sa prou qué es pas o iél o douna
découssel os aoutrés, mais, qué voulè ? es talomén
indigna dé veyré que déngus faï ré per lou bien,
qiÈ sé forio voulountiè coupa lo testo si' co dévio
prauvouca un mouvomén généroux vers lou bien
désoun poïs et dé lo réligiéou.
Toutéi Texcusoron, ou espèro, en cousidérén so.ï
baionos intéuciéou, et én sé persuodén qué parlo
pss pér iél. Sous intérêts persounel, soun loui
d(riès ménoças.
Vaï doun, én paou dé mous douna caoucous
pkits i-.oussel : 1° Oï bourjois ; 2° Os industriels ou
oumerçan ; 3° Os curas; 4° Ei puplé éisa ; 5° Ei
jetit puplé.
§ i. oï

BOURJOIS.

Loui bourjois, dé cbustumo, soun loui richés ; et,
mrdinariomén, soun lou moundé influent,

�Goï doun o iélous qué révè dé dréi, dé préné
l'initiativo d'éi mouvomén. Dévoun sé bouléga, et
fa m-orcha lou rouagé. On loui soou, co lious es
coumodé.
Dévoun sousténé et éïda toutoï loi bcuonos
uvros, surtout l'uvro ÉLECTORALO, qu'és lo baso dé
tout. Arémén caouqué Moussu ou doumisèlo célibatairo, qué suffi qué colculoun et sé counteitoun
dé n'ovèré o paou près prou per sé suffi énju;co lo
fi, chaou pas, bien sûr, éntoména lou copilal, mais
tout lou révénu déou servi o lo caouso dé Eiéou.
Iel ou réndro bé, et l'orgén pouo pas restré miéi
empléja vuêi, qué per lo défénso dé noslo foi. dïn
nosto paouro Franco.
Si dévoun fa lo charita én tout lou moundé,dévoun s'interdiré absolomén, et défendré o lour
doumesticos, dé jomaï sé fourni per rién, Véiiow
républicain, caou qué siajoun. Et dire què presqt'én
diinlio, fon otenciéou m'oco ; éi countrari 1 Régo-da
'n paou cè qué fon loui républicain, et véire si
soun ton couano! Qu'au mén si fosén pas mai, n»us
fasioun pas foutré dé nous aoutrés.
Saï pas doun v'én oquélo grosso bestigé, qué cé
qué souor d'os fournissur républicain ou éigonaiu,
es toujourmeillou ! Et pardi, si véraï èro, voui diio
qué vé dé cè qué léissa tout gogna per lou roncgé
véi vostous omis 1 lious préne jomaï rél !
Poulitesso, offobilila digno, chorita émé lou péit
puplé, surveillanço d'os fermiés et d'oïdoumesticis,
én fait d'opiniéou, tout oco es nécessari. Dé qié
qué n'én disia, loui républicain soun lous piiis
ennémis dé vostous intérêts et dé vosto fourtup.
Aïdoun counlinuellomén oquélous qué voui lo vcloun gora.

�—

§ II

123

—

OS INDUSTRIELS OU COUMERÇAN.

Sé souvén o paou près dïn los mémo situociéou
socialo qué loui bourjois, et poudé vous oplica cè
qué liour éi di.
Si fosé faïré d'imprimas, taou qué circuiairos,
factures, etc., oya au mén ossés d'édéïo per fa trovolia l'imprimorio d'éi journal counservatur, ou au
mén un imprimur bienpenson.
Généralomén, vous aoutrés ovè toutés lous défaou
imperdounablés dé pas tria vostous émplouyas et
ouvriés. Fosé provo tout o fait dé countrodiciéou
inexplicablo, per pas dire dé monco dé sén. Voulé
qué vosté coumerço, vost'industrie marché, prouspèré bien, et ovè lou 4 cinquièmo dé vosté persounel qué per sos idéïos et soui votés poulitico es
tout-o-fait couontro. Vous amo ton, qué si sé voui
mémo persounellomén candidat, voutoro et foro
voûta couontro vous! Vous prén per on gron foutrolas, vô' qui touto so récounéissénço.
— Disè : mais chaou qué toutés trovailloun, qué
gagnoun liour vide! Coï véray, mais, caou vous
ooublijo vous, m'oquélo chorila ? Fosé chorita per
lou diablé, vé' qui- tout. Qu'anoun trovolia, gogna
liour vido vès oquélous qu'on liour counfianço, et
choousissé per vous oquélous qu'on lo vostro !
— Dise : Mais chaou pas géîna lo liberta dé déngus 1 — Préeisomén ; et coï lo vostro, éici que
dévè géina lou mén ! et dévè diré o vost'ouvrié :
« Siés libré dé voûta coumo volés ; et iéou soui libré
dé fa trovolia caou volé. Et bé ehoousi én touto
liberta ; volé vés iéou qué dé moundé qué soun
per loï bouonos idéïos.
— Diré : Mais, mous coulégos voloun pas faïré
coumo'co !... Etpiéi? qué signifio' co ? Béléou vosté
coulégo di lo mémo caouso dé vous ! Ocouménça

�voui mémo, ténê bouo, et vous ocupa pas d'os aoutrés, sinoun per miéi faïré qué iélous.
— Diré : Mais, cossoron los éiéciéou caouso dé
pressiéou ! — Tant que voudron ! Dès fés si voloun !
Es-qué sé géinoun ton, iélous? Quand auré rien
qné dé bouos élétur dïn vostous emploi, auré pas
bésoun dé fa pressiéou per bien fa voûta 1
— Diré : Mais, co's un ouvrié que sé pouo pas
romploça ! Es lou meillou ! — L'i o rien qué lou
bon Diéou, qué sé pouo pas romploça ! — Per lous
homés, au vèsé quand mouoroun, si sé romplaçoun
pas! ..
Oïa bouono voulounta, et sia pas 'd'homes dé
paillo ; au mén voui respétoron.
. os

§III

CURAS

Eici, moun rolé es tout-o-fait desploça, dé vouié
douna dé coussel. Mé permettréi doun caoucos
questiéou. Li respouudron coumo voudron. Per
oquélos qué iéou respouondé quand mémo, jujoron
lo respouonso o liour aïsé.
Lous curas, soun lou gron pouén dé miro d'os
franc-maçoun, et dé toutéi lous odéran d'éi diablé.
Loui journaou surtout soun toutéi romplis chasqué
jour dé calomnies, dé solétas o lious odresso. L'i o
pas biaï, pas obouminociéou qué noun empléjoun
per lous fa décounsidéra per lou puplé ou n'èn sépora lous paroissien, mémo hounestés. Malhérousomén, l'on s'oviso qué trop qu'oco produit soun effè.
Co's talomén véraï, qué jomaï lous curas éroun
esta ton o liour aïsé qué vuêy, per vouyoja tronquilès. Quand soun én vagoun dé chomi dé fère,
liour es focilé d'estré pas géina, si voloun. O los
stociéou dé lious parcourt, on que dé sé moustra o
lo pourtièro ; tout lou moundé fugis, mémo lous
counservatur.

�Eh bé, perqué lou journal d'éi diablé vén per rovoja lou troupéou, lou pastré d'éi bon Diéou déou
proupoja et éncouroja loui bouoï journaou, loi
bouonoï lecturos.
Dé qué déou faïré un cura, quand es oloca dïn
lou journal d'éi diablé ?
Si es olaca persounellomén per dé caousos qué
n'én valoun pas lo peino, per dé ridiculisociéou insignifiantes, qué fon qu'humilia 'n paou soun
omour propré, faï bien, sou mé sémblo, dé rien
diré, dé pas respouondré du tout, mesprisa los insultas, coumo dit l'Evangile. Si respouon, s'espaouso o sourti dé so dignita, et surtout o faïré lo
vogo d'éi journal radical, bien hérous dé n'én proufita per fa bru et réclame Si co's lo réligiéou, los
obros cotoulicos, etc., qué soun otocas, oh I alor,
pas dé méinojomén ; respoundé émé calmé, moudérociéou, énergie et couragé. Ovonça rien qué noun
siagé bien prouva : fosé vous éida si n'ovè bésoun,
et si n'én vaou lo peino, sobè caou dévé counsujta..
Crogna pas dé signa mémo, si chaou. Loui républicain vous respoundron, sia n'en sûr, 'mé d'iusullos persounellos. Li fosia pas otenciéou ; respoundia qu'o lo caouso discutado, sans vous escorta
d'oqui
Ovè piéi lous tribunaou, én cas plus gravé, mais
voui n'en servia lou mén poussiblé. Eijourd'huêi,
gaïrébé toutéi loui jugés ou employas dé justiço,
font sémblon dé voui déféndré, mais troboun jomaï
vostous insultaïrés si lous odusè per voui mémo
dovon lioui barro. Gon dé curas ossocinas dïn l'onnado? Gon on trouba et puni dé lious ossoeïn? Gis;
pasUn
viïn.
moussu dé vès Choouméira mé countavo doriéiromén, qu'un uoumma Léon Courtial dé vés
Son-Logié onavo insulta toutéi lous ons Moussu lou
cura dïn lo nuê, lou ménoça, exclopa los pouortos

�et los fénéstros, enfin tout cé qué l'an pouo faïré
per mérita lo golèro. Poréi qué l'on coundonna
douos fés par défaut, o siéi més dé prisou, et qué
n'o gis fa éncaro. Lou pouodoun pas trouba. Sé sa
bé qué trovaillo dïn 1'intervaHo éi Couirou, ou vès
iel, ou vès Moussu Orzéliè dé Choouméira, mais ona
lou quèré 1 Si èro un chossaïré os qu'ïnsous, sûr que
lou moundé sé géinorion un paou miéi per lou déinounça oï jondarmos.
Co's per diré os curas : Fosè rien dé coumprouméton, et, déféndè vous voui mémo.
Dïn lou ministèro. Lou voté, est-y un acté respounsablé
Oquel qué vouto, déou-t-y sooupré
si faï bien ou maou, ou bé déou-t-y sooupré qué
soun acto dé voté es pas indifférén o lo réligiéou ?
Si déou sooupré qu'én voulén per un ennémi dé lo
réligiéou faï maou, lou prêtré pouo-t-y én counscienço sé dispénsa d'instruiré soubré oquel point
mémo énchairo ? Si voûta maou, co's un pécha certain, et gravé, est-y pas nécessairé d'interrouja
d'oco én counfessiéou, et oquel qué voudrio pas rénouncia o voûta maou, es-t-y permés dé l'odmétré
mémo o lo coumunioun dé Pasco ?
Co's pas moun ofaïré, mais, paousé lo questiéou,
et fénissé én disén. qu'o moun pétit ovis, lo questiéou poulitico es dévéngudo uno questiéou essentiellomén réligiouso, et qué lous curas soun ooublijas dé s'én occupa.
§ IY. El PUPLÉ EISA.

Lou publé éisa es oquel qu'o lou maï d'influenço.
Véi tout lou moundé, richés et paourés ; faï morcha loi massos. Es ourdénariomén lou pu rusa, én
fait d'octiéou poulitico.
Déou froternisa émé toutés, per bien estudia lo
situociéou. Déou fréquenta loui doutousés ou indif-

�férén, et pas loui loscha jomaï. Déou surveilla toutoï los finessos d'oï républicain, per loi" déinounça
discrétomén éi coumita d'omis, et n'én proufita. Ei
d'oquélo classo surtout qué chaou orgonisa lous
coumitas dé los coumunos.
§ V. ÉI PÉTIT PUPLÉ.

O bésoun dé bien coumpréné qué soun intérêt es
oquel d'éi riché, dé l'industriel, et qué n'auro toujour bésoun. Pouo véni riché, iel mémo, mais émé
lou troval, Ford ré et l'économi. Sans oco, es toujour
esta et séro toujour malhurous.
Déou sé déféndré quand otacoun sos idéios counservatriços. et rosouna sous coulèguos et omis, tant
qué pouo. N'influençoro toujour caoucûn, si sa bien
sé li préné.
CONCLUSIÉOU FI NALO
Chaou pas s'éndurmi, ni sé counténta dé porla
dé plan, coussel, etc. Si fosion I si dision 1 caou sa
si ! caou sa nou !... Zou ! o l'obro, o l'obro tout dé
suito, et tout d'éi bouo. Lou prumié qué préndro
Finitiativo auro fa un obro essentiellomén patriotico
et réligiouso. Toutés dévoun lou ségré.

�UN PAOU DÉ TOUT
Ç© qué c©is4»Mîo Moussu frlmoniiiso
©s© véraî, omaï Vu ou ré-

I*erqué Tissés pas o lo mcsso vuêy,
Pierre?
Coï lo quesliéou qué poousnvo 'n jour o viin dé
sous paroissien, Moussu Corlal, cura dé Logorço.
— Ah! coumprèné, Moussu lou cura, sén o lo
grond' préisso d'oï mognaou, et
coumo voulè
qué l'an fasio ?...
— Et vont bien, toui mognaou ? Soun ovonças?
— O! Moussu lou cura, m'én porlé pas! lous éi
jitas dovon hier; on toutés créba dé lo pébrino.
— Tam pis, rnoun omi. Et dé qué t'ocupès iaro ?
— Ou vèsé, faou paré.
— Fasés paré, et disés qu'as pas lésé d'ona o lo
messo ?
— Per ovèré pas lésé, disé pas 'co ; soulomén
qué d'éi tén dé lo préisso d'oï mognaou, l'an es
sénsa ovèré pas lésé. Coï lo modo, moussu lou
cura !
— Coï lo modo ! ! Caou Jo faïto. siouplè,. oquélo
modo ? Es pas lou bon Diéou ségur?... Aitén ! anénl
moun Pierré, o lo messo, dé suito ! Lo modo et lou
bouon sén es qué chaou ona o lo messo toutéi lous

�—

129

démïnchés et festos dé l'onnado, quand l'an pouo ;
et én sé géinén un paou, l'on pouo o paou près toujour, mémo d'éi tén d'oï mognaou. Lou pécha dé
monca lo messo, es iton bel, et mérito iton l'enfer
oquesté moumén, qué canté démïnché qué siagé
din l'onnado. Daillur, ou vésés, lous pu én rétar
dïn liour obro, soun pas, dé coustumo, oquélous
qué von o lo messo.
Dovos qué dé lo monca, chaou toujour bien exomina dïn lo counscienço si lou bon Diéou réçooupro
nostos excusos coumo noui los fosén nous aoutrés,
et si co's pas pu Iéou lou monco dé foi et dé bouono
voulounta, qué lou monco dé lésé qué nous faï néglija uno ton impourtanto ooubligociéou.
PROCVEBJBÉ

Caou s'oceuso,
Diéou l'excuâo.
II

Ou «g IiSsieiros «lé choaiii-clé-fcré
PRUMIÈIKO. — Chooulia dé vés Maoubouo, onavo
o Besséjo. Per s'ocourchi, venguè préné soun billet
o lo garo dé Gonièro. « Un billet per Besséjo, siouplê, moussu! »— « Qu'elle classe? » — .&lt; Ah !
moussu, m'én souénté pas bien éi justé, lo mémoiro
o un paou boïssa. Mais, crésé qué soui dé 58. Ténê,
Piéoufrisa èro dé lo mémo classo qué iéou ! »
SÉGOUNDO. — Oprès oquesté, s'en présenté 'n aoutré, qu'oribavo tout suzon dé vès Brahï. «Un billet,
siouplô l'homé ! » —- « Pour qu'elle destination,
Mossieu ?» — S'odréisén o Chooulia : « Dé qué
voou diré « Pour qu'elle destination? » — « Voui
démondo vounté voulè 'na ! » — « Mais, sè bien
quériéou ! ! Vaou én Olais, pardi ! can couosto? »
9

�—

138

— « Voilà, c'est 38 sous 1 » — « Jan foutré, mais,
voui douoné mo protico, ou foré bé béléou per
mén !» — « Nous n'avons pas le temps, voilà votre
billet !» — « Ma, l'asé foulo qué lou véndè bé cher
vosté cortou ! »
TROISIÈMO. — Lo vieil lo Goutoun, oprès ovèré
émé soui bortovéligés, émbestia miéj' houro lous
empléjas dé lo garo dé Ruoms, òro én vogoun per
véi Mouiièro. Lou trïn oriba o destinociéou, un
vouyogur qu'èro dïn lou mémo coumporlimén, li
faï : « Mais décéndé pas, mo bravo fenno?... » —
« Oh ! 'na, moussu, sia tronquilé ! Soun pas ton
coumplosén ; si voloun qué décéndio, qué vènion
m'ou diré ! Tanpis per iélous ! »
QUATRIÈMO. — Lou paouré moussu Bico dé vès
Sonzou, viel dé 97 ons, oïo près soun billet per Aubignas, et oténdio osséta soubré lou bon d'éi trotoir. Lou trïn sé mé én marcho. « Mais vous ne
partez pas? » — « Si, mais, oténdio qué m'émboJessia ! »
CÏNQUIÈMO. — Lo mèroTouméto. dé vés Son-Laurén-én-Couirou, voulio porti per Bolozu. Onè doui
jour d'ovonço trouba lou chèfé dé garo dé Villonovo : « Bonjour, moussu, parté oprès déman per
véi Bolozu, et véné réténé mo plaço. N'y auro vuno
au mén ?» — « Ah ! vous faites bien de venir ; et,
encore, je ne sais pas trop si vous aurez une place,
c'est pas tant sûr,, je vais vous inscrire. »
Enfin, lou dimar, lo mèro Touméto dovolavo dé
vés Son-Laurén lou bouon jnoti dovon jour, et
oribè o io garo én boufén coum' uno lébréno.
«Disc, moussu, n'y auro vuno plaço? » — «Eh
bien, ma pauvre femme, nous verrons ça tout à
l'heure ! Mais aujourd'hui il y a beaucoup de monde ! » — « Oh ! mais, moussu, iéou pamén qué l'oïo
réleugudo dovon hier! » — * Que voulez-vous que
j'y fasse? Je ferai bien tout mon possible!... 11 y a

�bien toujours uu compartiment pour les chiens qui
n'est pas toujours au complet, si ça ne vous faisait
rien, en cas qu'il n'y eût pas place, on pourrait
vous caser peut être là ! » — « Ona, moussu, pourvu qué mouordioun pas, co mé faï rien ! »
Lou trïn oribo. Oh ! proco ! mai l'y auro pas gis
dé plaço 1 co's tout sora ! !
Opres ovèré bien ri o lo garo, foguèroun mounta
lo fennéto, pas émé lous chis, et pouguè sé gondi
dovos soulel éntra.
III

Un uel qué va on ré.
(Imita d'éi Journal du Midi.)

L'i o pas bien Ion tén qu'éiço es oriba vès un
merchand dé Nimés.
Véi rénlra dïn soun mogosïn dé bouon moti, uno
damo, qué l'i di : « Moussu, éi perdu un uel despiéi
caoucos onnados et voudrio qué mé n'én véndessia
viin dé véyré per lou romploça. » — « Voulountiè,
di lou merchand. Ténê, choousissè... Vê n'oqui
viin qué m'o l'air dé bien ressembla o vost' aoutré.
Sé couneyssoro pas du tout, l'an l'i véi gis dé diférenço... Et lo damo s'en vaï én disén qué poyoro
quand l'aufo pourta caouqué jour o l'essaï.
ïréi jour oprès, oribo tourna : « Vèné, moussu,
vous poya moun empléto d'oquestoui jour. Mais foguèré uno bien mauvaiso pacho !» — « Et perqué
doun modamo? » — « Et pareo qué l'uel qué mé
béiléra m'es tout-o-fait inutile. Ei éissoya plusiur
fésdé sora moun aoutré, mais, pasmouyén ; l'i vèsé
pas maï qué dé péjo ! Oh lou paouré co !

�—

132

—

IV
D'él mémo.

Virobirou dé vès Freysséné, én ovèré pas d'aïgo
proché dé soun oustaou, oyo ochota uno poumpo
vès Aubenas. Gountén coum' un réi : a Vaï, Madéloun, aurén d'aïgo, oquesté co ! vasés véyré » diguè
o so fénno.
Estobliguè so poumpo, et poumpo qué poumporas ! poumpè un jour éntiè, pas no gouto, sinoun o
soun front.
Lou dissaté o vénén, l'énlournè vès lou merchand : « Ah ! copounas, l'i diguè, m'ovè troumpa,
voslo poumpo vaou ré ! » — « Mais si, es bien
bouono ; béléou lo sobè pas ploça !» — « Eh bé !
ténô, essoya-lo vous, oqui, veyrési réussiré miéi ! »
— « Mais bougré dé simple, mos poumpos font pas
l'aïgo, chaou qué l'i âgé un pous ! » Et Virobirou,
drubio d'uêou qué n'én révénio pas ! »
PROUVERBÉ
Caou perd l'àsé et trobo lou bâ,
O pas tout perdu.

V
lléfoiir d'él service.

Pétofi èro révéngu despiéi paou dé soun coungiè.
Servio d'éi tén dé l'etnpérur, quand sé fosio 7 on.
Dè rétour éi pois, choguè s'ona counfessa; lo moma
ou voulio, et oïo bien rosou.
L'i onè dounémé caoucous us dé sous comorados
qué couménçavoun dé riré un brisou. Sé soqué dïn
lou counfessiounal, et, dïn cïn méuutos'co fuguè
vira. « Oh ! d'oquél couqui ! li diguèroun sous

�—

133

—

comorados, coumo lu as léou fa'co I Mais l'an dirio
bé que té counfessés toutés loui 8 jour. »
« Oh maïs, chaou pas qu'oco vous eslouné ; dé
çè qué m'én resto, n'i aurio bé bien per régola uno
dévoto quinzé jour l
»
VI
Iiou

confia

Moussu Chobéstrédé véi Lussas èro bien molaoulé,
et, mondé quèré lou médéci vès Aubénas. Lou médéci oribo, lou soundo... Et m'oco, d'é qu'ovè pèro
Chobesiré ? Voslé véntré vous faï maou ?» —
« Pas ton moun véntré que moun estouma ; ténô
toucha'n paou oqui 'quélos eouostos coumo coï dur.
Vê, i'opéii vaï pas ; mongé ré ! » —« Eh bé vê,
diguè lou médéci, vous chaou sans mai torda,
monda vosté vorlé véi Val, quèré' no caïsso dé 25
bouteillos d'aïgo minérale Veyré qué l'opéti véndro o mesure qué lo béouré et, goriré ! » —Qué mé fosé dé bé, moussu, ou foréi, ona I » Lou
vorlé fuguè lesté, et l'aïgo minéralo tordé pas d'oriba.
Lou surléndéman, lou médéci tourné veyré soun
molaouté: « Em'oco, pèro Ghobestré, coumo'co vaï,
vuêi?... — Pas gaïrébien, moussu, pas gaïré bien.
Vost' aïgo minéralo vaou ré du tout, douono lou
coufligé? — Quénou béléou l Veyré que vous foro dé
bé ! » — « Veyré I veyré ! Disè bé vous, mais ou éi
bé vis ; l'éi touto ochobado, et m'o douna lou
coufligé ! »
— «Coumo? l'ovè touto ochobado?... Es pa'
stounon, qu'oïa lou coufligé! Ma l'aïgo dé l'Ordécho voui lou dounoro lou coufligé, si n'én bevè' no
cournudado éi co!

�VII
Lou bain dé siégé.
Quïnchochi dé vès Baï èro molaouté, et lou médéci li diguè : « Vê, goriré bé. mais, vous chaou
préné un bain dé siège.
Lou léndéman moti, lo fenno oribo vés moussu
lou cura, pér ochota' no quïnzéno dé cierges, faï
osséta soun homé bien coumo chaou soubré soun
fautur, ocompo ou émprounto toutéi louschondéliès
qué trobo, et oluèmo sous quïnzé ciergés o l'éntour d'éi molaouté. D'éi tén qu'oco flombavo, et
qué l'aoulré èro osséta, qui sans riré, lou médici
rentré : « Mais, d'équé mé fouté qui, diguè o lo
fenno, lou voulé buscla c^um'un coïou vost'homé ? »
— Mais, moussu, m'oïa bé di dé li fa préné un bain
dé ciergé? Co sé faï pas coumo'co ?
« Voui démondé'n paou, si lou médéci rîguè !...
En sourlén dé vès Quïnchochi, sén vaï vès un
aoutré molaouté qu'oïo un plurèsi, et l'i oïo ordouna los songsiios : « Ona pas miéi vuêy, Quinchou ? Los songsiios, vous on pas fa dé bé un
paou ?» — « Oh 1 tout lou countrari, moussu, m'on
fa qué dé maou ! 'Co mé pêèêso, o moun estouma !
si sobia ! Mai voui n'ossuré d'uno que co's bien
paouré? » — « Vounté soun, moun omi?Fosé veyré
coumo los ovè ploçados? » — « Eh bé, moussu, mo
fenno mé los foguè rousti o lo podèlo, et los éi
monjados én mé fourcén un paou !... *
PROUVERBÍ
Orgén payo tout.

�—

13»

—

IX.
SLou péilt Nénéon.
{Sovrnéto).

Oïo pas bouono mémoire-, et quand onavo' ntucon faïré 'no coumissiéou, éro, raré si lo fosio bien.
Un jour so moma lou sounè, dé bouon moti, et
l'i diguè : « Escouto' ici, Nénêou, éi bésoun qué
m'anés fa 'no coumissiéou o lo vilo. » —« Voulountiè, moma, l'i vaou !» — « Mais, sïmplounas. otén
au mén qué té disio cè qué lé volé faïré oduéré ! —
Vêjo' qui moi douos païros dé lunéto. Los pourtoras véy l'hoiiougiè, et l'i diras qué garé lou veyré
d'oquesto, qu' és pas rou, per lou métré o lo plaço
d'oquesté; coumo n'y o viin dé brisa én chasco pa'ïro,
'co foro qué loi douos n'én foron Uno bouono. Sans
oco, moun omi, l'i vésé plus per pétossa lou kiou
dé toï braïos !
Iaro, escouto-mé bien. Coumo siés ton éiblédous,
té chooudro, tout lou Ion d'éi chomi diré coum'éiço :
« Qué dé douos n'én fasioun qu'nno. Co té ropéloro
qué volé, qué dé moï douos trassos dé païros, mé
n'én fasioun uno bouono. As coumprés?
— Oui, moma ; co's éntendu.
— Eh bé. par vité doun.
Et lou pétit Nénêou portigué, et, tout lou Ion d'éï
chomi, sou disio : « Qué dé douos n'én fasioun
qu'uno ! Qué dé douos n'én fasioun qu'uno ! etc.
Oyo pas morcha 200 passés, qué troubè un home
o soun chon qué séménavo dé rabos. En énténdén
oco oquel homé té li toumbé dessoubré os co dé
gaoulo : « Dé qué disés, copounas? Vos qué dé
douoï rabos qué sémèhé n'én cueillé qu'uno ! Démondo perdou !...
--«Oh! léissa-mé ! léissa-mé qué li tournoréi

�—
M

136

—

pas ! Coumo chaou diré doun ? Chaou diré : « Qué
n'y aïo dé chorados !
— Et lou paouré Nénêou countuniè soun chomi
én disén : « Qué n'y aïo dé chorados !
— Un paou pu luèn, récountré un convoi. Onavoun éntéra uno paouro fennéto bièn régretado péchaïré. Et lou pétit loujour per pas estré distrait:
« Qué n'y aïo dé chorados !.,. sou disio. »
Té li toumboun déssoubré : « Dé qué disés, malhurous, vos qué n'éntèroun dé chorados.
— Léissa mé, qué l'i tournoréi pas I Coumo chaou
diré? — Diras : Lou bon Diéou âgé soun âmo. —
Et Nénêou morchè én disén : « Lou bon Diéou ayé
soun amo !
'Co duré uno cénlénado dé pas, et récountré un
excourjaïré quétroïnavo 'no rosso qu'onavo espéla :
« Dé qué disés ? Mauvais sujiè ! Atén un paou vaï,
qué iéou lé foréi porla coumo chaou 1...
— Et li toumbé mai déssoubré os co dé bostou ;
lou paouré droulé èro o mita éirosléla... O perdou 1
perdou !.. Coumo chaou diré doun ?...
— Diras: « Rébaloun uno rosso. »
— Et lou petit Nénêou countuniè soun chomi én
disén : « Rébaloun und rosso. »
— Pasdéchanço! lou paouré droulé! Coumo
oribavo proché d'un vilagé, récountré uno fermalio. Lou nòvi ménavo so nôvio per lou bras bien
hobillado d'é blanc, et Nénêou toujour: « Rébaloun
uno rosso I Rébalonn uno rosso !
« Ah ! toco té, vaï bougrotou ! té forén loïsa.
Poulissoun qué siés ; l'on parlo coum'oco dovon
uno novio ? » — « Oioïoïoï ! léissa mé paouro ! ou
diréi plus ! disè-mé coumo chaou d'iré:
— « Chaou diré : Ansïn n'én fasioun toutés.
— Et Nénêou filé tourna én disén : « Ansïn n'én
fasioun toutés ! » Un paou pu luén, récountré 'no
bando dé moundé qué courion ! qué bromavoun !

�—

137

—

— Onavoun per tua un' incendie qué brilnlavo 'n
oustaou..,
Sans sé déslourba Nénêou countuniavo : « Ansïn
n'én fasioun foulés ! Péchaïré ! lou mouquèromi
éissuca !
Coumo voulé qué disio! dé pertout mé baloun !
N'en pouodé plus!... — Té chaou diré :
« Lou bon Diéou Festoufé !...
Et Nénêou countinuè éncaro, én disén : « Lou
bon Diéou l'estouffé ! » Pu luén, récountré un home
qué juravo coumo 'n païen, parço que poudio pas
réussi o métré fio o soun four. Los olumétos éroun
d'oquélos d'éi gouvernomén, et l'i oïo pas mouyén
dé los. fa prèné. N'oyo déjo gosta douoi boitos dé
dous soou. Et Nénêou toujour : « Lou bon Diéou
Testoufé ! »
Paouré droulé, péchaïré ! N'oguè viino ooureillado !. .. « Perdou ! perdou ! léissa-mé ! coumo
cbaou diré? » — « Té chaou diré : Fio, fio, fio, per
oque! traou ! » Et Nénêou morchè pu luen én disén : « Fio, fio, fio, per oquel traou ! » Coumo
onavo oriba dïn lo villo, véguè un homé ojossa
dîne' un récaïré, sous uno muraiilo
« Dé qué
disés? insoulén ! » Et sé lève per li couré oprès,
Mais soi' bravos èroun toumbados os pès, 'co l'énfériavo, et lou pétil Nénêou lou foguè couré tout én
chomiso énjusco vès lous prumiés oustaou. L'home
qué s'ovisé qu'ero pas én léngudo dé coumpagno,
quand pouguè oropa lou petit, n'oguè vergougno,
mais enfin vouguè sé vénja quand mémo, et oui !
lou sabounavo ! « Oh ! perdou ! perdou ! ou dirai
plus ! coumo mé chaou diré? &lt;&gt; — « Chaou diré :
Qué déngu rien n'én vésio ! qué déngu rien n'én
vésio ! » Et Nénêou oribè vès lou pétossaïré dé lunétos én disén. : « Qué déngu rien n'én vésio ! »
Oquest' homé cerché prou o sé la miéi explica ;
mais lou pétit sobio pas l'i diré ré mai', dé lo part

�dé so mèro, qu'éiço : « Qué déngu rie» n'én vésio !»
Alor, prénguè loï douos païros dé lunétos, gorè
lous quatré véyrés, et loui romplocé per dé moucéou dé fèré blanc.
Nénêou oribé 'mé so coumissiéou véi lo moma,
qué lou fouité bien, mai" disoun qué lou fouito
'ncaro.
X
Lous endurci*.
Poréi qu'onciennomén l'i oyo pas gén pu otestas
qué loï gén dé véi lo Chocouloumbo.
Un jour lou viel cura préchavo soubré l'enfer,
mais, coumo sobio qué 'co lous touchavo qué tout
justé, oïo douna l'ordrééi sacristain d'oquél tén, dé
sé téné soubré lo vouto dé lo gléiso, vis-o-vis lou
traou fa per lo suspénsiéou d'un lustré, et d'ovèré
d'estoupo imbiba dïn d'aïg' orgén ou d'essenco, per
quand véndrio lou moumén.
Coumo d'hobitudo, s'éibrosséiravo, bromavo,
suzavo per explica lou fio torriblé dé l'enfer. Mais
lous Chocouloumbiés bodoliavoun, ou durmion
quand mémo.
Ocodouu, M. lou cura piqué un bel couporas soubré lo chairo, én disén : « Mous fraïrés, perqué lo
ménaço d'éi fio dé l'enfer qu'ovè mérita, vous faï ré,
aténdé 'n paou ! vaou diré éi bon Diéou qué voni
lou fasio sénti, én lou fosén toumba soubré vous
aoutrés. Fosè bien vost'ato dé countriciéou, ou sé
toutés perdus !...
Fio dé l'enfer ! dovalo d'amoundaou, et vèné
counverti lous chocouloumbiés ! » Et tout dîne' un
co té vésoun uno bélo bélujo qué toumbavo d'én
naou ... Et toutoï los fennos dé sé signa ! Lou cura
tourné créida énearo pu fouor : « Fio dé l'enfer

�—

139

—

mouostro té, dovalo d'omoundaou, et véni counverli mous chocouloumbiés ! » Et douos ou très
aoutros bélujassos loumbèroun... Enfin 'co onè
bien o douos ou tréi réprésos. Tout lou moundé
mémo lous homés, coumençavoun dé trombla, et
dé sé sora d'éi counfessiounal, quand lou cura
tourné créida : « Fio dé l'enfer, 'co s'omoduro ! dovalo d'omoundaou, et ochabo dé counverli toutéi
mous chocouloumbiés, qué co's pas sans bésoun ! »
Alors, toutéi lous ossistant ausiguèroun lou sacristain qué respoundéguè d'én naou : « Moussu
lou cura ! N'i o pas plusi ! »
XI
L'cxpoousicléou dé Lorgéntièro.
Sobé toutés qué l'esliéou possa, li oguè 'n expoousiciéou agricolo et féçouyriéiro vès Lorgéntièro.
Go sérviguè o lo réclamo républicaino, sé démondo pas.
Caoucos crossuêgno dé lo Charnbro d'oï députas,
sou disoun, ménavoun lou mouvomén.
Un bouon moti, un poison sé présénto éi chèfé
principal dé l'expoousiciéou, oncien ovouca, et l i
di : « Bouonjour, Moussu l'ona toujour bien? » —
« Bonjour, mon ami, bonjour
Que demandezvous? » — « Eh bé, moussu, l'i o 'n expoousiciéou,
saïqué? » — « Oui, mon ami, oui Que demandezvous? » — « Eh bé, voulio expoousa, saïqué. » —
« Très bien, tant mieux ! nous allons vous inscrire.
Comment vous appelez-vous? » — « Moussu, mé
disoun .laqué. » — « D'où êtes-vous? » — « Eh bé,
moussu, resté éilaï, sobè-bè, saïqué? véi lou Ginesté. Bouon poïs, ona I ! » — « Ça va bien, ça va
bien. Qu'est-ce que c'est que vous avez à exposer?»
— « Oh ! Moussu, 'co foro pas vergougno, voui

�—

440

—

n'ossuré, somoré ! Uno poulido bestio !.. Sûr qué
si éi pas lo prumièro médaillo, auréi au mén lo ségoundo ! Per lo prumièro, m'on dit qué dévio pas li
counta ! Qu'un aoutré l'aurio per proutéciéou ! » —
« C'est déjà bien quelque chose, que vous vous
croyez sûr d'avoir la seconde. Et qui sait, vous
pourriez bien peut-être avoir la première. Le jury
est impartial. » — » Li coucnté pas, moussu ! M'on
dit qué mo bestio, un aoutré lo passavo, saïqué.. »
— « Mais enfin, quelle est cette superbe bête que
vous avez? » — « Oh 1 Moussu, co's un bouochi superbé ! Parié qué s'én vésio pas lou porié o Poris, o
Borovon, maï luén d'éici. »
Lou moussu, ocodoun, foguè 'no grimaço : « Mon
ami, sou diguè, én exfotrimélén soun popiè, ça me
fâche bien, mais l'odorat public permet pas que
nous puissions admettre ces bêtes là ! » — « Eh bé
doun, saïqué, odussia ! M'én vaou ! Pamén, moussu, m'oyon dit, somoré, qué s'aï n'oïo maï!... » —
« Allons ! foutez-moi le camp ! Ça pu trop ! »
PROUVEKBÉ
Toutéi lous cousis d'éi réi, soun pas réi.

Xll

Son Joousc.
Un jour lou cura dé vés Usclado préchavo soun
sermoun soubré son Joousé. Et... sobio pas coumo
sé l'i prou explica per lou vonta. « Mes frères 1 sou
disio, Abraham était grand ! il avait un fils aussi un
autre ! Moïse, il était aussi bien grand, il monta sur
le Sinaï I David, Samson. Daniel, Samuel, Baruch,
Jonas, Nahûn, Habacuc, ils étaient bien grands, c'était tout des patriarches ou des prophètes! Saint
Jean-Baptiste, enfin, saint Joachin, ils sent aussi

�bien grands. Mais, qu'est-ce que c'est que tous ces
saints là à côté de saint Joseph? C'est de la menusailie ! Cependant, ils sont tous placés bien haut
dans le ciel ! Mais, notre grand saint Joseph, ou le
mettrons-nous donc mes frères, où le placeronsnous? Où le mettrons-nous pour qu'il soit au rang
qui lui convient? Où le placerons-nous pour qu'il
soit récompensé en rapport avec son mérite... » —
« Ténê, ténê, moussu, sou foguè lou Groliou, métélou 'qui o mo plaço, que iéou m'én vaou 1 »

XIII
liQ SlllSfCO.

Quatré ou cïn ortisto éroun mountas un jour dé
festo vès Soblièro, per fairé énténdré liour superbo
voix o los bravoï gén d'oquel pois.
Préporèroun doun lou pu joli cantico dé lious répertoire, un snperbé chant o 4 portidos.
Jomaï o Soblièro, l'aï oïon chonta d'oquel biaï,
et nostous ortistos sé dision : « Pamén, oquesté 'co,
nious n'én fosén d'hounou et dé génto musico 1 ! Si
lous Sobliérén soun pas countén. séron pas rosounablés I »
Dovon que dé lous félicita, Moussu lou cura vouguè sooupré un paou coumo sous paroissien oïon
trouba 'co...
« Oh !... moussu, li diguè lou prumié qué récountré, canto gïngoulino ! Crésion qué l'aï bostounavoun touléi lous chis d'éi vilagé ! »

XIV
SiOS

l'oureîtos.

Un brav' homéné dé vés Coucourou, onavo 'n
jour éi pélérinagé dé Lourdo.

�ut En Olais, s'otordé 'n paou trop et monqué lou
trïn spécial d'éi pèlerinage.
Lo Victouérou vésén oco. n'èro lout-o-fait dïn
lou lâgui, sédésoulavo, lou plonio.
Lou trïn oriba o Cetto, s'oresté douos houros, et
lou moussu dé Coucourou, oguè lou tén d'oriba per
un aoutré trïn, et réjounigué lou pélérinagé.
« Oh ! mais, couru' ovè fa per véui ton rédé dé
diquiomoundaou ! ! Co's pas poussiblé ! Qué chaou
qu'oïa bouono chombo !... Ovè toujour ségu lo
routo?... » -- « Noun pas ségur paouro ! Quand
l'an voou oriba o tén, coumprénê, l'an prén los
courchos, et co's cè qu'éi fa ! »
PROUVERBÉ
Bravo fenno s'escoun, fiolo, ooubéïs et sé taïso.

XV.
Un' emplêto.
ModoumisèloExtrounchomélias, institutriço laico,
sé présénté un dissaté, ocoumpognado dé so mèro,
vès moussu Locroto, bouon popétiè d'Aubénas, per
faïré un' émplêto. .
« Que vous faut-il aujourd'hui, mademoiselle ? »
li démondéroun. — «Eh bien, Monsieur, j'aurais
besoin d'un peu de papier pastel, si vous en avez
du bien bon... » So mèro, én énténdén oco, u'oïo
vergougno, et n'én révénio plus ! — « Coumo ! sou
diguè tout én coulèro ! Mais mongés dé poslél iaro !..
Mais co's qué per lous coïous sïmplasso ! Qué séguèré malhurouso, paouro, dé té boula o l'escolo
normalo !... »
Allons, calmez-vous, maman. C'est pas du pastel
qu'on défait l'huile, c'est pour faire du dessin 1 » —
O lo bouon'houro ! »

�143

—

XVI.

Très morlugé*.

î. —Moussu Cachocorcaou dé Groupierro, s'onavo morida embé Modoumisello Lipochonello dé
Juêso.
« Eh! bonjour, moussu lou noutari, voudrion
nouï morida, oï, qué n'én disé ? Coumo chaou faïr'
oco? L'io mai qué d'un biaï, sou mé semblo. » —
Ah oui, il y a plusieurs régimes. Vous avez la communauté, le régime dotal, que sais-je ? C'est â vous
de choisir ! »
Vêsé, Moussu, nous aoutrés sén pas bien ocoustumas dé noui morida, ou forèn per lou miéi,
coumo voudré, soulomén, chaou qu'oco ténio, vô,
perqué n'én losén ton qué dé l'i ovéni.
« Ça tiendra, ça tiendra monomi. Eh bien voyez,
pour couper court à tout, je crois qu'il vaut mieux
pourvous le régime dotal. »
« Conté régime es oco, moussu ? Co's pas lo Républico au mén ? »
— Non, non, voyez-vous, c'est pas un gouvernement. Quand on se marie sons le régime dotal, ça
veut dire qu'alors l'argent de la dot ne peut jamais
se perdre, il se retrouve toujours. »
— Oh bé I foséii ou coum' oco, vitomén zou ! »
Quand l'acto fuguè possa, Cachooorcaou prén so
Lipochonello per lou bras, et, s'énvon.
Sé fosio nuê, et coumo Iroversavoun omoundaou
o lo cimo dé Pojoulivo, sé présénté un voulour
qué liour démondé si pourtavoun d'orgén. — « Ah I
ou crésé bé quê n'én pouorté, sou foguè Cochocorcaou ! Vêné dé possa l'acto dé moun moriagé, et
monn béou-péro m'o tout béila d'uno pougnado !
— « Si n'ové, lo bourso ou lo vido !» — « Ténê,
ténê, na, vê lou 'qui, voulountiè. Sabé qué séro

�pas perdu. Lou noutari nous o moridas d'un biaï
qué l'orgén dé lo doto sé trobo loujour !... »
2. — Cachoveyrou dé vès Son-Maurisé, dévio
morida soun Joousélou per filia vès Couocholêtrou
dé Sont-Ondioou.
Laï onè doun un démïnché moti, per s'ossura si
lou porti èro bouo, et, s'én vénguè prou countén.
« Em' oco, li démondè so Phiou o soun rétour, co
foro crésés ?...
« Ou crésé bé, qué foro ! Co m'o l'air d'un bouon
oustaou. L'i éi counta quotorzé fustos, mai un
pountil ! »
Lou démïnché o vénén, Couocholêtrou véngué o
soun tour, vès Son-Maurisé.
« Coumo l'aï ou as trouba? » li démondè so
Louiso.
« Copitorén bien vaï, co's dé gén qué soun touto-fait o l'aisé. Liour vési tuoïoun dous pouor ! »
3. —Couflotripo dé véi Lorgenlièro sé moridavo
mai' émé Modoumisello Traouchobouto dé vès Louboresso.
Ei jour qu'oïon décida, sé présentoun o lo Mairie.
Lou mairo prén soi lunétos, li passo d'excuê, los
pano, ot sé mé o légi lou codé, c oumo déou sé faïré.
Art. 212
Art. 213
Art. 2'4. La femme est
obligée d'habiter avec le mari, et de le suivre partout
« Odussia ! odussia ! moussu ! m'én
vaou ! mé vole plus morida ! » sé métè o créida lo
futuro én énléndén oco. « Coumo voulè que iéou
séguio moun homé pértout? Sous pas prou leslo !
Sobè bé qn'es' factur, et qué faï ré mai qué couré
per pourta loi létros I... »
PROUVERBÉ
Dovos qué dé préné lo fillo,
Intervo-lé dé lo maïré.

�XVII.
Lou

msiOíE

dé teste».

Dïnc un tén, éi coulègé dé vès Aubénas, li ogué
un coulégien qué fuguè molaouté ! Ero dé príqu'
omoundaou d'éi cousta dé véi Bouréïo, m'és
oviaïré.
Foguèroun véni lou médéci per lou véiré. Lou'
connlègo d'Esculapo li prénguè so man per li
sounda lou poul. « Mais, bougré dé foutraou qné
schêt mouschut, diguè lou coulégien, éisch pas
maou t'otiét, co's o mo testo ! »
XVIII.
Sonos vérltas et wra remèdi.

1. — L'i oïo 'n brav' homéné d'éi Poouzi soubré
Rosé, què ménèroun l'on possa én mountogno per
l'i moustra lou lac d'issorlé.
Oribas éi bouor d'oquel bel gour. toutés countron o n'en pouïré plus : « Hô
ï ! Moun Diéou,
sou foguè n'ost' homé, én s'osssétén, sén vengus
couré éici bien luén per vé'fré un paou d'aïgo !
2. — Conto différénço l'i o éntré un bouon froumagé et un bouon soulier?» démondavo 'n jour
Gratoîaouzo dé véi Vinoza. Lo différénço, respoundéguè soun omi Escouorjochabro dé véi Looura, és
qué un bouon froumagé duro gaïré, ot un bouon
souliè duro longtén. »
3. —- Moun homé es ton coulèro couontro iéou,
disio un jour modamo Saoutobrugo dé vès SonJulio o moussu Soquétiè dé vès Son-Privat, qué
saï pas qué l'i faïré ! toujour sé facho, toujour
réno. Can ocouménço, 'co duro tout lou jour !
— « Vê, mo paouro fenno, l'i o un rémèdi bien
focilé, et qué voui gorontissé, éissoja-lou : Quand
10

�véìré qué vost' homé vaï sé focha, romplissè vosto
gouorjo d'aïgo ; vous ossuré qué sé toïsoro léou. »
Lou rémèdi es bouo per tout lou moundé, doprès
lous prouverbés :
« Vaou maï cola
« Qué niaou porla. »
« Sé prén maï dé mouschos éi méou qu'éi vinaigré. »
o Si volés pas restré poun,
« Eimoudés pas lou guespiè. »
« Si los poraojlos soun d'orgén,
« Lou silenco es d'or..■ »
Dé fennétos o l'oustaou, n'i o prou d'uno,
Douos n'i o tro,
Très, lou diable l'i es,
Quatré, chaou sé balré. »

XIX.

I no courouno.
Roussel, dé vès Sont-Ondriéou, éro mouor én
franc-maçoun, et voulio estré entéra civilomén,
coumo lous chis crébas.
Roudil, counseillé municipaou et fouorto testo,
séguô monda o Juêso per lo fenno d'éi mouor, mé
lo coumissiéou noun soulomén dé couvida l'ossistanço, mais surtout, d'oduôro lo pu génto et lo pu
bêlo courouno qué pouirio trouba.
Roudil, roudè tout lou jour per Juêso, per cercha
uno courouno qué foguessè hounou éi mouor. Et
voui démondé si l'i mélio tout soun sén. Enfin, n'én
(roubè vuno qué mésuravo pas m'én d'un mestré
dé lorjou ; lo charjo soubré so testo et l'empouorto.
Quand oribè, lo fenno én lou vésén, n'én poudio
pas révéni : « Mais sè véngu tout-o-fait sïmplé,

�—

147

—

moun paouré Roudil, sou l'i foguè, dé qué m'odusè
'qui ? uno tourto? » — « Mais nou, co's uno courouno ! Mai' bougromén qué m'o fa suza per voui
l'oduèré 1 »
« Mais moun paour' omi, qu'èro pas 'no couronno
dé pan, qué cholio oduèré ! Voulion uno couronno
dé mouor, d'oquélos qué métoun os cémentêri ! Iéou
vous crésio un paou pu fi qu'oco per un républicain I »
XX
CSrondo nouvelle».
D'éi tén dé lo guerro d'os kroumir, loi gozétos
onouncèroun un moti oquesto déspêcho : « Onze
avril, grande victoire. Prise de la tente du bey de
Tunis, qui n'en mesurait pas moins de 30 mètres
de large, et aurait pu contenir cinq mille hommes.»
Cachofavo dé vés Rochossaouvo vénguè o courso
onounça lo nouvello o soun pèro ; « Oh ! si sobia,
pèro ! Poréi qu'o lo guerro d'éi kroumir, IOUS sooudar on prés lo tanto d'éi bey dé Tunis ! Coï lou métro qu'où légissio dïn lo gozéto. Ma, poréi qué n'én
voulio lo peino 1 Ero bélasso coumo chaou 1 Oh M
Canté fennillas paouro ! Oïo trénto mestrés dé
largé! Poudio ocota sous iélo cïn milo iooudar ! »
XXÍ
BJO

ÍUSÍO.

Moussu Courtofusto dé vés Vaougouorjo èro fouor
moçou et orchitèto. Un co qué bostissio un ouslaou,
quand vénguè per l'i métré uno fusto, lo fusto sé
troubè tro courto ; sé moncavo dé 6 pan qué pourtessé. Courtofusto, qu'èro jomaï énlréprés én rien

�—

148

—

« Virén lo dé l'aoutré bout, sou foguè, séro béléou
un paou pu lonjo. »
XXII
O l'ossaï.
Saoutoron dé véi Lobaoumé, récountré soun omi
Gustou dé véi Berrias, oval éntrémiéi Sont-Ooubouo et Qhondoulas, qué ménavo 'no superbo voituro toulo novo.
« Hô ! Hôoû I l'omi, l'i créidé, té siés fa riché,
Tan dirio? Foucho! té mouchés pas doou coudé au
mén ! »
« Eh oui, vésés ; éi ochota 'no voituro novo, et
l'estréné per l'éissoja. Mounto-liun paou, té, véiras
coumo vaï bien ! »
Saoutoron mounté. Gustou per l'i fa véiré coumo
loï vitros soravoun bien, losché loi' guidos, et sé sorèroun toutéi dous dédïn. Lou chivaou sé séntén libré, prénguè uno droïèto o cousta dé lo routo et,
pataflaouimo voituro dïn lou bésaou, loi rodos én
l'air! et loï géntoï vitros toutos esclopados!
« T'énlêvé ! ! Poudios bé t'ona couija, tu omaï to
génto voituro ! Mai qué vasés d'oquel trïn, lo ménoras luén ! Té rémarcié, té, m'ai métu moï braïos
propros ! »
XXIII
Bé sézés.
Lo Chichounéto, qué vénio dé vés Arlés s'estobli
o Ghondoulas, réntré vés Monjobouffaou dé SontOoubouo per li démonda coumo s'opélavoun én
français, lous fortifiés négrés. L'aoutré l'i respoundéguè per sé foutré dé iélo : « Ça s'appelle des pois
pointus ! »

�—

149

—

Un jour doun qué vénio dé n'én chova, s'orestè
per lous présenta m'un épicièro dé Chondoulas :
« Voulez-vous acheter des pois pointus, Madame? »
— « Oh ! noun pas certo, merci ! N'éi oval douoï
boujados per véndré, qué n'én sous emborossado !»
— « Gomment? deux bojades? Oh de cette yénarde ! Et moi qui ait couru toute la journée pour
en trouver à peine deux livres !» — « Fosè véiré
'co ! Mais, morgolasso, co's pas dé sézés, qué pourta
'qui ; coï dé tortillés négrés, voui lous ochaté d'éi
co ! » — « Oh! pardon, on m'a trompée! On m'a
dit que ça s'appelait en français des pois pointus !
Comment ça s'appelle donc ? Dites le moi s'il vous
plaît, madame. » — « Et... des lartifles nègres,
pardiné ! ! »
PROUVERBÉ
Si pouos faire soulé, souonés pas gis d'ojudo.

XXIV
fëcrmoun dé Moussu Lorigouléïo, cura
d'éi Touargné.
Fa per lou démïnché dé Posquéto 1886.
« Tu es Petrus, etc.

« Tu Pièré. siés oquel ron qué serviro dé piosou o
lo Gléiso qué volé bosti, et jomaï loui diablés dé
l'enfer pouiron l'escrosa. »
Mous

FRAÏRÉS,

D'oco qué disio l'aoutré, loui jour sé ségoun,
mais sé sémbloun pas.
Si voui n'énsouénta, démïnché possa èré countén

�coura' un réi ; jomaï oïo vis éici ton d'homés o lo
tablo dé coumuniéou per fa lious pasco.
Erè countén, oui, pouo sé diré !.. Vuêi, en plaço,
sous inquiet, plouré, sous incounsoulablé !
Et perqué doun? mé diré... Ahlperqué, perqué!
Ou dovinoria jomaï! N'i o bien per essé tristés,
vous aoutrés, omaï iéou !
Escouta ; séguè mé bien.
Qu'èro dovon hier, dïn lo nuê. Loï vounz' houros
vénion dé pica, et iéou couménçavé dé rouncha dïn
mo couijo, quand oguèré un souongé ; mais un
souongé réel coumo sé n'én faï plus désémpiéi Nabuchodonosor, Davi ou Pharaon.
Véguêré, oqui dovou iéou, s'ovonça un bel homénas, qu'oïo éntra dïn mo chombréto sans pica lo
pouorto, maï sans lo drubi. Soun crouvel respétablé, èro plouma coum' un ioou ; so barbo blancho
péndillavo énjusco 'soun embounil, et l'i ocatavo
tout lou pitré. Dïn so man, ténio béléou mai dé
cinquante très claou, et de l'aoutro, pourtavo 'no
bèlo veilléto otubado.
Déjo iéou tromblavo coum' uno fueillo, quand
oousiguèré so grosso voix : « Té duermés, cura d'éi
Tonargué ? »
Voui démondé 'n paou si n'ésfournèré vuno rasclo, et si mé soquèré lestomén soui mps ocatos !
Oprès un moumén, pamén, léissèré pounchéja un
brisouné lou bout dé moun nas, et diguèré tout
expoouri : « Ca... haou sé.. .hê. ... vous, l'homé ?
Dé.. .hé qué mé v.. . v... v.. .voulè ? »
Sous son Pièré, et vêné té créida, parço qué as
dé mauvais paroissiens. Co's qué dé guzaillo !
— Dé guzaillo ! mous paroissiens? créidèré iéou
én mé lévén d'ossétou. Mais voulè bodina! ! Arémén
d'éi Métro, d'éi Fournéjochabro et d'éi coborétié,
dous éibrougnos et un pas gron foutro, foguèroun
toutés lious pasco démïnché possa ! !

�— Bodiné pas 'no briso, cura d'éi Tonargué, respoundéguè lou chefé d'os opôtrés. Cerchés pas,
siouplê, o excusa tous paroissien, parço qué, mai
qué siagé tu, béléou, séras pas miéi d'excusa qué
iélous. Dises qué coumunièroun toutés, démïnché
possa ! Oui, ma qué trop ! Dé coumuniéou dé Judas ! dé coumuniéou d'opoustas ! !
— Crésè? Moussu son Pièré?.., Mais pamén lous
counfessèré toutés lou dissaté !...
— Oui, maï bien maou. L'i o un crimé, un péchodas qué toutés oïon fa, et qué pas viin o counfessa. Ou sobios bien, et as pas mémo prés lo peino
dé liour lou démonda. Coï lou crimé, lou pécha
d'ovèré'voûta couontro lo réligiéou, én voutén per
sous pirés ennémis loui librés-pensurs, lous éigonaou.
Siagés bien sûr qué si countunioun o fa lious
sïmplés én dounén liour voté én dé Vielfaouré, Déguilhén, Prodaou, Cholomét, Son-Prix, Fougéyroou,
Boissy-d'Anglas, Clauzel et toutéi lous impie d'oquélo méno, jomaï n'éntroro viin dïn lou ciel. Et tu
mai,tén té soulidé, et baïlo toun obsoluciéou én
d'oquélous qué sé l'oméritoun !
— Mais, moussu Son Pièré, mous paourés paroissiens crésion pas dé fa maou, et lo provo, co's
qué n'i o pas viin qué s'én siagé counféssa ! Voulia
qué iéou foguessé dé poulitico dïn lou counfessiounal?... Sobé déjo cé qué m'én couoï L .. Moun
trotomén ! !.. .
— Anén ! Anén ! Excusés pas tu omaï iélous, qué
mé forios diré qué lous prénés per d'idiots, d'émbécilés !
Iéou maï sabé cè qué mén cousio o Roumo, per
fa moun dévoir, quand m'estochèroun m'uno
crous ! !
Vénios pas mé counta lo bestigé qué tous homés
crésoun pas dé fa un pécha én voutén maou ! Sa-

�-

152

boun très bien qué font maou, bien maou. Lo
provo. co's quéfn'én trouboras gis qué t'aousoun
moustra liour buliéto quand vont voûta.
— Co's égaou, Moussu son Pièré, iéou vous crésio
pas ton counservalur ! L'aï fosé doun dé poulitico,
omoundaou maï?... D'oquel biaï léissa gis énlra
dé républicain dïn vosté ciel, perqué vous n'én sè
pas viin ?...
Alors, son Pièré prénguè un air dé coulèro, possè
so man o so lonjo barbo, mé régordè 'mé d'uêou
sévèrés... « Tu, cura d'éi Tonargué, mé diguè, as
l'air dé voulé riré, mais iéou risé pas !... Sooupras
qué sous ni counservatur, ni radicaou, ni monarchisto, ni républicain. M'én viré pas dé tout oco,
mais sous JUSTÉ ovon tout.
Quand un homé es mouor, et qué vén pica o lo
pouorto dé moun portdi, l'i démondé jomaï dé
cont' opiniéou és, ni si o voûta per dé républicain
ou dé counservatur. L'i démondé souloméu si és
esta choritablé. hounesté ; si o aima ét bien protica
lo réligiéou, coumo sé déou; si voutavo per oquélous qu'èroun hounestés et omis dé lo réligiéou,
choritablés et respétuousés per l'énseignomén dé lo
gléizo...
Quand mé respouon qu'o protica lo réligiéou o
soun idéio sans s'inquiéta décé quédision lous prêtrés, lous ovésqués et lou papo ; QUÉ VOUTAVO per
oquélous qué coumbotion lo réligiéou én touto monièro, dïn loï gléizos, couontro lous curas, dïn lous
énterromén, l'énseignomén dé los escolos chrétiennos, d'oquélous d'oqui, n'én laissé pas possa viin.
Soun per l'enfer ; tanpis per iélous... Car, cè qué
oïo di moun mestré J.-C, ou tén toujour per dit, et
l'i ooubéissé : « Celui qui n'est pas pour moi, est
contre moi. » Vêjo 'qui, moun omi ! !
Iaro, cura d'éi Tonargué, asagu touor, bien touor
dé douna Fobsoluciéou o tous paroissiens sans iious

�ovèré démonda si oïon voûta séloun lo counscienço,
et pas per oquélous qué sobion bien qu'èroun énnémis dé lioui réligiéou et dé lo gléizo dé JésusChrist. Blancs ou négrés, l'i faï ré.
Ah! moun paouré Lorigouléïol Moncorio pare
mai qué counféssessés oquélous qué ténoun l'eschalo éi voulur per roouba, én disén qué soun
inoucén ou qué se ou crésoun, parço qué es pas
iélous qué raouboun ! !
Eh bé, dévés sooupré qué dovon moun mestré
lou bon Diéou, oquélous qué voutoun per sous ennémis, lous omis d'éi diablé, soun cén fés pu coupablés qu'oquélous qu'ojudoun loui voulur o roouba, lous ossocin o tua un homé. Lou maou qué fon
o lo réligiéou, o lo Franco et éi puplé, ocous députas et sénatur éigonaou ou franc-maçoun, es bien
piré qué dé tua, roouba, ossocinà. Pas bésoun d'essé
bien fi per ou véiré et ou coumpréné.
— Mais, Moussu son Pièré, sè bé pamén trop
meschon, ona ! Mous paroissien soun pas éissablés,
mai qué voutoun coumo 'co. Von o lo messo, raouboun pas, font lo chorita, soun hounestés, enfin !
Coumo voulè qué lious trobé touor ?
— Eh bé, moun paouré Lorigouléïo, soun doun
simples tout-o-fait, tous paroissien et lou chaou
gori dé lious sïmpligé ! Coumo ! ! Volounlo réligiéou
et montènoun oquélous qué cerchoun o lo destruiré? Voloun lo messo, l'i von, et voutoun per oquélous qué voloun gis dé cura, qué liour raouboun
lou trotomén?... Voloun lo gléiso per préga Diéou
et fon cè què pouodoun per éida énd' oquélous qué
los escrasoun?... Voloun l'houncstéta, et voutoun
per oquélous qué font tout cé qué pouodoun per
obostordi, obouschossi, déimourolisa lous éfons émé
los escolos laïcos, impies, d'éi diablé ; escolos
vounté porla dé réligiéou, dé prièro, dé bon Diéou,

�—

154

—

es un crimé ! I ! Mais moun paour'omi, l'i pensés
pas ?...
Dévé té dire qué Ion bon Diéou moun mostré n'én
voou gis d'oquélo méno dïn soun ciel ! Ont dé bel
faïré liour dévos, coumunia per pasco, si chonjoun
pas d'idéio, soun d'hypoucritos et dé donnas !
Ah ça !' dijo m'un paou, dé qué dirios d'oquel
qué voou counserva uno bouon' ormado, bien disciplinado, mais qué n'én destruirio toutéi lous chéíós î... Dé qué dirios d'oquel qué voou pas roouba,
s'én gordorio bé, mais qu'énvouyorio vès lu loui
voulur per té roouba ? Dé qué dirios d'oquel qué
voou pas tua déngu, mais que dirio én d'un brégand : « Té, véjo 'qui moun fusil, vaï-t-én éiiaï o
lo routo ; un taou vaï l'i possa, tuo lou, to fourtuno
séro faïto?.. . »
Eh bé, tous poroissien, én voutén per lous homés
qué sabés, ojudoun lous persécutaïrés, lous impie,
loui voulur, lous ossoeïn ! Soun respounsablés dé
tout lou maou qué sé faï dïn touto la Franço.
Go'sesfroyous, espouvontabló ! Et tu cura, aousés
dire qué soun bravés, qué font lious pascos ! !
Anén I anen ! Co's une moucorio, et lou bon Diéou
séro iton pu torriblé per iélous, qué séron estas
caouso dé maï dé maou per so réligiou.
— Mé lious chaou doun diré, o moun moundé,
qué l'on pouo pa réssé én mémo tén chrétien, et
républicain ? Pas véraï, Moussu, Pière ?
— Enfin mais, caou té parlo d'oco, bodaou ? T'éi
dit, et té disé qué, es pas permés én councianço én
d'un chrétien, én d'un cotouli, dé voûta per un
'individu qué dit : Iéou, quand séréi én plaço. démondoréi qué déféndioun d'énséigna lo réligiéou os
éfon, qué fasion oco, oco, et oco couontro lo réligiéou, couontro lous prêtrés, couontro lo gléiso,
etc., per tout diré, enfin démondoréi lo séporotiéou
dé lo Gléiso et dé l'Etat,

�Nou, mile- fés nou, un chrétien, un cotouli pouo
pas, sans pécha gravomén, voûta per un homé poriè, qué siagé républicain, monarchiste, tout oco l'i
faï : Zéro. Et, si vouto per iel quand mémo sous
prétexté qu'és monarchisto ou républicain, éngajo
so couuscienço.
Per estré républicain d'idéio, coumo genré dé
gouvernomén, oui, 'co pouo s'océta. Mais per estré
républicain èmé lo Républico et lous homés qué lo
gouvernonn vuêi ! ! Nou, un chrétien pouo pas ou
essé, sans essé un opostat, un impie, uno puro conaillo.
Doun, cura d'éi Tonargué, l'ou disé dé lo part
d'éi bon Diéou et té chargé dé n'én bien overti sériéousomén tous homés. Pas vUn d'oquélous qué
montènoun lou gouvernomén dé vuêi pouiro sauva
soun âmo, si chonjo pas dé séntimén. Séron toutés
donnas dïn l'enfer, parço qué montènoun lous énnémis d'éi bon Diéou et dé so gléiso. Oquélous qué
loui montènoun, soun sous ennémis coumo iélous ;
déngu pouo ou countesta.

Vê 'qui, mous bien cher fraïrés, vè 'qui lou
souonge ésfroïous qu'éiogu, souongé qu'én l'exominén, 'éi récounéisségu véraï ! Saint Pièré disporéisségué, én disén los ternblos poraoulos qué vêné dé
voui ropourta. Et... voui d'émondé véiré si iéou
éré bouloversa...
Toslérè plus lou souon, et mé choguè léva...
Toumbérè d'o ginoul, dovon moun Ghri, mé métérè
o ploura coum'un éfon I
Paourés paroissien ! mé disio, paourés paroissien !

�—•

156

—

vous ovugla d'oquélo monièro ! Poti, m'oquesté
moundé, coumo loi sardos ! Trovolia coumo dé
malhurousés! Pouiré ressé dé béou saints, et
pamén, vous toutéi donna, én potissén bien ! ! ■
Sé donna, pér lou prétexté dé caouco opéniéou
dé poulitico qué soun noun soulomén couontro lious
intérêts et bien estré matériel !
Sé donna, per s'essé léissa ton focilomén troumpa
per dé francs hypoucrito !
Sé donna, per pas ovérè ogu lou couragé dé préféra lou bon Diéou o caouqué vaurien, o caouco
pétito plaço, o caouqué soou, prèsén d'éi diablé !
Sé donna, per véndré so councienço couontro uno
pïnto dé vi ! ! I
Nou, mous paourés paroissien, sufriréi plus oco !
Iéou vous amé trop !
Sauva vost' âmo, coï mo missiéou, lo ségréi énjusco 'lo fi 1
M'ocusoron dé faïré dé poulitico ; mé gororon
moun trotomén ; mé foron dé misèros dé touto
méno ; mé métron én prisou ; mé fusilloron, mé
mortyrisoron béléou ! Eh bé, ooubé si voloun !
Bienhurous d'imita saint Pièré, lous opôlrés et
tont dé mortyrés qué soun mouor per ovèrédéféndu
lo mémo réligiéou qué iéou déféndé ! !
Bienhurous dé mouri coumo moun diéou N.-S.
J .-C, qu'éstochèroun o lo crous, parço qué désio
éi puplé loï mémos vérilas qué iéou voui disé
vuêi I
Co's parço qué préchén lo vérita couontro lou
diablé, qué sén maou vistés, qué sén persécutas.
Si éroun pas maou vistés, si èroun pas persécutas,
malhur o nous aGutrés, parço qué sério bien mau-

�—

137

—

vaiso marco. Sério bien o crogné qn'ovén pas lo
bouono réligiéou, car lou bon Diéou o dit rién qué
o soui véritablés minislrés et pas os aoutrés ; « En
vérité je vous le dis, le monde vous haïra â cause de
moi... et... vous serez persécutés à cause de mon
nom. »
Rétenè bien oco, mous fraïrés, et « Celui qui
persévérera jusqu'à la fin, il sera sauvé. » Diéou
voui n'én fosiè lo gracio...

�lo sauvojorio laico
Lo loïcisociéou dé los escolos, es uno vraie sauvojorio véi nousaoutrés.
Co's uno caouso impie, parço qué es couontro lo
réligiéou. Lo loi scélérato défén qué lou métro ou
lo doumisèlo parlé dé Diéou, dé prièro ou dé catéchimé. Eh bé ! sobé cè qué sé passo én bien d'éndréi ? Si lou frèro ou lo sûr que so vocociéou exijo
qu'enseigné lo réligiéou, o lou malhur d'é désooubéi
énd'oquélo vilaino loi, es ménoça dé révoucociéou.
Si lou métro ou lo doumisèlo laïc éi counlrari ou
faï, li disoun ré et l'excusoun dépoou qué dé porén
chrétien (mais foutraou) garoun lious éfon dé vès
iélous !
Co's uno loi injusto. Lo justicio voou qué chascu
payé cè qué déou, et pas maï; et qué l'Etat eixigé
d'os countribuablés ré qué cé qué es nécessari ou
utilé. Eh bé, èro ni nécessari, ni utilé dé faïré
bosli, én plaço d'escolos, dé polaï dé 50,100, et 200
milo francs, oqui vounté 15, 30 ou 50 suffision dé
resto. Coï d'orgén roouba, gospilla. Dîne ocous
oustolassés, dévion li métré lous institutur qu'on
lou maï d'éfon o liour escolo, noun pas oquélous qué
n'on gaïrébé gis I
Es ni nécessari, ni utilé d'impoousa os countribuablés dé poya bien cher 2, 3 et 4 moussus ; 2, 3

�—

159

-

et 4 doumisèlos o bel kiou per faïré l'escolo oï dous
ou très éfon d'oco pu cropulo, oqui vounté lous
frèros ou los sûr ont o paou près toutéi lous éfons.
Coï «l'orgén roouba, gospilla. Qu'oquèlous qué loui
voloun lous payoun, ou bé qué lou gouvernomén
odjudé lous us coumo lous aoutrés! Go séro justé et
libéral.
Co's uno loi tyrannico, sauvajo, scélérato. —
TYRANNICO, parço qué fouorçoun lou paour homé
qu'o pas lou soou ni lou mouyén dé métré soun
éfon én d'un' escolo libro, o lou métré dîne un'
escolo qué li l'éilèvo couontro sos idéïos. Fouorçoun
lous founctiounairos lo mémo caouso; coï brutal,
moustré... — SAUVAJO. LO réligiéou souléto o civilisa lou moundé ; lo réligiéou souléto pouo monténé
lo civilisociéou. Lo voloun destruiré, én lo destruisén véi lous éfons. L'io pas sauvagés en d'ûnluo qué fasioun oco. — SCÉLÉRATO. Ossocinoun
l'âmo d'os paourés éfon ; n'én fon dé mauvais sujiés,
d'esfrountas, dé maou éilévas, dé donnas.
Portout oqui vounté l'i o d'escolos laïcos ségudos,
récounéissé lious éfon o cént pas. Vésè défon dé 12
ou 13 ons, qué soludoun o paou près déngu ; qu'insultoun lous prêtres ; qué sé moucoun d'os mondian ; qué bromoun la Morseillaiso ou dé solétas;
que pipoun lo cigoréto ; qué soun orougan maou
éilévas coumo tout parço qué soun d'éi botolioun
scoulairo d'éi diablé, et qué féniron per los ossisos,
ou lou suicidé.
Dïn l'onnado, én éffè, loui journaou ont ropourla
fouorç' hisloiros dé gamin qué sé soun suicidasoprès
ovèré fa dé soulisos, ou qué sé soun fas métré éi
viéouloun.
Es bé déféciîé quand Tan véi un' instilutriço dé
vès Coux soouta dïn lou Rosé per sé l'i néja I Uno
droulo dé 14 on d'éi cousta dé Verdun, éilèvo d'un
lycée laïc sé jita, embrassado émé soun golan, soui

�loi" rodos d'un chomi-dé-féré I I O 14 on ! un golan !
Bouon' éducociéou. Escolo d'éi diablé 1 Véi lous frèros, ni mai véi los sûr sé véy pas poriès éfons, ni
poreillo bésougno ! !
Eijourd'huêi, dïn loui lycés et los escolos normalos, font ré qué d'athées, d'impies ou dé républiconaillo. Un pèro ou uno mèro dé fomillo qué l'i
énvouyo soun éfon, forio miéi dé lou jila dïn lou
Rosé. L'âmo vaou maï qué lou corps.
Drnbè d'uêou coumo dé pétassés!?

Vêné dé voui diré qué lo loïcisociéou dé los éscolos, én principé, éi véi nous aoutrés, uno bésougno
impie, injusto, tyrannico, sauvajo, scélérato. Ogrado
rien qué os éigonaou et os impie.
Si ou voulè pas créiré, légissà bien lou tobléou
qué voui vaou moustra, coumpora bien, et disé mé
si es pasobouminablé, mémo per un républicain, dé
véiré un gouvernoméa gospilla et faïré ton dé frais
per uno caouso qu'és couontro lo préféranço dé touto lo populociéou dé quasi pertout, o part caouco
cossibraillo.
Suza bien, mous omis ! per ochota dé lévitos én
caouqué métro, dé kiou ou dé chopéou én caouco
doumisèlo, fillo d'un expeilla ! per fa démourolisa
vostous éfons ! ! I
RÉMARCO IMPOURTANTO. — Oquel tobléou, ronfermo
lou noumbré d'os éfons qué soun onas régulièromén
o los escolos despiéi lou 1" d'otobré 1883, éujusco
ei més dé sélémbré 1886.
Per los escolos laïcos, m'es esta défécilé d'ovèré
lou noumbré bien justé d'os éfon. L'on pouo pas
démonda loï listos officièlos, qué loï béilorion pas !
et
'co sé coumprén ! 1 Soun estas countas lou
miéi poussiblé, et éi métu lou chiffré lou pu fouor
qu'on trouba.

�161
Crésédoun dire pu léou maï qué mén. Si nié sous
troumpa d'uno différenço én mén dé cinq ou siéi
soubró cént, qué publioun liour Jisto nouû per
noun : publiorén lot nostros.
RÉMORCA BIEN TOURNA. — Qué dïn los coumunos
qué. Ti o d'éigonaou, los escolos laïcos lous ont toutes. Loui vrais cotoulis, et tout cé qué Ti o dé morcan et d'hounesté dîne uno coumuno, vaï o l'escolo
coungréganisto.
RÉMORCA BIEN ÊNCARO qué dïn los escolos laïcos,
lous countribuablés payoun per lous éfons qué l'i
vont, et qué lious fournissoun mémo loui librés,
lous cohiès, lous éneré et los ploumos; tandis que
per los escoloï libros, chaou per lo plupart qué lou
paouré pèro dé l'éfon payé et ochaté tout.
Et diré qué malgré tout oco, ont presqué gis d'é- fons o liour escolo laïco ! Si nous aoutrés subission
talo vergougnasso, ausorion pas noui moustra bien
sûr, et aurion rosou ! Et nosto chambro cossibroliasso vén dé voûta énearo lo loïcisociéou coumplèto
pertout ! Pas viïn dé nostous siéi cropulo o monca
dé voûta oquélo obouminociéou.

ÏOBLÉOU DÉ LOS ESCOLOI LAICOS
COUMPORADOS ÉMÉ

LOS ÉCOLOS

COUNGRÉGAWSTOS LIBROÎ

1

Cantoun d'Aubénas.
AUBÉNAS. — Escolo d'oï gorçous. Lou counsel
municipal oïo fa loïcioa.
Escolo libro d'os frêros, 220 éfons, sans counta
oquélous qué li soun pensiounairos, ni oquélous qué
11

�•-

161

—

soun véi lous frèros maristo, ni oquélous qué soun
éi pétit-sérainairo.
Escolo ia'ico : 80.
POUON-D'AUBÉNAS. — Escolos d'oï gorçous et dé los
fil los, loieisados. Toujour lou counsel municipal.
Escolo libro d'os frèros : 85 éfons.
Escolo laïco : 45.
LOBÉGUDO. — Lou counsel municipal o fa loïcisa
los escolos d'oï gorçous, maï dé los iillos.
Es olo libro d'os frèros : 100 éfons.
Escoio laïco : 50.
Escolo libro dé los sûr : 80.
Escolo laïco : 15.
VALS. — Lou counsel municipal o fa loïcisa l'escolo d'oï gorçous.
Escolo libro d'os frèros : 160 éfons.
Escolo laïco : dé 50 o 60 éfons, én Vi counlén lous
éigonaou,
ST-ESTÈVE-SOUS-ACBÉNAS. — L'ancien coussel munucipal oïo tout fa loïcisa.
Escolo libro d'os frèros : 80.
Escolo laïco : 30.
Escolo libro dé los sur : 85.
Escolo laïco : 40.
SON-PRIVAT. — Lou préfet Fauré oïo fa brutalomén loïcisa toutoï los escolos. Couméncèper l'escolo
dé los sûr én proufilén dé l'ocosiéou d'un oustaou
noou qu'oyon bosti. Dé loutéi lous pères dé fomillo
ou ehèfés d'oustaou n'y oguè qué 13 qué réfusèroun
dé sïnna uno pétitiéou per monléné los sûr. Mais
desempiei qné 1 aï on métu per conseillé ré qué d'éibrougnos ou d'expeillas, l'i o pas coumuno piro éuluo.
Lous éfons sé portajoun o paou près entré los escolos laïcos et coungréguuistos.

�163

—

II

Cantoun d'Onounay,
ONOUNAY. — Lou counsel municipal o fa loïcisa
los escolos.
Escolos cotoulicos libros d'oï gorçous : 665.
Escolos cotoulicos libros dé los fil los : 1150 tout
coumprés. En tout doun : 1815.
Escolos laïcos, tout coumprès gorçous et fillos,
énviroun 990. Oqui, l'i o o paou près 600 éfons éigonaou coumprésés.
Soubré loui 1815 éfons dé los escolos libros, n'i o
au mén 1640 qué payoun.
DAVÉZIKUX. -- Lou sous-préfè dé Tournou, loïcisè
brutalomén l'escolo d'oï gorçous.
Escolo libro d'os frèros. Toutés lous éfons. UNO
CÉNTÉNO.

Escolo laïco : 0.
Lou métro, en ovèré rien o faïré, tout én tirén so
payo, o borrula pertout louto l'onnado, per cercha
d'éilèvos. O fouorço dé borrula, féniguè per n'ocompa dous clïnc uno coumuno vésino, qu'opèloun
vès St-Cyr !
III

Cantoun d'oï Vans.
Loui VANS. — Lou counsel municipal o fa loïcisa.
Escolo libro d'os frèros : 130 éfons.
Escolo laïco : dé 50 o 60.
Escolo libro dé los sûr : dé 150 o 160.
Escolo laïco : 25 o 30.
BEBRIAS. — Loi! préfet Fauré loïcisè brutalomén
los escolos.
Escolo libro d'os frèros : 78 éfons.-

�Escolo laïco : 6.
Escolo libro dé los sûr : 50.
Escolo laïco : 7.
Lous éfons dé los escolos laïcos, soun gaïrébé
toulés d'éfon d'os empléjas.

—

ST-PAUL-LOU-JOUINÉ.
Lou préfet Fauré loïcisè
brutalomén l'escolo dé los sûr.
Escolo libro dé los sûr : 409 éfons.
Escolo laïco : 20-

—

ST-ANDRÉ-DÉ-CRUZIÈRO.
Lou préfet o loïcisa
brutalomén l'escolo d'oï gorçous.
Escolo libro d'os frèros : 68 éfons.
Escolo laïco : 12.
IV

Cantoun dé Juèso.

—

JUÈSO.
Lou counsel municipal o fa loïcisa l'escolo d'oï gorçous.
Escolo libro d'os frèros : 7.0. L'i o prougrès. Ei
couménçomén n'oyon gaïré qué dé 25 o 30. Très
bien. Per réléva l'escolo laïco qué vaï én baïsso,
loui gobian dé lo Morianno l'i on énvoya un métro
qu'o toujour brilla énjusco' ici per VOsénigé dé
sous éilèvo dïn lous examen éi certifica 1
Escolo laïco... dé 80 o 90 éfons.

—

LOBLOCHIÉIRO.
Lou counsel municipal o fa laïcisa l'escolo d'oï gorçous. L'escolo dé lo pétitos es
estado loïcisado brutalomén.
Escolo libro d'os frèros : 90 éfons.
Escolo laïco : 35 éfons.
Escolo libro dé los sûr : dé 65 ou 70 éfons.
Escolo laïco dé 30 o 55 éfons.
SONT-OOUBOUO.

— Lou préfet o fa

laïcisa brutalo-

�mén, couontro lo mojourita d'éi counsel municipal
et lo populociéou. L'i o ogu qué lou mairo, lou capitaino Eugèno Méigroun, qu'o vougu moschora so
mémoire én coumbotén couontro les escolos coungréganistos. — Victoire qué faï hounou én d'un
capitaine !
Escolo libro d'os frèros : 65 éfons.
Escolo laïco : 17.
ST-ANDRÉ-LOCHAMP. — Loïcisociéou brutalo.
Escolo libro dé loï sur : 40 éfons.
Escolo laïco : 3.
PEYZAC.

Escolo
Escolo
Escolo
Escolo

— Loïcisociéou brutalo.
libro d'os frèros : 45 éfons.
laïco : 12.
libre dé los sur : 43 o 50 éfons.
laïco : 8.

O GROUPÉIRO. — Lucien Chompétier fouor laïcisaïré, qué courégué pértout m'un piè, per ocompa
10 signoturos !
V

Cantoun de Volou.
— Lou counsel municipal éigonaou, o fa
loïcisa los escolos.
Escolo libro d'os frèros :"de 70 o 80 éfons.
Escolo laïco : dé t2 o 15 éfons cotoulis, et toutéi
lous éigonaou.
Escoïo libro dé los sur : de 53 o 60 éfons.
Escolo laïco : dé 12 o 15 éfons, cotoulis, etc.
VOLOU.

LOGORÇO. — Lou counsel municipal éigonaou, o
fa loïcisa l'escolo dé los (illos.
Escolo libro dé los sur : dé 75 o 80 éfons.
Escolo laïco: 2 pétitos cotoulicos, et de 23 o 28
éigonaoudos.

�—

166

—

L'i o pas d'escolo libro dé gorçous. Coï dommagé,
vu lou succès dé los fillos.
Lo BOSTIDO DÉ VIRA. —Lo préfet o loïcisa brutalomén l'escolo dé filles.
Escolo libro dé los sur : dé 25 o 30 éfons.
Escolo laïco : 5 ou 6 cotoulis, et lou éigonaou.
VI

Cantoun de Viviès.
VIVIÈS. — Escolo d'os frèros,
180 éfons, én H
countén 70 qué soun o Lofarjo.
Escolo laïco : dé 90 o 95, en l'i countén 50 qué
soun dé Lofarjo.
Escolo dé los sur : 90 éfons.
Escolo laïco : 50 éfons.

Lou TEL. — Escolo d'os frèros: dé 110 o 120
éfons.
Escolo laïco : dé 80 b 90 éfons, sans counta oquélous dé Mêlas et Froyoou, qu'on un métro laïc vès
élous, sans councurranço.
VII

Cantoun d'éi Cheyla.
CHÉYLA. — Lou préfet Fauré loïcisè brutalomén
los escolos.
Escolo libro d'os frèros: 200 éfons. Pouodoun pas
n'én réçooupré mai ; lo conaillo louso limitas m'oquel noumbré.
Escolo laïco ■ 50 éfons. Co's un' escolo supériuro
qu'o cousta 140.000 franc os countribuablés : l'i o
4 métros laïcs bien poyas. 'Co foï vergougno.
Escolo libro dé los sur 200 éfons limitas coumo
lous frèros.

�-

167

—

Escolo laïco : 40 éfons. L'i o 3 doumisèlos. Vaï
sans diré qué soubré oquélous 50 et 40 éfons d'oï
laïc, l'i o toutéi lous éigonaou! coumprésés. —
Counta con li resto d'éfon cotoulis ! !
Qué dé cos dé barro qué sé perd ! Pamén !
S. MICHÊOU LOU RONCE. — Lou préfet Fauré loïcisè
brutalomén.
Escolo libro dé los sûr : Toutéi lous éfons sans
exceptiéou. L'escolo libro-mixlo o récjué loui gorçous qu'ont gis d'escolo libro.

VIII
Cantoun dé Villonovo.
VILLONOVO. — Lou counsel municipal foguè loïcisa.
Escolo libro d'os frèros : 100 éfons.
Escolo laïco : 60 éions.
Escolo libro déMos sûr : 215 éfons, tout counta.
Escolo laïco : 68 éfons, tout counta.
Pamén disoun que lo doumisèlo faï faïré lo prièro
et qu'oprén lou catéchimé.
LOVILLODIÉOU. — Roustain foguè loïcisa én escomoutén lo signoturo dé soun counsel municipal. Li
foguè signa lou countrari dé cè qué crésio. Systéraé
essentiellomén éigonaou. N'i o gaïré qu'oquel dïn
lou cantoun dé Villonovo, et es counseillé général !
'Co faï hounou os cotoulis !
Ei pas pougu sooupré prou éi justé l'état dé los
escolos. Loï sur soun l'imitados éi noumbré 28,
Per loui gorçous, co sé partajo.
SONT-ONDIOOU. — "Co sé portajo o paou près, soudisoun. Soulomén, loui laie, font véni fouorc' éfon
qu'oporténoun o los coumunos d'os énviroun.

�i 68

—

—

LUSSAS. — Goumo los opéniéou dé républiconaillo
laï lous on toujour rendus tïntoouréou, liour counsel municipal fugué lou prumiè o démonda lo loïcisociéou. Coï lou poïs d'os hautain et dé lo chopignorio. Son Privât o prés liour molooutiè, « lo pébrino. »
Escolo libro dé los sûr. 45 éfon.
Escolo laïco, o paou près iton.

IX

Cantoun dé Choouméira.
CHOOUMÈIRA. — Lou counsel municipal, én mojourita éigonaou, o fa laïcisa l'escolo dé los fillos.
Escolo libro dé los sur : 100 o 105 éfon.
Escolo laïco : dé 15 o 20 éfons cotoulis, et toutéi
lous éigonaou o paou près.

— Lou maire éigonaou Perrïn, o fa loïcisa.
Lous éfons se portajoun o paou près, en countén
lous éigonaou qué vont véi loui laïc, coumo dé
justé.
BAÏ.

SON SUFÉRIO. — Lou counsel muuicipal o fa loïcisa.
Escolo dé los sur, toutéi lous éfon d'os cotoulis, o
part béléou 3 ou 4.
•

X

Cantoun dé Lovoouto.
LOVOOUTO. — Escolo d'os frèros : 300 éfon énviroun.
Escolo laïco : 80 éfons enviroun.
Escolo dé los sur : 280 énfons enviroun.
Escolo laïco ; 200 éfons enviroun.

�SON-FOURTUNAT. —Lou préfet Fauré loïcisè bru talomén, per sé vénja dé los éléciéou d'éi 4 olobré.
Si lou counsel municipal (én mojourita éigonaou), foguè én dessous caouco démoudo ?... L'an
pouo ou pénsa, mais, ninoun sé pouo diré, ninoun
sé pouo sooupré.
L'on d'eou jomaï sé fisa os éigonaou quand gouvérnoiin ou qué parloun poulitico
Escolo libro d'os frèros et sur : 145 éfon.
Escolo laïco, métros et doumisélos : dé 50 o 55
éfon, toutes éigonaou o part 2
Per oquélous 55 éigonooudous, l'i o très métros
laïcs, et très doumisélos. Coï loliberla républicaino
o bouon morcha !

XI
Cantoun dé S. Félicien.
S. VICTOR. — Escolo loïcisado brutalomén couontro lou counsel et lo populociéou.
Lous frèros ont toutéi lous éfons, o part 4 ou 5.
XII

Cantoun dé Satillieu.
SATILLIEU. —! ou sou-préfet dé Tournou loïcisè
brutalomén.
Escolo libro d'os frèros, passo 200 éfons.
Escolo laïco : 4 éfon. 2 soun d'éfon d'émpléjas.
PRÉAUX.
— Lou sou-préfet dé Tournou loïcisè
brutalomén, coumo per Satillieu. Dèmonda-li si
s'én souénto dé qué n'i én couoï.
Escolo libro d'os frèros : 120 o 130 éfons.
Escolo laïco : 2 éfons qu'operlénoun TOUTÉI DOUS
m'un pélotier d'Onounay. N'ovén pas prou, dé can-

�170
toun coumo St-Félicien, Satillieu, 'per nous déiborossa dé lo Guzo et dé so conaillo.

Vé 'qui, mous omis, lo populorita et loti bouon
mercha dé lo loïcisociéou et dé sous polaï schoulairo l
Iaro, perqué loui républicain voloun diré qué lous
cléricaou soun énnemis dé Vinstruciéou et d éi
prougrès, eh bé, lious pourten lou défi 1 S'én gordo ron bé dé l'océta.
Déniondéra qué lous éfons clé clin squ' escolo, pertout. sulilssloun puhlicnmén un * X.AMaSN SÉRIÉOU et IM1MK'IMAIi. Veyrén dé cauté cousta soun lous
asés!
L'on éntén «llré fié pertout, qu'éijowrd'hnéi, per lous examen el'éi l»révet,
coumo per lous examéu d'éi certificat
d'cstudlè clioousîssoun qué d'examinatur
ennémis décloras d'os eoungréganistos,
et qué overtissoun d'ovonço lous proufessur, métros et doumisélos laïcs dé cé
qué démondoron per qué ou prépnroun
miéi ! ! Ml coï véraï, co's ououniinahlé !
lit diré qué malgré 'co, loui laïcs soun enfounças !
Véiii réçafeoun qué couneyssoun tout
escSsa los '4 règlos «l'él rois-ul et qué sain» un pa sonloiiséai dé qu'és lo copltalo
dé lo Franco. Tandis qué per lous paourés coungreganistos, chaou qué siajoun
pu soiién qué lous exnniiiintiir per essé
réçaoupégu! !
Ú los saoumos coumo lo Ilorlannasso
l'i chaou ré mai qué d'osénous.

�Réclamo très irapourtanto
L'on qué vén (1888), VOrmognoçou d'éi Féçouyrié, dounoro Ion mémo tobléou dé los escolos, et
éncaro pu coumpiet si es poussiblé.
Si oqnest'on, l'i monco caouco coumuno qu'on
loi' douos méno d'escolo, es qué m'on pas envouya
lou ronseignomén.
Engagé doun nostous omis o bien connta lous
éfon coumo chaou, et plusiur fés, per bien m'énvouya loui noumbrés exacts. Go's un tobléou très
édifiant, et bien éncourojon.
Dé maï, mé prépaousé d'éscriéouré l'on qué vén
dïn l'Ormognoçou :
\° Lon noum dé tontés lous franc-maçoun d'éidéporLomén.
2° Lo réligiéou dé toutéi lous founctiounairos d'éi
déportomén. (Es gaïrébé tout d'éigonaou).
3° ïoutoï los coumunos qué soun gouvernados
per lous éigonaou, et io mojourita coloulico qué,
coumo dé vrais opoustas, vouto per iélous.
Démondé doun, que toutéi nostous omis dévouas,
caou qué siajoun, clé toutoï los coumunos, m'envouyoun ocous ronseignomén lou pu exactomén
poussiblé, dîne uno létro cochétado.
Envouya oquéloï lótros o « Monsieur le Gérant
du Patriote à Privas (àrdèohè).
En dédïn dé lo létro, escriéouré oquest' indicociéou : « Pour le Féçouyrié. »
Rémarcié bien toutes oquélous qué m'on odjuda
énjusco ici. Réçooupréi volonntiè los farçns et liistoiros (inédites), qué pouiron m'estré énvouyados
dé pertout qué siajoun écritos én patoi ou en francès l'i faï ré.

�Si

172

—

FÉNISSONÇO

M'o sémbla qué pouirio pas miéi ochoba moun
Ormognoçou, qué dé l'i énrégistra lous siéi mairos
lous pu fis que l'i âgé dïn lou déportomén de l'Ordécho. N'én séron pas fochas, pénsé.
Amoun bien los componos, mai pârié qué soun
pas lous pu dévòsdé liour vilagé. Sénon lous chèfés d'oï eus. qué l'on liousou perdounorio, talomén
on moustra dé bouon sén o déspar d'os aoutrés.
Vè ici doun lous siéi mairos qu'on fa souna ou
léissa souna los componos per lou 1i juillet 1886,
festo dé lo cossibraillo.
Loui mairos dé :
SON-PRIVAT,
LOBÉGUDO,
PLONZOLO,
MAOOBOUOS,
SON-MORTI-LOU-SUPÉRIUR.
SON-MOSTI-LINFÉBIUR.

Coumunos célèbros ! !
PROUVERBÉS

« Oprivoda dé courpotas
Vous créboron lousuèou, »
« Chaou excusa lou vi,
Et couiija !ou flascou. »
D'éi bostou que l an pico.
Souvén l'an es bolu.

�I.OCIM

potronn d'oï méstiélraou

Hôteliers, St-Nicoula.
Boufouns et chorlotans, St-Mathuriu.
Boulengiés, St- Honoré.
Brossufs. St-Nicoula.
Bujoctaïros. St-Maiiré.
Chorbouniès, St-Olexandré.
Chopéliès, Sto-Barbo,
Cordaïres, St-Blaiso.
Chossaïrés, St-Hubér.
Chondélaïrés, St-Jan -Pourto-Lotino.
Chontaïrés, Slo-Cécilo.
Colpourturs, St-Gorry.
Couchiès, St-Eloi.
Çounfessurs, St-Jan-Népomucèno.
Courdouniès, St-Crespi.
Coutéliès, St-Jean-Boiisto.
Estomaïres, St-Maur.
Entréprénurs, B. Sobostiè d'Âpparicio.
Imprimurs, St-Jan-Pouorto-lolino.
Forjaïrés, St-Opèlo.
Féçouyriés, St-Lubin.
Gozaïrés, S. Christòou.
Jésuitos, St-Ignaço.
Jondarmos, St-Christòou.
Jordiniès, St-Sérénus.
Jougaïrés o los Killos, St-Séméïoun Stylito.
Jougaïrés o los carlos, St-Lancelot.
Jugés, St-Yvé.
Lïngiéiros, Sto-Véronico.
Lovouraïrés, St-Isidoro.
Métros, St-Gassien.
Merchans, St-Michéou.

�Médécis, St-Lu.
Moçous, St-Thouma.
Morïns et moriniès, St-Nicoula dé Myro.
Moneschuous, St-Eloi.
Mèros chrétiennos, Sto-Anuo.
Ossibras, Sto-Bibiano ou Béguiato.
Orfébrès, St-Eloi.
Ortillurs et ortificiers, St-Barbo.
Orchitètos, St-Thouma.
Orlougiès, St-Eloi.
Ovoucas, Sl-Eporé.
Pastrés. St-Drogoun.
Percélous, St-Motiéou.
Pétordiès, Sto-Barbo.
Peschaïrés, St-André.
Pèlerins, St-Jaqué.
Pïnlrés, St-Lozaro.
Popéliès, St-Jan-Pouorto-Lolino.
Prisouniès, St-Wulfrand.
Péyroulièrs, St-Maur.
Quïnchaïrés, St-Estiéiné.
Réliurs, St-Jan-Pouorto-Lolino.
Sooudars, St-Maurisé.
Teyssérans, St -Blaiso.
Tonurs, St-Simoun.
Tounéliès, St-Nicoula.
Vélérinairos, S-Eloi.

Saints qué t* ha ou itivouca
Si sé occusa o faou, St-Nicoula.
Si se mordu pér loi' sèr et lous escrépiéou, St-Jérémie.
Pér loi' bouonos couchos, Sto-Cotorino dé Suèdo.

�Pér ovèré lou bouon tén, St-Sérénus.
Pér gori loui bôgués, St Mommolin.
Pér loi moloGiitiès d'éi bestiaou, Sl-Blaiso.
Pér couaserva Ion buré et lou froumagé, StoPharaïldô.
Si ové maou^éi bras, Sto Ermélindo.
Si sé estroupia, Si Eslropi.
Si parlouu maou dé vous o faou, St-Féli dé Nolo.
Pér lo moloouliè d'os chats, Sto-Gertrudo.
Per los épidémi, Sto-Julièno.
Pér lous rooumas. St-Maur.
Pér gori d'éi coufligé, Si-Gilbert ou Sto-Gotorino.
Couontro lous incendi, Sl-Christùou.
Pér lou maou dé chombo, Sto-Ermélindo.
Pér lous éfon qu'on los chombos én crous, SlMaurisé et St -Estropi.
Couontro loi mouioutiès nérvousos, Sl-Caprais.
Pér trouba ço qu'ovè perdu, St-Antoino dé Padou.
Couontro lous oouragés, St-Théodoro lou couscri.
Couontro lou maou dé dén, Sto-l'olonio.
Couontro lo fomino, Sto-Brigito.
Couontro lo sé, Sto-Bibiano ou Béguiato.
Couontro lo diaréio, Sto-Lucio dé Syracuso.
Couontro los enflûros, St-Stanis!as.
Couontro lou maou dé lo terro ou morri maou,
Jan-Balislo.
Couontro lous résipèlo, St-Bénoit.
Couontro lou maou dé gouorjo et dé goousiê, StWivino.
Couontro lo gouto, St-Maur.
Couontro lou maou dé lo péiro, St-Gérar.
Pér oresta lou son, Sto-Luçio.
Pér gori lous esfouor (hernies), St-Counrad.
Pér gori l'hydropisie, St-Gilbert.
Couontro lous plurêsi, Sto-Wivino.
Couontro lou paralysi, St-Maur.

�~

178

—

Pér lous poussédas d'éi diablè, St-Piére dé Vérouno.
Cououtro lo rajo, St-Morcou.
Pér ovèré lo plêïo, St-Irmounzé.
Couontro lou maou dé véntré, St-Doun.
Couontro lo véirolo, St-Mothias.
Countro lou maou d'uel, Sto-Pélado.
Pér gori loui sïmplés, St-Ohoffré.

Fi.

�PLACE ST-LOUIS,

A PRIVAS

RELIEUR
des Administrations, Archives, Communes

Reliure de luxe et ordinaire
Registres, Collage de cartes sur toile,
Brochage, etc.
PRIX

FABRIQUE

COUYERTURES,

DE

MODÉRÉS

DRAPS

A

FAÇON

MOLLETONS ET FILATURE DE LAINE

Maison fondée en 1845

GINHOUX, PÈRE &amp; FILS
A

VILLENEUVE-DE-BERG

(ARDÈCHE)

Entrepôts pour recevoir les laines à travailler â Aubenas, Largentière, Joyeuse, Les
Vans, Villafort et Langogne (Lozère).

�Véritable

l!l DU D" 1)111
Tonique Anti-Glaireux et Anti-Bilieux

Préparé par p&amp;UL GftGE, P»en de ire Classe
Docteur eu Médecine de la Faculté de Paris
SEUL PROPRIÉTAIRE DE CE MÉDICAMENT
PARIS 9, rue de Grenelle-St-Germain, 9 PARIS
Une expérience de plus de «O années a démontré que
l'Elixir Guillié «tait d'une efficacité incontestable contre les
Maladies du Foie, de l'Estomac, les Digestions difficiles, les Fièvres épidémiques, la Fièvre jaune, le
Choléra, les Affections goutteuses et rhumatismales,
les Maladies des Femmes et des Enfants. Il est surtout
recommandé contre les Maladies de cœur, les Fluxions
de poitrine, Bronchites, Rhumes et autres maladies
inflammatoires.
L'E-lixir de Gnilliê préparé par PAUL GAGE est un des
médicaments les plus efficaces et les plus économiques comme
Purgatif et comme Dépuratif; il est surtout utile aux
Médecins des campagnes, aux Missionnaires, aux Familles
éloignées des secours médicaux et à la Classe ouvrière, à
laquelle il épargne des frais considérables de médicaments. —
Comme Purgatif, il est tonique en même temps que rafraîchissant, il n 'exige pas une diète sévère, peut être administré
avec un égal succès à la plus tendre enfance comme à la plus
extrême vieillesse sans crainte d'aucune espèce d'accident.
(SE

DÉFIER

DES CONTREFAÇONS.)

Exiger le véritable Elixir de Guillié, portant la signature PAUL GAGE et la beochure : Traité de l'origine des glaires, dont chaque bouteille doit être accompagnée.

Dépôt dans toutes les pharmacies

Prix : la bout. 6 fr. et la 1/2 bout. 3 fr. Sô
PillilES PUHGATrVES désirait d'Elixir Ionique as li-glaireux
du D' GUILLIÉ
Contenant, sous un petit volume, toutes les propriétés
toni-purgatives et dépuratives de cet Elixir

Prix du Flacon : 3 fr. 50 c.

�La PATS et le SIBO
puissants médicaments contre
Catarrhes aigus ou chroniqu
Prix de la PATE : 1 fr. la Boîte.—Prix

LE THÉ DIURÉTIQUE DE
est la seule boisson diurétique qui sollicite efficacement la sécrét
apaise le3 douleurs de Beins et de la Vessie, entraîne le sable, le mue
concrétions, et rende aux urines leur limpidité normale. — Nêphri
Gravelle, Catarrhe vêsical, Affections de la Prostate et de l'Urètarë.
PRIX

DE

LA

BOITE I 2 FRANCS.

Fente en Gros :
S'adresser à M. Henry Mure, Pharmacies-Chimiste à Pont-Saint-Esprit (Gard)

�Srement et promptement guéries
par l'eau naturelle de

^ Al N T-M ÉLAN Y
Propriétaire : M. JAUSSEN
A BANNE

(ARDÈCHE)

Dépôt chez les Pharmaciens et Entrep. d'eaux minérales

Envoi

franco de prospectus

�Seul vrai reconstituant hygiénique
DE LA

CHEVELURE
Il est prouvé qu'en faisant usage de L'ADONIS
on débarrasse le cuir chevelu des pellicules et impuretés qui l'affaiblissent ou causent la
chute des cheveux.
En communiquant aux cheveux
affaiblis, gris ou blancs, les éléments
de nutrition qu'ils ont perdus, il leur
rend leur vigueur et leur couleur
primitive. Une chevelure soyeuse et
abondante, tel est le résultat de l'Adonis.
Diposce
çe produit essentiellement français,
préparé par un praticien distingué, doit être préféré,
par ses propriétés comme par son origine, à tous les
produits étrangers similaires.

Préparé par S. PELO.\, Pharmacien de lre Classe
Lauréat de VEcole supérieure de Montpellier,
Membre du Conseil d'Hygiène et de Salubrité publique.

Se vend par flacons de deux grandeurs,
dans une boîte riche, à des prix modérés.

Dépôt général : Ed. MOULIN, Privas.
Entrepôt Maison TOULOUSE
36, boulevard Saint-Michel, Paris
Et pour la région chez MM. les Coiffeurs -Parfumeurs

�PATISSERIE, CONFISERIE &amp; DENRÉES COLONIALES
LIQUEURS DE GRANDE MARQUE
ET VINS FINS FRANÇAIS ET ETRANGERS

Maison fondée en 1807

PATISSIER-CONFISEUR

Place st-Louis, Porte-Neuve
PRIVAS

Vente au détail au prix du "gros
Se recommande par ses marchandises
de première qualité et toujours fraîches

Vient de paraître à l'imprimerie du « Patriote

Ï

Le Goupe-Gorge
HISTOIRE DE L'AUBERGE DE

PEYRABEILLE
(ARDÈCHE)

Tristement célèbre par 26 ans d'assassinats etlde\vols
écrite d'après les documents les plus sérieux j

Par Paul D'ALBIGNY
1 vol. de 500 pages avec cartes des lieux, plans
et vue de l'auberge

P

|Y •
A. «

FS
3 francs au bureau ;
fil
3 fr. 50 franco par la poste .
Un tirage spécial de luxe et d'amateur a été fait pour 10*
exemplaires numérotés, imprimés sur beau papier teinté et
fort, titre en deux couleurs, — Prix du vol. : 6 fr. et 7 fr.
par la poste.

�INDICOCIÊOU CODHPLÉTO
dé tout cè qué l'i o dïn l'Ormogna

PAJO

Préfaço qu'és dé légi
S
L'Onnado 1887
11
Un mou d'overtiseomén soubré lou colondric
Í3
Indioociéou prouphétioo, etc., soubré lou tén
26
Récèto per empocha l'éncré dé sé musi, et per gori
los esclatos (crevasses)
29
"St Siméioun Siylito
.. '
30
Récèto per empocha lou bestiaou dé grotusa o Féiitourd'os aoubrés, et et percounserva tous poligos et loi gordillos...
32-33
St André Gorsini
34
Récèto per trooucha un coréou dé vitro sans lou
brisa; per lou desfairé ; per plouma tous ooucéou
36-37
Lou Bienhurous Henri dé Suzo
37
Récèto per gori lous ponoris
39
—
per faire dura los simèlos d'os souliès
40
St Bénézé
'
■
42
Récèto per émpocha lous piéou dé toumba....
46
— per counserva lou lai
46
St Jan Népomucêno
47
Rn miraclé d'éi mémo saint....
49
Uécèto per gori lou roncijé d'éi bûré
51
— per qué lous pès suzoun pas
51
St Franeois-Règi
52
Récctos 1° per culi d'oliès qu'aïoun qu'uno doousso ;
2° per qué loi mouschos pougnoun pas ; 3° per
loi destruiré; k" per fa poussa lous piéou
55
St Olèci dé Roumo
57

�PAJO

Récèto. Sirop dé citroun ; per blonchi lo paillo
Arrêté d'éi Préfè per l'ouverturo dé lo chasso
Sto Glairo
Rccèto per gora lou roncijé dé lo graïsso
—
per monja dé bouonos péros l'hiver
Nosto Damo dé sè Doulou
Récèto per empocha lous tounéou d'eschompa
—
per néteja los télos cirados
StHilarion
Récèto per couuéissé los estofos én lono............
—
per gori lous ojocis ; lou maou dé véntré. ...
Lou « Dies irœ, Dia illa »
Récètos per déirouvilla ; per pétossa los pourcélaino.
Lou pétit Jésu et sous onjous
Fiéiros d'éi déportomén
•
Lo Pébrino ou lous très curas mouor
Perqué es ton diablé
Loi bestios molaoutos
Lous Contés d'oï Lutin
Los Obeillos et lous Ghobrillon
Plan poulitico..
Caoucous coussél poulitieo
Coussel oï bourjois
os industriel ou coumerçan
—
os curas
—
éi puplé éisa
—
éi pétit puplé
Conclusiéou fmalo
Ulf PAOU DÉ TOUT
Gousset d'éi cura Cortal
Cinq histoiros dé chomi-dé-feré
Un uel qué vaou ré....
Lo poumpo qué vaou ré
Lo couufessiéou dé Pétofi (retour d'éi servicé)
Lou Coufla
Lou bain dé siégé
Lou pétit Nénéou (souméto)
Lous endurcis et lou fio dé l'enfer
L'Expoousiciéou dé Lorgeníièro
StJoousè
Lo musico vès Sobléiro..
Los Courchos
Un' émplèto dé poste!
Trésmoriagés
Lou maou dé testo qu'és pas o lo man

62
63
65
67
67
68
"0
70
71
72
73
74
78
80
83
87
92
97
102
107
111
121
121*
123
124
126
127
127
128
128
129
131
132
132
133
134
135
138
f 39
140
141
141
142
3
14
145

�PAJO

Douos véritas et rémédi
Uno courouno
Grondo nouvello
Lo fusto
O l'ossaï
DéSézes
Lou sermoun de moussu Lorigouléïo, cura d'éi Tonargué

149

Lo

158

SAUVOJORIO LAÏCO

Drubè d'uèou coumo dé pétassés
Tobléou dé los escolos laicos, coumporados émé los
escolos coungrénanistos libros
Kéclamo très impourtanto
-..
Lous siéi mairos lous pu fi d'éi déportomén (férdssonço)

Lous potroun d'oï mestiéiraou
Saints qué chaou invouca

L.l.u.u
of71 C p

145
146
147
147
148
148

160
161
171
1/2
173
174

��OUVRAGES ÉDITÉS OU EN VENTE A L'IMPRIMERIE

Les Commentaires du Soldat du Vivarais, suivis de la conspiration de Saillans, avec les pièces authentiques.—Grand in-8"
de 328 pages. Edition de 1872. — Prix
» fr. 50
Voyage aux Pays volcaniques du Vivarais, par le Docteur
FRANCUS. —Privas, 1878. — In-8°, de vm — 390 pages. —
Prix
3 fr. 50
( Voyage autour de Valgorge, du même auteur. — Privas
1879. — 484 pages. — Prix...'.
8 fr 50
v
LVo r.çc autour de Privas, du même auteur. — Privas. 1883.
— fn-8° de 622 pages. — Prix
3 fr. 75
Voyage dans le Midi de l'Ardèche, du même auteur. —
Privas, 1884. — In-8° de 480 pages. — Prix
3 fr. 50
Voyage le Long de la Rivière d'Ardèchc, du inèimn auteur.
— Privas, 1885. — in-8° de 428 pages. — Prix
3 fr. 50
Voyage au pays Helvieil, par le Docteur FRANCUS. —
1 vol. in-8°, 368 pages. — Prix
3 fr. 50
Voyage au Bourg-St-Andéol, du même auteur. — Privas,
1886. — In-8° de 350 pages. — Prix
3 fr. 50
Livre d'Or du département de l'Ardèche, contenant la liste des enfants de ce département morts en combattant contre l'Allemagne
en 1870-1871, avec deux gravures. — Par Paul d'ALBiGNsr. —
Privas 1879. — Prix
» fr. »»
Les Industries du département de l'Ardèche. lre parfit!, La Papeterie — La Mégisserie, par le même auteur. — Privas, 1875.
In-8° de vi — 70 pages. — Prix
1 fr. 25
Guide médical aux Eaux minérales de Vals-les-Bains, par le
Docteur CHABANNES. — Deuxième édition, 1884. — Tn-8". —
Prix
S fr. »»
. Un Roman à Vais, par A. MAZON. — In-18°, de 165 pages. —
Montpellier, 1875. — Prix
2 fr. »»
Exploits de Mathieu de Merle, pendant les Guerres civiles de
de 1568 â 1580, du même auteur.— Prix
1 fr. 25
Catalogue des Prieurs, Curés et Vicaires de l'église de
St-Pierre ès-Liens des Vans, de 1349 à 1804, précédé d'une
introduction, par M. Marius TALLON. — Privas, 1884. — In-8°
de 80 pages. — Prix
1 fr. 25

�Mémoires sur les Grottes du Vivarais, par M. Jules de MALBOS.
— Privas, 1881. — Grand in-8°, de 78 pages.— Prix 1 fr. 25
Histoire civile, politique et religieuse d'une ville du
Languedoc. — Les Vans, par M. Marius TALI.ON.
— TOME I, Des origines à 1721. — 1 vol. in-8°, de 206 pages,
— Prix
;
3 fr. 50
Même" ouvrage, TOME IT
3 fr. 50
La Maison d'Authe ville en Vivarais et au Bas-Languedoc,
Etude historique et généalogique,- illustrée de deux gravures",
par Prosper FALGAIROLLE, membre de l'Académie de Nimes.
— 1 vol. grand in-8", de 80 pages. — Avignon, Seguin frères,
1884. — Prix
,
3 fr. »»
Recherches historiques sur Villeneuve-de-Berg et sur
ses environs, au point de vue religieux, civil et politique, par
l'abbé MOLLIER. — Grand in-80'de 450 pages. — Prix. 5 fr. »»
Notice sur la Baronnie de Boulogne, en Vivarais, son
château, ses seigneurs et ses fiefs, et châteaux de sa dépendance.
Les Oorbières, Lachamp, Lacombe et la Mothe. — Documents
recueillis par M LASCOMBE, de St-Etienne-de Boulogne. —In-8"
de 74 pages. — Prix
1 fr. 25
Jacques de Lamotte-Brion : Episode des guerres religieuses
du XVIIe siècle, par MMC E. C. LASCOMBE. In-8°. Prix. 1 fr. 25
Lphémérides Vivaroises, par C. DUBOIS ; in-8° de 251 pages.
18S5. — Prix
2 fr. »»
Aolice sur la Vie et les Œuvres d'Achille Gamoii et
de Christophle de Gamon, d'Annonay en Vivarais, par
M. A. MAZON. — Grand in 8° elzevir. — Prix
4 fr.
»»
Ltude sur Monaco, par M. l'abbé X....— 50 pages. —
Prix
1 fr. »»
L'L'niversité devant la famille par M. l'abbé DUFAUT. —
In-18, de 200 pages. — Prix
1 fr. 25
La Charte et le Roi. — 1883. — In-8°, de 50 pages. —
Prix
1 fr. »»
Tous les prix indiqués sont ceux des ouvrages expédiés franco
par la poste.

Adresser les demandes à M. P. d'ALBIGNY, directeur gérant
de VImprimerie du Patriote, à Privas.

�</text>
                </elementText>
              </elementTextContainer>
            </element>
          </elementContainer>
        </elementSet>
      </elementSetContainer>
    </file>
  </fileContainer>
  <collection collectionId="92">
    <elementSetContainer>
      <elementSet elementSetId="1">
        <name>Dublin Core</name>
        <description>The Dublin Core metadata element set is common to all Omeka records, including items, files, and collections. For more information see, http://dublincore.org/documents/dces/.</description>
        <elementContainer>
          <element elementId="50">
            <name>Title</name>
            <description>A name given to the resource</description>
            <elementTextContainer>
              <elementText elementTextId="355723">
                <text>Patrimoine écrit occitan:périodiques</text>
              </elementText>
            </elementTextContainer>
          </element>
          <element elementId="41">
            <name>Description</name>
            <description>An account of the resource</description>
            <elementTextContainer>
              <elementText elementTextId="355724">
                <text>Ce set contient les périodiques numérisés par le CIRDÒC issus des collections des partenaires d'Occitanica</text>
              </elementText>
            </elementTextContainer>
          </element>
        </elementContainer>
      </elementSet>
    </elementSetContainer>
  </collection>
  <itemType itemTypeId="26">
    <name>Revista</name>
    <description>Item type spécifique au CIRDÒC : à privilégier</description>
    <elementContainer>
      <element elementId="127">
        <name>Région Administrative</name>
        <description/>
        <elementTextContainer>
          <elementText elementTextId="377405">
            <text>Rhône-Alpes</text>
          </elementText>
        </elementTextContainer>
      </element>
      <element elementId="128">
        <name>Variante Idiomatique</name>
        <description/>
        <elementTextContainer>
          <elementText elementTextId="415840">
            <text>Vivaro-Alpin</text>
          </elementText>
        </elementTextContainer>
      </element>
      <element elementId="163">
        <name>Type de périodique</name>
        <description/>
        <elementTextContainer>
          <elementText elementTextId="437038">
            <text>Almanacs = Almanachs</text>
          </elementText>
        </elementTextContainer>
      </element>
    </elementContainer>
  </itemType>
  <elementSetContainer>
    <elementSet elementSetId="1">
      <name>Dublin Core</name>
      <description>The Dublin Core metadata element set is common to all Omeka records, including items, files, and collections. For more information see, http://dublincore.org/documents/dces/.</description>
      <elementContainer>
        <element elementId="50">
          <name>Title</name>
          <description>A name given to the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247296">
              <text>L'Ormogna d'éi Féçouyrié, pér lou bél on d'éi bon diéou : 1887</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="86">
          <name>Alternative Title</name>
          <description>An alternative name for the resource. The distinction between titles and alternative titles is application-specific.</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247297">
              <text>L'Ormogna d'éi Féçouyrié (1887) </text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="49">
          <name>Subject</name>
          <description>The topic of the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247298">
              <text>Almanachs occitans</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="41">
          <name>Description</name>
          <description>An account of the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247299">
              <text>&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;em&gt;L'Ormogna d'&amp;eacute;i F&amp;eacute;&amp;ccedil;ouyri&amp;eacute;&lt;/em&gt; est un almanach publi&amp;eacute; &amp;agrave; Privas dont peu de num&amp;eacute;ros sont encore conserv&amp;eacute;s de nos jours. Le CIRD&amp;Ograve;C en poss&amp;egrave;de un exemplaire de 1887, et la Biblioth&amp;egrave;que Nationale de France semble n'en poss&amp;eacute;der que deux : ceux de 1886 et 1887.&lt;/div&gt;</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="45">
          <name>Publisher</name>
          <description>An entity responsible for making the resource available</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247302">
              <text>Éi buréou d'éi "Patrioto (Privas)</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="40">
          <name>Date</name>
          <description>A point or period of time associated with an event in the lifecycle of the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247303">
              <text>1887</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="47">
          <name>Rights</name>
          <description>Information about rights held in and over the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247304">
              <text>domaine public</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="98">
          <name>License</name>
          <description>A legal document giving official permission to do something with the resource.</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247305">
              <text>Licence ouverte</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="46">
          <name>Relation</name>
          <description>A related resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247306">
              <text>Vignette : http://www.occitanica.eu/omeka/files/original/8159b72f8f203ab1d68e35bd96f546a0.jpg</text>
            </elementText>
            <elementText elementTextId="247307">
              <text>http://www.sudoc.fr/039082083</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="42">
          <name>Format</name>
          <description>The file format, physical medium, or dimensions of the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247308">
              <text>application/pdf</text>
            </elementText>
            <elementText elementTextId="247309">
              <text>1 vol. (176 p.)</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="44">
          <name>Language</name>
          <description>A language of the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247310">
              <text>oci</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="51">
          <name>Type</name>
          <description>The nature or genre of the resource</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247311">
              <text>Text</text>
            </elementText>
            <elementText elementTextId="247312">
              <text>publication en série</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="43">
          <name>Identifier</name>
          <description>An unambiguous reference to the resource within a given context</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247313">
              <text>http://www.occitanica.eu/omeka/items/show/3071</text>
            </elementText>
            <elementText elementTextId="247314">
              <text>Al 7</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="115">
          <name>Spatial Coverage</name>
          <description>Spatial characteristics of the resource.</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="247317">
              <text>Ardèche (France)</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="95">
          <name>Date Modified</name>
          <description>Date on which the resource was changed.</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="415838">
              <text>2015-12-14 Joanna Cassoudesalle</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="116">
          <name>Temporal Coverage</name>
          <description>Temporal characteristics of the resource.</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="415839">
              <text>18..</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="48">
          <name>Source</name>
          <description>A related resource from which the described resource is derived</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="822444">
              <text>Mediatèca occitana, CIRDOC-Béziers, Al 7</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
      </elementContainer>
    </elementSet>
    <elementSet elementSetId="8">
      <name>Occitanica</name>
      <description>Jeu de métadonnées internes a Occitanica</description>
      <elementContainer>
        <element elementId="173">
          <name>Portail</name>
          <description>Le portail dans la typologie Occitanica</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="596581">
              <text>Mediatèca</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="174">
          <name>Sous-Menu</name>
          <description>Le sous-menu dans la typologie Occitanica</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="596582">
              <text>Bibliotèca</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="172">
          <name>Type de Document</name>
          <description>Le type dans la typologie Occitanica</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="596583">
              <text>Numéro de revue</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="182">
          <name>Catégorie</name>
          <description>La catégorie dans la typologie Occitanica</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="641297">
              <text>Documents</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
        <element elementId="171">
          <name>Contributeur</name>
          <description>Le contributeur à Occitanica</description>
          <elementTextContainer>
            <elementText elementTextId="718212">
              <text>CIRDOC - Institut occitan de cultura</text>
            </elementText>
          </elementTextContainer>
        </element>
      </elementContainer>
    </elementSet>
  </elementSetContainer>
  <tagContainer>
    <tag tagId="2044">
      <name>Novèlas=Nouvelles</name>
    </tag>
    <tag tagId="2046">
      <name>Poesia=Poésie</name>
    </tag>
    <tag tagId="1922">
      <name>provèrbis e expressions en occitan = proverbes et expressions en occitan</name>
    </tag>
    <tag tagId="2039">
      <name>Publicitat dins la premsa=Publicité dans les journaux</name>
    </tag>
  </tagContainer>
</item>
